Najnovšia reedícia albumu Prúdy – Zvoňte zvonky vychádza po 50. rokoch

Reprezentatívny digipack CD albumu Zvoňte zvonky s obsiahlym bookletom, ktorý historicky mapuje príbeh skupiny Prúdy, vychádza symbolicky v predvianočnom období, v piatok, 13.12.2019

Na jubilejnom reedičnom  vydaní  sa objavujú texty všetkých bookletov z rokov 1969, 1990, 1993 a 1999, ktoré postupne predstavuje Juraj Čurný. Je to trochu dlhšie čítanie, ako obvykle booklety ponúkajú, ale zato veľmi zaujímavé, poučné, niekedy aj s nádychom bulváru či humoru. Zvoňte zvonky je najlepším albumom slovenskej populárnej hudby všetkých čias“ začína svoje sleeve-notes hudobný expert Juraj Čurný, keď bol požiadaný napísať niečo na túto tému do bookletu novej reedície CD, ktorá obsahuje 20 strán.

Práve v období, keď si pripomíname 30. výročie slobody na Slovensku, tak OPUS prichádza s reedíciou albumu po 50 rokoch. Zvoňte zvonky by mohli tiež rozprávať (alebo zvoniť), ako sa krátko po svojom vydaní dostali  na zoznam zakázaných albumov. „Dôvodov bolo viac. Prvý, že autor štyroch textov Rudolf Skukálek emigroval a pôsobil v rádiu Slobodná Európa v Mníchove a druhý dôvod bol text Borisa Filana k piesni Balada o smutnom Jánovi a všetko, čo akokoľvek súviselo s Jánom Palachom, bolo v najprísnejšom režime zakázanosti…“  vysvetľuje Juraj a zápletka pokračuje ďalej. A to sú tie vety, ktoré súčasnému bookletu dodávajú váhu nielen na gramáži, ale aj váhu slova. „Do tých skladieb sa podarilo dostať racionálne nevysvetliteľný pocit doby, v ktorej vznikali – doby kedy nádej bola dominantným pozitívnym pocitom. Nádej, že môže byť lepšie. Nádej, že môžeme byť lepší. A toto posolstvo budú Zvonky šíriť už naveky.“

Úplne prvý text píše Ľudovít Štassel, vtedajši riaditeľ bratislavskej pobočky Supraphonu na prvom vydaní bookletu: „V roku 1966 sa popri iných formáciách hlási do života nová skupina a volí si vcelku prozaický názov PRÚDY. Takmer okamžite je v popredí záujmu odborníkov aj obecenstva. Pozoruhodná je nekonvenčná tvár ich textov, ktoré sa blížia k slovenskej ľudovej poézii a ich kompozičná a interpretačná originalita.“

Zvoňte zvonky sú ódou na slobodu, ktorá vanie z každého nezmyselného breaku Vlada Mallého, z gitarových antisól Petra Sallera, z nežnej angažovanej nástojčivosti Paľa Hammela i sólistickej basovej gitary Fedora Freša. Všetkých ich zjednocuje mozgový computer Mariána Vargu. Platňa, ktorá sa na trhu  nemohla objaviť dvadsať rokov, sa stala legendou“  konštatuje skladateľ Vladimír Godár, ktorý prispel k textu na booklete k reedícii z roku 1990.

V roku 1993 vyšli Zvonky po prvýkrát na iných nosičoch ako na klasickom vinyle. Premiérovo na CD a kazete a text do obalu napísal Ladislav Snopko, z ktorého vyberáme: „Zvoňte zvonky skupiny Prúdy sú správou z prvej ruky, je to dobrá zvesť o rokoch šesťdesiatych. Môžu znieť v akomkoľvek budúcom desaťročí. Ja ich mám v diskotéke hneď vedľa Beatles a Krylovho Bratříčka. Majú tam svoje miesto, ktoré sa nedá zameniť.“

Ruku k dielu pridal aj spisovateľ Peter Pišťánek, ktorého postrehy okrem iného vysvetľujú aj pridanie ďalších desať bonusových piesní  k pôvodným dvanástim skladbám (len na reedícii z roku 1999) a doplňuje informácie, kto všetko sa na jednotlivých nahrávkach podieľal. A to Zvonky už vyzváňajú tridsiaty rok a píše sa číslo 1999. „Áno, pred tridsiatimi rokmi sa na gramofónovom trhu objavila prvá veľká platňa skupiny Prúdy. Bol to album, ktorý zakrátko vstúpil do dejín slovenskej (a československej) populárnej hudby a ktorý dodnes figuruje  medzi najdôležitejšími hudobnými počinmi nášho bigbítu.“

Booklet  vydania z roku 1999 obsahuje aj zaujímavé úryvky z dobových denníkov Fedora Freša, ktoré sú zachované v pôvodnom autentickom znení. Pre mladú generáciu, ktorá sa o tento druh hudby zaujíma, snáď najzaujímavejšou časťou, z ktorej tiež vyberáme kratučkú časť: „Celkovo vzaté, okrem Paľa bol za pol roka každý priemerne už dvakrát vyhodený z kapely, a poniektorý člen (hm) už dva-päťkrát z kapely odišiel. Ako vidieť, onedlho to bude zrelé na Pezinok… Potom sa Vargovi nechcelo hrať na klavír alebo čembalo, potom Mallý hral zle na škopky, inokedy bol úplne mimo Pali. Aj ja som mal prúsery…“

A na  záver opäť slová Juraja Čurného : „A tu zisťujeme z prvej ruky, že tie nádherné pesničky vytvorili nie nadpozemské bytosti, ale ľudia z mäsa a kostí, ktorí sú nám všetkým takí podobní. A že popri umeleckej genialite sa vedeli ako (v tom čase) mladí ľudia plní energie a navyše vo veľmi výbušnej dobe pravidelne a do krvi pohádať a uraziť. Ostalo však po nich nesmrteľné dielo, ktoré si budú pripomínať ich súčasníci a objavovať stále nové a nové generácie.“

Takéto a veľa iných, zaujímavých textov môže fanúšik kapely PRÚDY a ich jednotlivých členov, nájsť v ucelenom rozsiahlom booklete, ktorý je prílohou novej CD reedície.

Zoznam skladieb na CD Zvoňte zvonky (obal albumu v prílohe):
01. ZVONKY, ZVOŇTE
—   (Marián Varga/Rudolf Skukálek) 3`30
02. PRED VÝKLADOM S HRAČKAMI
—   (Pavol Hammel/Boris Filan) 3`50
03. BALADA O SMUTNOM JÁNOVI
—   (Pavol Hammel/Boris Filan) 2`10
04. JESENNÉ LITÁNIE
—   (Pavol Hammel/Kamil Peteraj) 3`50
05. STRAŠIDLO
—   (Marián Varga/Ján Masaryk) 2`35
06. KEĎ ODCHÁDZA KAPELA
—   (Marián Varga/Boris Voroňák) 3`32
07. POĎ SO MNOU
—   (Marián Varga/Rudolf Skukálek) 3`35
08. MOŽNO, ŽE MA RADA MÁŠ
—   (Marián Varga/Rudolf Skukálek) 2`20
09. MOŽNO
—   (Marián Varga/Ján Masaryk) 3`30
10. S RUKAMI VO VRECKÁCH
—   (Marián Varga, Pavol Hammel/Rudolf Skukálek) 3`34
11. DÁM TI LAMPU
—   (Marián Varga/Kamil Peteraj) 2`20
12. ČIERNA RUŽA
—   (Marián Varga/Ján Masaryk) 3`40

OBSADENIE:
MARIÁN VARGA – klavír, organ
PAVOL HAMMEL – gitara, spev
VLADO MALLÝ – bicie nástroje
PETER SALLER – sólová gitara
FEDOR FREŠO – basová gitara

LEOŠ KOMÁREK – hudobná réžia
VLADIMÍR MARKO a PETER HUBKA – zvuková réžia
PAVOL ZELENAY – produkcia
ĽUDOVÍT ŠTASSEL – dramaturgia

Nahraté v štúdiu Československého rozhlasu v Bratislave, december 1968

Cover ©: Peter Puškár, 1969

(P) 1969 SUPRPAHON

(P) + © 2019 OPUS a.s.

3 názory na “Najnovšia reedícia albumu Prúdy – Zvoňte zvonky vychádza po 50. rokoch”

  1. Myslím, že už si vystačím se svým (mimochodem, docela ošklivým) vydáním z edice “Slovenské legendárne albumy” (2007), ale jiné se tenkrát koupit ani nedalo. Ovšem písničky jsou to opravdu pěkné a doma je máme rádi.

  2. Je fajn, že aspoň raz za uhorský rok vyjde u nás zásadný album v zodpovedajúcej kvalite. Booklet je rozhodne plus, avšak čo môže viac vyjadrovať marazmus, akým sa staviame ku svojmu kultúrnemu dedičstvu, ako konštatovanie, že je to dlhšie čítanie ako booklety obvykle ponúkajú?
    No, v civilizovaných krajinách nie sú rozsiahle booklety ničím zvláštnym, ale chápem, že na Slovenské pomery je 20 strán čosi úžasné…

Pridaj komentár