Twelfth Night – Fact And Fiction (1982)

Prvý regulérny štúdiový album vo svete nedocenenej legendy britského progresívneho rocku. Spolu s Marillion sa dokázali úspešne prezentovať v dobe pre tento štýl maximálne neprajnej – vo Veľkej Británii v tom čase valcovali všetko ešte punkové kapely a zároveň nastupovala vlna metalovej hudby (NWOBHM).

V čase vydania tejto LP bola kapela (vtedy ešte štvorčlenná, basák Clive Mitten nahrával aj klávesové party) jednou z najobľúbenejších, ktorá pravidelne vystupovala v povestnom londýnskom Marquee Clube. Na rozdiel od vtedy rovnocenných Marillion bolo ich poňatie prog rocku priamočiarejšie a agresívnejšie, čo spôsobilo väčší dopyt po ich koncertoch, ako po Marillion alebo rovnako už kultových Pallas, najmä vďaka nesmiernej charizme speváka a neúprosného, satirického textára Geoffa Manna.

Ťažiskom Fact And Fiction sú najmä vyše 10 minút dlhé, typické koncertné fláky: úvodná dramatická We Are Sane a predposledná monumentálna Creepshow, ktoré možno počuť v rôznych verziách aj na koncertných albumoch kapely. Výborné sú aj skladby so strednou stopážou – Human Being a art rocková balada Love Song. Popri týchto skutočne silných kompozíciach pôsobia dalšie štyri kratšie, uprostred nahrávky, trochu ako vata.

Naozaj, TWELFTH NIGHT svoju silu a vtedajšiu energiu vedeli najlepšie prezentovať v rozsiahlejších výtvoroch. Vidieť ich v tom čase naživo, to musela byť poriadna BAŠTA! (Hrali, dokonca dvakrát aj na povestnom Reading Festivale pred 15 000 ľuďmi)…

Fact And Fiction je výborný album!

SKLADBY:
1. We Are Sane (10:23)
2. Human Being (7:48)
3. This City (4:02)
4. World Without End (1:51)
5. Fact and Fiction (3:59)
6. The Poet Sniffs a Flower (3:50)
7. Creepshow (11:50)
8. Love Song (5:41)

Lyrics By
 – Geoff Mann
Music By [Initial Composition] – Clive Mitten

NOTES:
Recorded at Revolution Studios, Cheadle Hulme, Cheshire, Summer 1982. Tape effects remixed at Twilight Studios, Salford.

ZOSTAVA:
Geoff Mann – vocals, tape effects
Clive Mitten – bass, keyboards, classical guitar
Andy Revell – electric and acoustic guitar
Brian Devoil – drums, percussion
+
Jane Mann – additional vocals on World Without End and Fact And Fiction

Fact And Fiction Book Cover Fact And Fiction
Twelfth Night
Prog Rock
Not On Label (Twelfth Night Self-released)
1982
LP
8
CD Cyclops ‎– CYCL 113 /2002/

4 názory na “Twelfth Night – Fact And Fiction (1982)”

  1. Pustil som si to. Prog v mnohých jeho podobách poznám hlavne z klasík 70´s ako Yes, Floyd, ELP, GGiant, Crimson a potom až to metalovejšie obdobie od 90´s až doteraz, Dream Theater, Vitalism, Tool, Liquid Tension. z 80´s ma absolútne nič nenapadá.

    A celkom ma to prekvapilo. Produkčne ma to bavilo, zvuk parádny obsah takisto. Tie bicie sú neskutočne namixované. Úplne mi tam sedia, hoci miestami sú podľa mňa doplnené nejakým drum machinom alebo znova nahratými prechodmi. Čo netvrdím, že je zlé, ale keď som potom pátral nič som nenašiel. Čisto z mojej zvedavosti, ak sú tam miestami sample, tak znejú perfektne.

    Je to síce úplne mimo žánru ale čo sa týka zvuku, veľmi podobný pocit, som mal ako z počúvania Talking Heads. Konkrétne albumu Remain In Light. Až na rozdiel, že k TH som si hľadal cestu dlhšie.

    Štúdiovka perfektná, no bonusové skladby sklamali (single), hoci to nemá s pôvodným obsahom nič spoločné, ten synth-popík mi tu miestami nesedel. Zameniť spevákov hlas za ten Madonin, nevšimol by som si rozdiel a to mi nieje cudzia. Nehovorím, že ju počúvam každý deň ale z toho komerčného popu je z tých stráviteľnejších.

  2. … tak ako Antony, milujem Twelfth Night, je to nielen pre mňa kultová záležitosť. Tá recenzia bola písaná už pomerne dávno, hodnotenie je vždy záležitosť okamžitého emočného rozpoloženia, takže vždy je relatívne …

  3. O Twelfth Night mi vyprávěl kolega z práce, měl je hodně rád. Mě potěšilo, že mají své zastoupení na Spotify a já nemusím jejich nahrávky lovit někde po netu…
    Album Fact And Fiction (v aplikaci je dostupná rozšířená, třídisková verze) jsem si poslechl a líbilo se mi. Ta podoba s ranými Marillion je zřejmá, především v tom tak trochu teatrálním způsobu sólového zpěvu. Že by pořád ještě pozůstatek vlivu Gabriela s Hammillem?

Pridaj komentár