Tvorbu Iana Andersona aktívne sledujem už od sedemdesiatych rokov a priznám sa, že Jethro Tull je moja top skupina, ktorej som ostal verný po celú dobu ich existencie. Teraz už viem veľa o celej skupine z kníh, ktoré som prečítal, videl rôzne videá a rozhovory a počul všetkých oficiálnych 24 albumov. Poznám aj sólové platne Andersona a kapely Blodwyn Pig Micka Abrahamsa.

Vo veku 77 rokov je Ian Anderson stále činný, koncertuje, píše texty a skladá hudbu, ktorá je svojim spôsobom výnimočná. Curious Ruminant mnohí označujú ako trilógiu poslednej dekády Jethro Tull počas obdobia 2020-2025. Určite sa jedná o akési znovuzrodenie Jethro Tull, keď Ian Anderson po svojom sólovom období urobil tento krok. Prvý album z tejto trojice The Zealot Gene vyšiel 23 rokov po poslednom albume Jethro Tull! Musím povedať, že som bol veľmi rád a touto recenziou tak doplním môj pohľad na všetky tri albumy.

Jethro Tull som videl niekoľkokrát koncertne na Slovensku. Vždy to bol veľmi dobrý zážitok a pre mňa návrat do mladých rokov, hlavne kompletne zahraný album Thick as a Brick a novinka vydaná v apríli 2012 TABB 2 v dnes už zbúranom Istropolise 25.8.2012 v Bratislave. Na jar 2025 boli Jethro Tull znovu na Slovensku, tentokrát mali koncert v bratislavskom rozhlase. V koncertnej sále, ktorá má výbornú akustiku hrali aj zopár piesní z najnovšieho albumu.

Dnešná verzia Jethro Tull už okrem Andersona nemá nikoho z pôvodnej zostavy. Takpovediac posledný člen kapely zo začiatku Martin Barre prišiel do skupiny v roku 1968 a nahradil Micka Abrahamsa po vydaní albumu This Was. Zostal v skupine do roku 2012. Dnes Martin Barre hrá stále skladby Jethro Tull so svojou vlastnou kapelou.

V skupine Jethro Tull sú stále personálne zmeny a v terajšej zostave pôsobí nový gitarista Jack Clark (nar. 1994), nahradil Joa Parrish-Jamesa (nar. 1995). Jack Clark je vyštudovaný hudobník, mal vlastnú kapelu Albion a v Jethro Tull začal hrávať v roku 2022 najprv na basgitaru na koncertoch za Davida Goodiera a od roku 2024 hrá na elektrickú gitaru miesto Parrisha.

Tak teda si povedzme, že The Zealot Gene (2022), RökFlöte (2023) a novinka Curious Ruminant (2025) boli vydané vo veľmi rýchlom slede. Medzitým ešte vychádzajú remasterované verzie starších albumov, vyšiel výber na vinyle Christmas Album a tiež nahrávka z francúzskeho zámku The Chateau D’Herouville Sessions 1972, pôvodné nahrávanie LP Passion Play a znovu vydaný a remasterovaný album Still Living in the Past. Remasterované verzie sú z dielne Stevena Wilsona a mne sa páčia. Nahrávky po jeho remixoch sú čisté, jasné a napriek tomu zachovávajú identitu Jethro Tull. Sám Anderson hovorí, že je toho veľa a pri cene vinylových platní si málokto zadováži všetko, čo Jethro Tull/ respektíve Ian Anderson v poslednom čase vydali. Všetci však vieme, že dnes už netreba vlastniť originálny nosič, aby sme si mohli vypočuť hudbu, ktorá nás zaujíma.

Prešlo iba pár dní po vydaní LP Curious Ruminant a ja som doma otváral krabicu s týmto albumom. Vybral som si červenú edíciu, vydanú v počte 500 kusov a položil na tanier gramofónu. Priznám sa, že už predtým som siahol po predkrme na youtube a asi som tušil, čo ma čaká. Ak môžem ešte napíšem, že názov Curious Ruminant vznikol až po napísaní piesne a textu, ktorá nemala názov. Pretože však sa Ian považuje za zvedavého človeka, od malička, ktorý sa rád každý deň niečo naučí, alebo dozvie. Potom o všetkom premýšľa ( hovorí, že prežúva) a dostal nápad. Curious Ruminant. Sám je tvorcom obalu platne a maska s rohami je zrejme symbol zvierat, ktoré prežúvajú potravu.

