Púť diabolky vystrelenej v roku 1971

Prelom šiestej a siedmej dekády minulého storočia zaznamenal nástup rockového smeru, ktorý počas nasledujúcich piatich rokov vyprodukoval nespočetné množstvo kvalitných muzikantov a skupín snažiacich sa v rámci svojich možností upútať pozornosť hudobného priemyslu ako i rockových fanúšikov.

Jednou z nich bola aj skupina Diabolus, pomenovaná pravdepodobne po latinskom výraze pre zosobnenie vždy a všade prítomného zla. Alebo žeby po olovenom projektile do vzduchoviek Slavia od českej zbrojovky? Pramálo pravdepodobné. Neoficiálne informácie o skupine sú dostupné po rôznych internetových stránkach, ktoré omieľajú dokola to málo, čo sa z histórie Diabolus pre nás dochovalo. Skupina bola založená v Londýne gitaristom a spevákom Johnom Hadfieldom a jeho bratom, basgitaristom, spevákom Anthonym Hadfieldom. V osobe Ellwood Von Seibolda Diabolus získali skvelého bicmena s džezovým cítením, z čoho kapela výrazne profitovala na ich jedinom nahratom albume z roku 1971.

Obrovským prínosom do výsledného znenia skupiny bol však nástup klávesáka a hráča na flautu i saxofón, Philipa Howarda, ktorého skoro vždy prítomná hra na dychy počas trvania platne výrazne posunuli hudbu Diabolus od proto(hard)progu smerom k progresívnemu rocku a džezrocku. Nahrávanie prebiehalo pod producentským dohľadom Hugha Murphyho a Shela Talmyho, známych vďaka spolupráci so skupinou The Who. Moc im táto nahrávka ku cti nepridala, nakoľko výsledný zvuk je trochu nevýrazný.

Ulrich Klatte: COSMIC PRIDE GUIDE (to original KRAUTROCK records), strana 36.

Po skončení nahrávok prišiel zvláštny zvrat v kariére skupiny, keď nahratý hudobný materiál nakoniec vydala na LP nemecká značka Bellaphon, avšak bez autorského súhlasu samotnej skupiny. Svoj podiel na tomto nedorozumení niesla vraj i v Nemecku pôsobiaca skupina Nektar. Tieto informácie však treba brať so značným nadhľadom, nakoľko nie sú overené oficiálnymi zdrojmi blízkych skupine Diabolus. Poniektoré recenzie pokrstili album názvom High Tones, fakt netuším prečo, nakoľko ani obal platne tento názov neuvádza, dokonca sa ani jedna skladba tak nevolá. Na tieto otázky by dokázali dať odpovede už snáď iba samotní muzikanti, čo je vďaka neúprosne plynúcemu času, bohužiaľ, čoraz menej pravdepodobné, že sa toho raz dočkáme.

Hudba skupiny vo mne po celý čas vyvoláva pocit déjà vu, stále mám dojem, že som to či tamto už niekedy počul. Názory recenzentov to tiež potvrdzujú, každý z nich prirovnáva kapelu k viac-menej známejším skupinám z rovnakého obdobia. Medzi inými odzneli prirovnania k Black Widow, Cressida, Gravy Train, raným Jethro Tull či dokonca Gentle Giant, čo je spolu s Cressidou, podľa môjho názoru, značne strelené vedľa. Ja by som možno skromne pripomenul skupiny Audience a Galliard, a tak isto vplyv Jethro Tull je miestami ozaj výrazný. Ale pozor, bolo by veľmi nespravodlivé Diabolus označiť nálepkou epigónu známejších rovesníkov. Oni mali svoju vlastnú tvár, boli to skvelí muzikanti s výbornými hudobnými nápadmi, ktoré dokázali úspešne pretaviť do drážok ich jediného albumu. Fakt, že teraz sa práca hore uvedených skupín neprirovnáva recenzentami naopak, k hudbe Diabolus, môže len nepriazeň osudu voči nim. Skoro päťdesiat minútové dielo i napriek plus-mínus sedemminútovým skladbám ani na sekundu nenudí, nepustí pozornosť poslucháča poľaviť, vždy sa deje čosi zaujímavé. Ono to vlastne celé od začiatku do konca graduje a smeruje od počiatočného post psychedelického znenia piesne Lonely Days cez melodický progresívny rock s folkovým zázemím ako napríklad v 1002 Nights, až k džezrockovej exhibícii v Spontenuity predstavujúc excelentné sólové výkony každého hudobníka na jeho nástroji, dokonca sa tu s nami ku koncu skladby rozlúči i Von Seibold parádnym sólom na bicie. Pozor, na Spotify nájdete posledné dve skladby zamenené. Spontenuity si môžete vypočuť pod názvom Raven’s Call a naopak.

Diabolus boli jednoznačne súčasťou hudobného kvasenia v období, ktoré priniesol ro(c)k 1970 a svojou troškou do mlyna nespochybniteľne prispeli do histórie anglického progresívneho rocku.

