Život „uteká“ ako voda v Toryse a ja sa vraciam do minulosti. Spomínam na mnohé výročia, oslavy konca 2. svetovej vojny a moje počítanie, ktoré nijako nevychádzalo. Ako je možné – toľko rokov po tej hrôze a na Slovensku je viac partizánov ako v čase Slovenského národného povstania!? A všetko sa opäť vracia; čím viac liet od Nežnej revolúcie, tým väčší počet „hrdinov“, ktorí sa o to zaslúžili…
Čítam veľa rozporuplných príspevkov na život a tvorbu Františka Ringo Čecha i Jiřího Schelingera. Tichý vzdor, ústupky, známosti, podlízanie. Skrátka, bežný život obyčajného smrteľníka v socialistickom Československu. Ako sa k tomu postaviť, zachovať? Po svojom!
Obľúbil som si tvrdý rock, ktorý tu dvojica hlavných protagonistov prezentuje. Z nahrávky cítim odkaz na britskú hard rockovú školu. Niekto môže namietať, že v roku 1977 nič svetoborné, ale vďaka za to! Vieme, že vtedy nebolo jednoduché vydať album podľa predstáv samotných hudobníkov. V tomto prípade si dovolím tvrdiť, že im to vyšlo dokonale. Netreba však zabúdať na ostatných členov zostavy – Stanislav Kubeš (gitara), Jan Kavale (basová gitara), Jiří Stárek (bicie) a ďalší „utajení“ tomu dodali patričné korenie a zaslúžia si uznanie.
Z kolekcie 10 skladieb by som vyzdvihol vtipný úvod a vydarený hard rockový rozbeh v podobe Violo, jsem cellista!, moju srdcovku – polobaladu Kdo ví, rýchlovku Siréna, smutný baladický epos Kartágo, hutnú rockovicu Lucrezia Borgia a zadoomaný záver Divné tušení.
Nikdy ma nenapadlo preskakovať, prípadne napáliť album bez humorných vložiek. Stratil by čaro originality, bolo by to iba polovičné dielo. Prečo? Nemal som a nemám problém s humorom Čecha. Naopak, nahrávku si užívam, medzi skladbami sa z chuti zasmejem a pripravím na ďalší kamienok v mozaike. Hoci uprednostňujem iných interpretov z obdobia nášho spoločného štátu, tento album si cením a mám rád.
Výborný hard rockový kabaret made in Czechoslovakia!
…Neviem, čo robil František Ringo Čech pred revolúciou, či sa niekomu pchal do zadku, mal známosti alebo bol za tým talent. Nezaujíma ma, čo robí dnes, či je pravý, stredný alebo ľavý – je to jeho vec. Nestarám sa o jeho maliarske umenie. Ak ho to napĺňa, nech si čmára, trebárs zvieratká, pi*e i ko*oty. Mňa zaujíma jeho hudobné spojenie s Jiřím Schelingerom.
Franto a Jirko, bolo to fajn, díky!
Skladby:
Chlumec, 1. Hrrr na ňe… / Violo, jsem cellista! / Proč netleskaj? (6:01), 2. Lásky splín / Oboe (3:33), 3. Kdo ví? / Řízeček (3:36), 4. Siréna / To je fofr (2:56), 5. Kartágo / Slepice do stracena / U zubaře (4:14), 6. Mám rád lidi / Pozaunéři (3:23), 7. Lucrezia Borgia / Trumpeta jazzová (4:03), 8. Perfektní ženich / Mistr houslí (4:28), 9. Jáj sem vrchol skromnosti / Čau-čau (3:50), 10. Divné tušení / Odměna za LP (5:53).
Zostava:
Jiří Schelinger – spev
František Ringo Čech – perkusie
Stanislav Kubeš – gitara
Jan Kavale – basová gitara
Jiří Stárek – bicie, syntetizátor
Ďalšie informácie o albume na Discogs.
Hrrr na ně…
hard rock
Supraphon
1977
10
CD - Supraphon, 1992(?)