1. Puppet and the Puppet Master (4:04)

Prvé tóny klavíra nie sú zrovna typické pre zvuk Jethro Tull, nedajbože vo veľmi pomalom rytme. Ďalším prekvapením je akordeón, ktorý s flautou vytvára už poznateľný rytmus typický pre Jethro Tull doplnený zbytkom kapely. Text skladby chápem ako príbeh, alebo pravdu o tom, že bábka a bábkar, ktorý ju vedie je len obrazom doby a nie veľmi môže robiť všetko tak ako chce. Je možné, že sa mýlim a Anderson chcel niečo iné povedať, ale jeho spev, ktorý je len málo intenzitou odlišný od hovoreného slova mi evokuje ľudskú kapituláciu na dnešnú dobu.

Anglické slová, ktoré sú napísané v textoch piesní Jethro Tull sú často pre mňa rébusom a nie vždy celkom chápem ich význam. Mám niekedy dojem, že ich asi nechápe okrem Andersona nikto. Nevadí mi to, lebo dlhé roky som vnímal celú anglickú tvorbu tak ako mnohí z nás. Hudba bola podstatná a texty zrozumiteľné v rámci „I love you“ a „goodbye my love“.

2. Curious Ruminant (6:00)

Skladba sa veľmi atmosférou nelíši od predchádzajúcej úvodnej bábkarskej pesničky. Celý album je poskladaný z piesní, ktoré nemajú zdanlivo žiadnu vzájomnú súvislosť a hoci som pozeral množstvo recenzií albumu od iných poslucháčov nemám dôvod porovnávať s inými platňami Jethro Tull. Hudba Jethro Tull sa nedá dobre chápať bez poznania a porozumeniu textov Iana Andersona. Textára, básnika a v mnohom aktuálne rozmýšľajúceho zvedavého prežúvaca. Aj táto pieseň poukazuje na množstvo správ a informácií, ktoré sa na nás každú minútu valia a ťažko sa je im ubrániť. Možno dáva návod ako si nájsť chvíľu pre seba a len tak v pokoji pouvažovať. Po vypočutí siahodlhého rozhovoru Iana Andersona zdá sa byť všetko jasnejšie, ale predsa len vniknúť do duševného sveta autora, ktorý celý zoznam skladieb Jethro Tull napísal sám je zložité. Vníma súčasný svet a aj v tomto albume sa vracia v textoch k obrazom a prirovnaniam dnešnej doby.

Titulná a asi aj dominantná skladba albumu je celkom zaujímavá a rozbieha sa pomaly. Nečakajte rýchly úvod, prím hrá klavír a až potom vláčne príde nostalgický úvod v podobe miernych Jethro Tull. Ta tam je dávna iskra údernej vypaľovačky, ale aj tak sa odvíja celkom zaujímavá skladba v slabom dynamickom odvare. Text skladby je opojný a zároveň zvláštny: „počítam svoj život v prejdených sekundách“ veľký a dlhý život rozdrobený na sekundy a nakoniec otázka „Pýtam sa prečo som tu?”… Zaujímavé a celkom zvláštne. Názov piesne sa nikdy neobjaví v texte skladby. Je to v podstate o tom, že stále sa chceme naučiť niečo nové. Hudba s jemným hlasom Andersona a jeho flautou je tým pravým orechovým.

3. Dunsinane Hill (4:14)

Krásna a folková pieseň s enormným nádychom rozprávačského talentu Iana Andersona. Túto polohu Jethro Tull sdom mal vždy rád, celkom prekvapuje plná priehršť akordeónu, ktorý je v anglickom rocku skôr výnimkou a nechýbajúcou flautou vytvára zaujímavý zvuk. Neveľký kopec (asi 300 m) Dunsinane Hill sa nachádza v Škótsku a je spojovaný s bitkou v roku 1054 v ktorej gróf z Northumbrie Siward porazil Macbetha. William Shakespeare napísal hru Macbeth ako fikciu, ale Great Birnam Wood je les neďaleko kopca Dunsinane Hill a zrejme sa Ian Anderson nechal inšpirovať touto ideou. Tak či tak, veľmi dobrá skladba s úžasnou atmosférou. Podľa proroctva čarodejníc vláda „Dunsinane Hill“ skončí až potom ak les „Birnam Wood“ príde na vrchol kopca. V skutočnosti vojaci, ktorí útočili na hrad Dunsinane boli maskovaní konármi z birnamského lesa a tak vytvorili dojem, že les sa pohybuje a ide na Dunsinane. Možno to má na mysli Ian Anderson, tu neobmedzený vládca na kopci. Ale skôr to je diktátorské vládnutie a následná zrada bývalých spolubojovníkov. Ktovie?