Vlastním CD vydanie firmy Sunrise Records z roku 2004, ktoré by nemalo byť pirátskym vydaním. Bohužiaľ, asketický dizajn cédéčka nič extra neponúka, okrem obalu platne tu nájdeme štyri fotky hudobníkov, ktoré pochádzajú, podľa mňa, z ich občianskych preukazov. Okrem môjho vydania Discogs uvádza i pirátske vydania firiem Witch & Warlock a Ha-Wanna.

CD Sunrise Records /2004/

Haló, Esoteric Recordings!!! Ešte sa tu stále nájde kopa výbornej muziky čakajúcej na svedomité CD vydanie.

SKLADBY:
1. Lonely Days (7:10)
2. Night Clouded Moon (5:46)
3. 1002 Nights (4:48)
4. 3 Pieces Suite (7:05)
5. Lady Of The Moon (3:56)
6. Laura Sleeping (8:04)
7. Spontenuity (6:20)
8. Raven’s Call (6:18)

ZOSTAVA:
John Hadfield – lead guitar & vocals
Anthony Hadfield – bass, vocals
Philip Howard – flute, keyboards, saxophone, organ, piano
Ellwood Von Seibold – drums

Diabolus Book Cover Diabolus
Diabolus
Prog Rock
Bellaphon
1971
LP
8
CD Sunrise Records /2004/

10 názorov na “Púť diabolky vystrelenej v roku 1971”

  1. Veru, rarita je to. Dávnejšie (2014) som na ňu narazil na jednej vynikajúcej stránke venujúcej sa podobným vykopávkam. Volala sa tuším back in purple a objavil som tam mnoho skvelej starej a zabudnutej hudby. To boli časy!

  2. Interesantní vykopávka a výborná muzika. Dík za pěkný čtení a další zajímavej příběh, tohle mám rád. Album jsem si pustil dneska dopoledne a určitě nezklamalo. Až někdy v jeho polovině jsem si uvědomil, že obsahuje jen minimum kláves, ale ty skladby jsou zaranžované tak, že mi vůbec nechyběj.
    Mám dojem, že flétna byla u prog rockových kapel ze začátku sedmdesátých let součástí povinné výbavy a to přirovnání k Jethro Tull ve svejch textech používám též. Ke komu taky jinýmu? Netuším, kdo s tím začal první, ale Anderson šprajcnu proslavil a nepochybně tím ovlivnil spoustu svých následovníků. Navíc, v některejch momentech mi Diabolus ty Jethro Tull fakticky připomínaj.

    1. Oplatí sa tiež vypočuť si album aj so sústredením sa na gitarovú hru Johna Hadfielda. Ako si v pohode poradí či už s rockovým sólom, rytmickým sprievodom a vrzne v pohode i jazzovú gitaru ked si to skladba vyžaduje..

  3. Ba, flétna z kapely Jethro Tull nedělá… Za mě hodně slušná deska s příběhem, nad kterým jsem si taky lámal hlavu a vylámal zuby…
    Pod alternativním názvem High Tones je album uváděno i v Historii krautrocku, kterou mám k dispozici, ale taky bez bližšího vysvětlení. Zrovna tak se mi nepovedlo upřesnit roli leckde uváděného Petera Cornela. Aspoň že na roku prvního vydání (’71) se většina zdrojů shoduje, proč by to ale Bellaphon dělal ilegálně mi rozum nikdy nebral. Firma tehdy prosperovala (v Německu vydávala např. CCR) a nevěděla, co dřív. Riskovat renomé a problémy kvůli Diabolus?
    V poznámkách mám i vyjádření jednoho z Hadfieldů (bez zdroje, nemůžu dohledat), že o vydání u Bellaphonu věděli a byli na to dokonce hrdí. Oproti tomu labelů Sunrise je celá řada…

    Každopádně dík za ultimátní vykopávku!

    1. Súhlasím, tiež mi to príde blbé a už ma to mrzí, že som to ilegálne vydanie spomenul iba na základe jedného tvrdenia človeka v profile skupiny na Progboarde. Tiež už neviem nájsť recenziu, kde sa spomína blízky vzťah Diabolus ku skupine Nektar, ktorá údajne sprostredkovala vydanie u Bellafonu. 
      Co sa flauty týka, 90% skupín, ktoré si po roku 1968 priložili flautu k puse, boli zvyčajne prirovnávaný k Jethro Tull, čo je smutné. 
      Z vydania od Sunrise vyrobili aj Rusi 1:1 kópiu a ja iba dúfam, že moja nie je jedna z nich. Na cd matrixe mám sice akýsi náznak barkódu, ale ani tak som si nie istý, že mám originál.

      1. @Topsy Kretts: Ten profil je perfektní, mrzení možno nechat stranou. A za mě i v případě poznání, že by tvoje CD bylo pirátský (moc bych za to u reedičního Sunrise nedal). Ale beru, to už je věc pohledu. Sám si např. kousky od Witch & Warlock hýčkám.

  4. Diabolus som sa doteraz vyhýbal. Odradilo ma hlavne pridávanie škatuľky s názvom jazz rock. Dnes som to prostredníctvom Spotify skúsil a nebolo to márne. Môžem s čistým svedomím povedať, že ma to celkom bavilo…
    Topsy, vďaka!

Pridaj komentár