V bývalých krajinách socialistického bloku vzniklo koncom 60-tych rokov niekoľko pozoruhodných rockových zoskupení, zrodili sa legendárne hudobné i spevácke ikony, ktoré aj odstupom pol storočia majú pevne zakotvené miesto v srdciach náročného rockového fanúšika.

Ani nástup progresívneho rocku nenechal muzikantov východného bloku chladnými a vzniklo niekoľko excelentných skupín, sice nie veľa, ale o to vzácnejších. Ich osudy značne ovplyvnila politická situácia vo východnom bloku a bolo to na jednotlivých krajinách, ako sa kultúrne vedenia štátov zachovali voči svojej rockovej scéne. Napríklad kým v Juhoslávii prakticky neexistovali obmedzenia prístupu západnej hudby do krajiny, u nás ma eštebáci ešte v polovici 80-tych rokov naháňali okolo centra Bratislavy s Metal Hammerom pod pazuchou, keď rozohnali nedeľný, ilegálny (sic!!!) hudobný blšák pri Michalskej bráne.

Korni Grupa (Корни Група, Korni – Koreň) vznikla v roku 1968 v hlavnom meste bývalej Juhoslávie, v Belehrade a prakticky okamžite si vyslúžila titul “Supergroup”. Založila ju štvorica už v tej dobe známych muzikantov so zámerom hrať komplexnejšiu rockovú hudbu, takú, ktorá sa už hrala na rádiových staniciach západných susedov. Skupinu viedol klávesák Kornelije “Bata” Kovač hrajúci predtým v sarajevskej skupine Indexy. Ďalšími členmi sa stali basgitarista Bojan Hreljac a bubeník Vladimir “Furda” Furduj prichádzajúcich zo skupiny Elipse, ktorá práve v tej dobe ukončila činnosť, a nakoniec gitarista Velibor “Borko” Kacl zo skupiny Zlatni Dečaci. Štvorlístok doplnila speváčka Miroslava “Seka” Kojadinović. Dá sa povedať, že Korni Grupa boli od počiatku kariéry skupinou dvoch tvárí, nakoľko na jednej strane začali písať vlastné “radio friendly” poprockové piesne poplatné svojej dobe, na druhej strane v Belehradskom rádiu už v tej dobe naživo zahrali napríklad Donovanov nesmrteľný song, Season of the Witch vo verzii známej v podaní speváčky Julie Driscoll. Skupina vydala množstvo úspešných singlov, dokonca niektoré sa stali úspešnými i v západnej Európe. Nasledovala rada zmien na speváckom poste, v skupine sa vystriedali neskôr sólovo úspešný speváci Dušan Prelević a Dalibor Brun. Ale až po nástupe speváka Dado Topića v roku 1969 a následnej zmene na poste gitaristu, keď sa v skupine predstavil Josip Boček, bývalý Topićov spoluhráč v skupine Dinamiti, sa zostava na nasledujúce dva roky ustálila. Vzniknutá tvorčia pohoda skupiny sa prejavila hlavne v markantnej zmene hudobného smerovania. Síce ešte stále písali a vydávali i poprockové single, ale už z pera Kovača i Topića začali vznikať kompozície niekoľkonásobne presahujúce kapacitu časovo limitovaného singla. V tomto období vznikli také skladby, ako Topićova 17 minútová kompozícia Prvo svetlo u kući broj 4 (Prvé svetlo v dome č. 4), Jedna žena, Žena je luka a čovek brod (Žena je prístav a muž je loď) a tiež Etida, skladba inšpirovaná klasickou hudbou. Toto tvorivé obdobie bohužiaľ žiadny hudobný nosič nezachytáva a tieto skladby vychádzajú až v súčasnosti na rôznych výberových albumoch skupiny (Žena je luka a čovek brod ešte stále nie, ešte som ju nemal možnosť počuť). V roku 1971 skupina napísala a nahrala hudbu k televíznej inscenácii nazvanej 1941.. V období, keď popularita Korni Grupa bola na vrchole, spevák Dado Topić skupinu opúšťa a po krátkom pôsobení mladého speváka Zdravko Čolića prichádza začiatkom roka 1972 ďalšia spevácka ikona s výzorom pravého rockera, frontman Zlatko Pejaković.