4. The Tipu House (3:31)

Akoby pokus o rockovú skladbu, ale použitými nástrojmi (mandolína a flauta) sa rozdrobí na pesničku, ktorá si asi bude žiť svojím vlastným životom. Bola vydaná ako singel z albumu. Zrejme môj úsudok nie je veľmi dobrý, lebo by singel nikdy nevyšiel. Je to akýsi sociálny pohľad do domu, v ktorom sú rôzni ľudia, situácie a problémy bežného života. Tipu je vlastne košatý strom, a Anderson situoval text piesne do katalánskeho Španielska, hoci bol pri písaní textu v tom čase na dovolenke v Taliansku. Často textár používa výraz „Božie deti“, ale tie deti sa nesprávajú podľa viery a skôr robia opak a v opisovanom dome sú večné zmeny. Podľa tamojších zvyklostí si zaľúbený pár vzájomne dá darček. Muž žene kúpi kvet a ona mu kúpi knihu. Ian Anderson sa vyjadril o skladbe v súvislosti s množstvom ľudí, ktorí napriek svojej chudobe sa dostali na výslnie a ich úspechy sú vzorom pre ostatných. Dom = strom? Takže vyznať sa úplne v Andersonových textoch je priam nemožné. Nás však viac zaujíma hudba a tá je v skutočnosti stále dobrá a nápaditá.

5. Savannah of Paddington Green (3:13)

Podobný duch piesne ako predošlá. Zaujímavé je, že riff skladby robí akordeón a je veľmi ľahko zapamätateľný. Na tomto albume je poznateľné to, že celé piesne sú v jednom melodickom háve a množstvo hudobných zvratov sa už dávnejšie stratilo. Aranžmány piesní sú síce decentne a rozumne urobené s dôrazom na čitateľnosť, pestrosť a zvukomalebnosť. Stáva sa však pravidlom, že úvodný motív a refrén sa už veľmi nemenia. To je aj v tejto piesni o kúsku zelene v Londýne Paddigton Green. Aj v Londýne sa developeri stále snažia všetko zastavať a speňažiť. Zrejme je to téma, ktorou sa zaoberá aj Ian Anderson.

6. Stygian Hand (4:16)

Na prvé počutie si zapamätáte hlavný hudobný motív „božskej“ Stygianovej ruky. Je asi lepšie nepátrať po význame slov a skôr sa zamerať na hudbu. Ale predsa len napíšem, že Stygian je spájaný s riekou Styx z gréckej mytológie a znamená temný, pekelný a je spájaný s nedobrými vecami. Takže „Stygian hand“ nie je veľmi pekný názov piesne. A samozrejme s hlavným motívom piesne a opakujúcim slovom „Crash“ (havária), nič dobré neveštiaca stygská ruka na Andersonovom čele v tmavej, slepej uličke… Napriek temnému textu piesne skladba pôsobí živo a dynamicky dobre. Zaujímavá vec a veľmi pekná.

7. Over Jerusalem (5:55)

Jedna z tých najlepších skladieb na albume. Veľmi pekná melódia s úžasnou akustickou gitarou a precíteným Andersonovým spevom. Zvuk je veľmi dobrý, možno práve tým, že hlas je viac obalený nástrojmi. V skladbe sa vraciame omnoho rokov dozadu a hoci som nechcel porovnávať s hudbou z rokov 70-tych znalcom určite pár taktov a akcentov pripomenie známe veci od tejto skupiny. Skladba má názov „nad jeruzalemom“, ale dá sa nazvať aj „nad Jethro Tull“. Skvelá vec. V skladbe je zamyslenie nad vierou a jej výsledkom, čo zrejme má byť mier. Palestínsko-izraelský konflikt s prekrásnou melódiou. Vyzdvihol by som brejky na bicie Scotta Hammonda, ktoré nevtieravo, ale predsa len dominantne pridajú do piesne „drive“.

8. Drink from the Same Well (16:41)

Flauta v melanchólii a potom typický Jethro Tull v prechodoch z melódie na melódiu. Dlhá predohra až sa zdá, že to bude celé inštrumentálka, ale pohľad na dĺžku skladby evokuje čakanie na zmenu. Ian Anderson a jeho kapela tu ponúka rôzne zmeny zvuku a časť piesne prechádza skoro do jazzovej polohy. Po siedmych minútach prichadza konečne spievaná časť. Znovu básnický text s konštatovaním, že pijeme z tej istej studne, čo sa dá voľne pochopiť ako „všetci sme si napokon rovní“. Celá dlhočizná skladba je zložená z viacerých piesní, prevážne inštrumentáliek, mám pocit, že sú to vlastne 4 piesne v jednom celku. Sám Anderson uvádza ako zdroj jednej časti kedysi nahrané demo s bývalým členom Jethro Tull Andym Giddingsom pre koncert s flautistom z Indie, Haripradasa Chaurisiu, hráča na bambusovú flautu, ktoré však nikdy neodznelo. Andy Giddings sa pripojil ku skupine v roku 1991 pri nahrávaní albumu Catfish Rising a vymenil Martina Allcocka. V roku 2007 skupinu opustil a prišiel John O’Hara, ktorý hrá s Jethro Tull doteraz. Skladba vznikla po vypočutí si starej demo nahrávky keď syn Iana Andersona likvidoval starý počítač a demo objavil po asi 20 ročnom zabudnutí. V dĺžke jednej strany vinylovej platne sa otvára svet Iana Andersonan a kapely Jethro Tull s novým gitaristom Jackom Clarkom (nahradil Joea Parrisha), ktorý málo kumštu vložil do novodobej hudby starej kapely a skoro ani neviem, že hrá. Záver dlhého songu je znovu inštrumentálny. Možno skrátenie by skladbu nijak neovplyvnilo a ktovie prečo má takú dĺžku. Skladbu napriek tomu hodnotím ako dobrú a nápaditú.

9. Interim Sleep (2:32)

Hovorené posolstvo Iana Andersona. Že by rozlúčka? Možno to tak vyzerá, ale myslím si, že príde ešte ďalší album Jethro Tull. Anderson hovorí, že nahráva tak, že vždy zmaže nevydarenú nahrávku a použije iba posledný záznam, ktorý sa mu zdá byť dobrý. V tomto prípade zmazal spievanú verziu a ostalo len hovorené slovo. Hoci je to v texte iba „Prechodný spánok“, ktorý zrejme znamená trvalý odchod a vyjadruje túžbu mať blízkeho v tej chvíli pri sebe, bez sĺz, bez pozdravu „zbohom“ a bez zabudnutia. Je to obraz o čomsi, čo končí, ale nie je to o ceste, ktorá je konečná. Je to vízia o tom, že možno ideme stále ďalej, tam, kde je čosi o čom nevieme. V podstate je to pre človeka, čo nevie anglicky zbytočnosť. Na druhej strane sa to dnes ľahko dá preložiť pomocou prekladača.

Album Curious Ruminant je nesporne dobré si vypočuť pre tých, ktorí Jethro Tull majú radi a dá sa povedať, že nesklame a neurazí. Je to stále ten istý zvuk, tie isté hudobné a nástrojové postupy. Možno priveľa akordeónu na úkor gitary. Samozrejme všetko spája Andersonov hlas a je vždy tým najlepším poznávacím znamením. Nahrávka znie skvele, detailne a je snáď počuť zrozumiteľne každý dotyk na hociktorý nástroj. Niekedy až príliš čisto, čo samozrejme má za následok akési odklonenie od reality bežného počúvania kapely, ktorá hrá naživo na koncerte, hoci zvuk na koncertoch je tiež výborný.

Ak by som naozaj chcel zaradiť všetky tri platne z posledného obdobia do trilógie možno len preto, že vyšli tak rýchlo po sebe. Nemyslím si, že prekonajú LP Aqualung, Thick as a Brick, Songs from the Wood a iné známe veci od Jethro Tull. Sú však cenné pre poslucháča, ktorý celé roky Jethro Tull počúval a stále ich sleduje. Ani jedna z nich neprináša nič nové, niekedy sa zdá, že piesne sú podobné a všetko je už povedané. Dokonca niektorí recenzenti považujú posledné albumy za uspávacie a zbytočné. Mám však dojem, že novodobá hudba Jethro Tull nie je iba na jedno vypočutie. Treba si všetky tri albumy viackrát vypočuť a určite potom naberú iný pohľad a hodnotenie sa zmení.

Všetko limituje hlas Andersona, kedysi dravý a výbušný. Dnes už je iba odvarom v spievano-hovorenom texte. Na druhej strane však treba chápať aj tieto slová: „Poháňajú ma dve veci,“ hovorí Anderson. „Zúfalstvo a nadšenie. Nadšenie, ktoré som vždy mal a zúfalstvo, pramení z toho, že som starý chlap a viem, že skôr či neskôr to už nebudem môcť robiť.“

SKLADBY:
1. Puppet and the Puppet Master 04:04
2. Curious Ruminant 06:00
3. Dunsinane Hill 04:17
4. The Tipu House 03:31
5. Savannah of Paddington Green 03:13
6. Stygian Hand 04:16
7. Over Jerusalem 05:55
8. Drink from the Same Well 16:41
9. Interim Sleep 02:32

HUDOBNÍCI – Jethro Tull:
Ian Anderson – flauta, spev, akustická a tenorová gitara, mandolína, ( Performer Odds And Sods, Bits And Bobs)
David Goodier – basová gitara
John O’Hara – klavír, klávesy, akordeón
Scott Hammond – bicie
Jack Clark – elektrická gitara
+
James Duncan – bicie, cajon, perkusie
Andrew Giddings – klavír, klávesy, akordeon (Drink from the Same Well)

Album: Curious Ruminant
Autor: Jethro Tull
Žáner: Classic Rock, Folk Rock
Vydavateľstvo: InsideOut Music
Rok: 2025
Formát: LP, CD
Počet skladieb: 9
Zdroj: LP, IOM738, Sony Music – 19802861891