SANGUINE HUM v roku 2018 vydali svoj štvrtý plnohodnotný štúdiový počin. Z personálneho aspektu došlo ku zaujímavej korekcii – odišiel bubeník Andrew Booker, vyťažený aj v iných projektoch (No-Man, Henry Fool, etc.), aby sa vrátil pôvodný člen SANGUINE HUM, Paul Mallyon, avšak „iba“ v pozícii špeciálneho hosťa…
SANGUINE HUM pred rokmi (2009), zľava: JOFF WINKS, BRAD WAISMAN, MATT BABER a PAUL MALLYON.Album Now We Have Power je kontinuálnym pokračovaním predošlého Now We Have Light, predovšetkým obsahom textovej stránky. Bizarný príbeh, kombinujúci prvky post-apokalyptického a vedecko-fantastického príbehu, s hlavným hrdinom, chlapíkom menom Don, tu pokračuje a hudobné výrazové prostriedky sú vlastne tiež logicky nadväzujúce na predošlý štúdiový produkt. Základom sú výrazné kompozičné útvary s časovým rozsahom oscilujúcim okolo piatich minút, v troch prípadoch doplnených kratučkými inštrumentálnymi medzihrami. Predovšetkým prvé dve tretiny vyše hodinu trvajúceho albumu sú pre mňa nesmierne silné a sugestívne.
Po krehkej a komornej The View, Part.1 prichádza prvý vrchol placky – The View, Part.2. Joff Winks, hlavný skladateľ, gitarista a výlučný sólový spevák v skupine, má príjemne vyššie položený hlas. Častá melanchólia a snivosť v jeho vokálnom vyjadrovaní na mňa pôsobí ako zásah do čierneho. Skydive je hypnotická inštrumentálna skladba, pre túto kapelu s charakteristickou výstavbou a po krátkej klavírnej vyhrávke Retreat prichádza úder na solar – dvojica Speak To Us a sedem minútovka Devachan Don sú hlavné pasáže albumu, ktoré od prvého počutia spôsobili to, prečo ho aj komplexne radím tak vysoko. Tomuto sa vraví „láska na prvý posluch“ a asociácie, ktoré sa pri tom odohrávajú (pravidelne) v mojom vnútri, sú verbálne ťažko popísateľné. Dve kratšie skladby, rocková a predovšetkým gitarová Pen! Paper! Paper! Pen! a nádherne ambientná Flying Bridge, sú ideálnym môstikom pre ďalší vrchol placky – Bedhead. Quiet Rejoicing okrajovo evokuje to, čo robil Jon Anderson na svojou kultovom prvom albume Olias Of Sunhillow.
Speech Day je interesantná najmä preto, že tu ako hosť prekvapujúco spieva aj Kimara Sajn, inak klávesák a bubeník hrajúci v minulosti aj s US legendou avantgardného progu, kapelou Thinking Plague. A Tall Tale je ďalšia kompozične v podstate charakteristická inštrumentálka SANGUINE HUM a nádherná Flight Of The Uberloon je veľmi efektne obohatená o trúbku hosťujúceho hráča Marka Kesela. Swansong je neprekvapujúci názov epilógu albumu, melancholická pomalšia skladbička s precíteným vokálom Joffa Winksa.
SANGUINE HUM má dve veľmi výrazné osobnosti. Matt Baber je pre mňa, náročného a rozmlsaného prog rockera, synonymom toho, že fenomén vynikajúceho hráča na celú plejádu klávesových nástrojov a elektronických krabičiek a komponentov netreba hľadať iba v radoch veľkých kapiel a dinosaurov. Joff Winks nie je gitarový čarostrelec a prstokladový kúzelník, ale sila jeho pomerne jednoduchých riffov a častého používania akustickej gitary je ďaleko údernejšia a efektívnejšia, ako výkony celej plejády „Guitar Heroes“. Obrovská skladateľská chémia medzi týmito dvoma priateľmi už od dávnych školských čias je prepojená a potvrdená tretím do partie, taktiež skvelým basgitaristom, Bradom Waissmanom a návrat strateného syna za bicími (Paul Mallyon) celkovému vyzneniu soundu SANGUINE HUM nepochybne len a len prospel.
SANGUINE HUM (2018), zľava: BRAD WAISMAN, MATT BABER a JOFF WINKS.Recenzenti z celého sveta môžu písať trebárs, že táto kapela sa vzhliadla predovšetkým v odkaze Stevena Wilsona a hlavne jeho Porcupine Tree. Vôbec by som to nepovedal (aj vzhľadom na vznik, vývoj a smerovanie týchto nadaných hudobníkov) – SANGUINE HUM je úplne svojskou a originálnou kapelou, ktorá stále vie výborne a citlivo kombinovať ingrediencie post rocku, (neo)prog rocku, jazz rocku a Canterburskej scény. Britský, ale aj svetový progresívny rock obohacujú takým spôsobom, ktorý necháva trvalú stopu a celkom nepochybne nezapadnú v priemere a šedi mnohých kapiel, snažiacich sa kopírovať a priblížiť veličinám subžánru.
Now We Have Power je pre mňa za rok 2018 celkom presvedčivo albumom N.1 v rámci všetkých kategórii rocku a metalu.
SKLADBY:
01. The View, Part 1 (4:15)
02. The View, Part 2 (5:29)
03. Skydive (5:44)
04. Retreat (0:34)
05. Speak To Us (5:39)
06. Devachan Don (7:22)
07. Pen! Paper! Paper! Pen! (1:47)
08. Flying Bridge (1:34)
09. Bedhead (5:49)
10. Quiet Rejoicing (4:36)
11. Speech Day (4:35)
12. A Tall Tale (4:32)
13. Flight Of the Uberloon (4:47)
14. Swansong (5:29)
Total Time: 62:12
ZOSTAVA:
Joff Winks – vocals, electric & acoustic guitars, synths
Matt Baber – pianos, organ, synths, guitar
Brad Waissman – bass, Chapman Stick, double bass
+
Kimara Sajn – vocals (11)
Mark Kesel – trumpet (9,13)
Paul Mallyon – drums
Fotografie pochádzajú z oficiálnej a facebookovej stránky SANGUINE HUM.
Now We Have Power
Prog Rock
Bad Elephant Music
2018
CD
14
