Ako začať recenziu pre našinca neznámeho a dávno zabudnutého albumu z roku 1972? A ako urobiť zároveň záverečnú bodku za životmi dvoch velikánov americkej hudby? Všetko moje úsilie, ktoré sa budem snažiť popísať v tomto dlhom článku začalo 24.5.2023, kedy sme sa dozvedeli, že Tina Turner odišla spievať svoje songy do nám vzdialeného priestoru. Bol to zložitý myšlienkový pochod v mojej hlave a zároveň dilema či sa radšej nepustiť do najúspešnejšieho obdobia Tiny Turner a recenzovať jej album Private Dancer, z ktorého pochádzajú jej nesmrteľné hity. Nakoniec zvíťazil pre mnohých nepodstatný neznámy album s prízvučným názvom Feel Good a pri jeho počúvaní sa plne s jeho poslaním stotožňujem.

Všetko má však svoj poriadok a preto mi dovoľte, aby som sa poklonil pred výbornou speváčkou, skladateľkou a tanečníčkou, ktorá po dlhé roky bola mojou hudobnou ikonou a nikdy na ňu nezabudnem, hoci jej životná cesta našla svoj koniec vo švajčiarskom Küsnachte pri Zürišskom jazere.

Tina Turner sa narodila 26. novembra 1939 ako Anna Mae Bullocková v nemocnici v Brownsville. ( Pripomeniem znalým skvelú kapelu Brownsville Station). Žila so svojimi rodičmi v dedinke Nutbush v štáte Tennessee. Prvé spevácke skúsenosti získala pri vystúpeniach ako 9 ročná v cirkevnom zbore v baptistickom kostole Spring Hill, neskôr aj pri školských speváckych súťažiach. Ako sa neskôr vyjadrila k bavlníkovým plantážam nikdy nemala vzťah.

Izear Luster “Ike” Turner Jr. (5. novembra 1931 – 12. decembra 2007) sa narodil v Clarksdale, Mississippi. Ike Turner bol americký hudobník, kapelník, skladateľ, producent a vyhľadávač talentov. Hral na gitaru a klávesové nástroje a už v 50-tych rokoch minulého storočia bol pri štarte hudobnej kariéry BB Kinga, Howlin Wolfa a iných. Anna Mae Bullocková sa zoznámila s Ikeom v roku 1959 a neskoršie sa zaňho aj vydala (v roku 1962). Vytvorili spoločne s doprovodnou kapelou Ike & Tina Turner Revue. