„Bítls“ v Prešove

Ajajááááj, to boli časy…
Mal som sladkých 8–9 rokov? Viac nie. V kine išla Žltá ponorka. Prehovoriť sestru, aby svojho „veľkého“ brata zobrala do biografu, trvalo iba niekoľko „sekúnd“. Jej nadšenie nemalo konca, veď išla iba na rande a „bodyguard“ sa zíde.
Nastal deň „D“. 

Miesto konania:
Veľká kinosála DK ROH, Prešov, Východoslovenský kraj, ČSSR.
Počet divákov:
Vypredané. Bol som určite „najstarší“ návštevník.
Priebeh predstavenia:
Tak toto po mne nemôžete chcieť. Pamätám si podstatnejšie veci. Napríklad, ako som z kina odchádzal s plným bruškom. Ako k tomu došlo? Asi tak…
Sestra: „Piťko, však doma nepovieš, že som tu s frajerom?!“
Piťko: „A čo za to?“
Sestra: „Čo by si rád?“
Piťko: „Pedro!“ (Pre mladšie ročníky, žuvačka svetovej značky!)
Takto to pokračovalo ďalej a moje očká postupne žiarili pri konzumácii zemiakových lupienkov, Hašleriek a čokolády Kofila…

Po predstavení, plný dojmov a ešte s plnším žalúdkom, sa išlo domov. Vlastne, nie, ešte som dal milej ségre 30 minút na pusinkovanie. Potom som to rázne zatrhol a naozaj sme sa pobrali k domovu. Moja zlatá sestrička nestihla ani poriadne otvoriť dvere a Piťko už bol v kuchyni a na plné hrdlo kričal: „Mamííí, naša M má frajerááá!“

A čo film? Nepamätám. Odvtedy som ho nevidel a ak mám byť úprimný, ani po tom netúžim. Hudba? Asi dobrá. Celý svet to tvrdil, tak na tom dačo bolo. Vtedy mi na tom záležalo asi tak, ako teraz na skutočnosti, či je v Bratislave ľavý, stredný alebo pravý primátor. Mal som iné starosti. Mojimi favoritmi boli „džezmen“ Pelé z Brazílie, „tvrdý rocker“ Džórdž Best z Manchestru United a popový džentlmen z Eurovízie – Udo Jürgens. Rodina dodnes spomína, ako som im pílil uši svojou „nemčinou“ a vrieskal Udov hit „Zípcen jááár…“.

Dnes je všetko inak, ale na mojom vzťahu k Beatles sa prakticky nič nezmenilo. Dodnes nemám v zbierke žiadnu nahrávku. Prečo? Pretože ma to pritiahlo a stále ťahá k hudobne „špinavým“ Richardsom ako k „elegantným“ Lennonom. Abbey Road (1969) si však občas vypočujem na „jútubke“ a pripomenie mi, že doma sa jeden čas nachádzala táto platňa.

Veľa pohody všetkým! Aj Vám, v módnych košieľkach s kravatami, ktorí ste muzikantsky na „Olympe“, aj Vám, v ošúchaných džínsach a tričkách, ktorým ku šťastiu stačia skalnaté chodníčky.

Pridaj komentár