V tomto istom roku Korni Grupa vydáva svoju prvú dlhohrajúcu platňu, Korni Grupa, podľa internetových zdrojov vôbec prvú LP vydanú v Srbsku a štvrtú na území bývalej Juhoslávie, čo je dosť prekvapujúce vezmúc do úvahy skoro žiadne obmedzenia vlády voči hudbe v krajine. Album vyšiel u belehradského vydavateľstva PGP RTB a v Juhoslávii si vydobilo status podobne nesmrtelného legendárneho albumu, aký si zaslúži i naše Kuře v hodinkách. Korni Grupa sa stala najpopulárnejšou skupinou v Juhoslávii, bolo teda prirodzené, že v nasledujúcom období začali poškuľovať aj po západnom trhu. 22. júna 1972 Korni Grupa, podporovaná hosťujúcimi hudobníkmi Mića Marković na saxofóne a Petar Ugrin na husliach a trubke, vystupuje na významnom švajčiarskom podujatí, Montreux Jazz Fest, kde sa predstaví 25 minút trvajúcou Kovačovou džezovou kompozíciou (netrufam si skladbu nazvať džezrockovou). Igra na Šar planini (Hra na hore Šar), nám odhalí ďalšiu hudobnú tvár skupiny, tentokrát džezovú.

V roku 1973 skupina dočasne mení meno na Kornelyans, aby zneli prijateľnejšie západnému trhu a nahrávajú ďalšiu progresívnu, tentokrát anglicky naspievanú LP Not an Ordinary Life, pre zahraničný trh vydanú u talianskeho vydavatelstva Ricordi. 
Bohužiaľ, síce vôbec nie zlý album, nezaznamenal žiadny výrazný úspech v zahraničí a nepriniesol očakávaný prelom na západný hudobný trh, čo vlastne v období nadprodukcie vlastných excelentných albumov a skupín vôbec nie je prekvapujúce. Neúspech albumu Not an Ordinary Life predznamenal koniec v kariére skupiny. Ten prišiel v nasledujúcom roku 1974 po tom, ako v domácom prostredí megaúspešná pieseň Moja generacija (Moja generácia) na medzinárodnej pesničkovej súťaži Eurosong usporiadanej v Anglicku v Brightone získala iba 12-te miesto. Súťaž nakoniec vyhrala švédska skupina ABBA, s ktorou Korni Grupa zdieľali šatňu. Rozčarovanie z neúspechu druhej platne a neúspechu na pesničkovej súťaži spôsobilo zlom v kariére Korni Grupa, skupina na jeseň roku 1974 usporiadala v Novom Sade rozlúčkový koncert, ktorého záznam sa motá medzi zberateľmi na rozličných pirátskych nosičoch a v decembri 1974 Korni Grupa ohlásila ukončenie svojej činnosti. Počas roku 1975 skupine vychádza postumus dvojalbum Mrtvo more (Mŕtve more), ďalší vrúbok na zozname zaujímavostí, nakoľko išlo o vôbec prvý dvojalbum vydaný na území Juhoslávie. V podstate ide o retrospektívu skupiny obsahujúcu na prvom albume tri skladby z rozlúčkového koncertu, kde za zmienku určite stojí 20 minútová živá verzia suity z prvého albumu, Put za istok (Púť na východ). Druhý album prináša výber z ich bohatej singlovej diskografie. V roku 1979 sa vydania dočkal i televízny soundtrack 1941..

Reunion skupiny prišiel v roku 1987, keď sa Korni Grupa v pôvodnej zostave so spevákom Dadom Topićom predstavila na podujatí nazvanom Legende YU Rocka usporiadanom v Záhrebe, ktoré prinieslo živé vystúpenia legendárnych juhoslovanských skupín uplynulých rokov.

Od počiatku 90-tych rokov sa sporadicky objavujú legálne ako aj nelegálne CD vydania mapujúce hudobnú kariéru skupiny. V roku 1996 srbské vydavateľstvo PGP RTS v spolupráci s Raglas Records vydáva oficiálnu CD reedíciu prvého albumu, existuje však i pirátske vydanie od talianskej značky Eastern Times z roku 2013. Už v roku 1991 talianske vydavateľstvo Vinyl Magic vydáva CD reedíciu druhého albumu Not an Ordinary Life, v roku 2013 vydané tiež v USA firmou Private CD Production. Za zmienku stojí aj kompilačné 2CD skupiny Korni Grupa – The Ultimate Collection od chorvátskeho vydavateľstva Croatia Records z roku 2009, ktoré dôsledne rozdelilo hudobnú tvorbu skupiny a na dvoch diskoch ponúka progresívnu i popovú tvár skupiny. Nakoniec sa v roku 2020 na trhu, vďaka spolupráci vydavateľstiev PGP RTS a Croatia Records, objavil 6 CD box Korni Grupa / Kornelije Kovač – Original Album Collection, ponúkajúci prvé tri remasterované štúdiové albumy skupiny plus sólové platne a hudobné projekty klávesáka Kornelije Kovača z obdobia po rozpade. Rozlúčkový koncert v Novom Sade a záznam koncertu z Montreux Jazz Fest stále čakajú na vydanie.

Diskografia:
Korni Grupa (1972)
Not an Ordinary Life (1973)
Mrtvo more (1975)
1941. (1979)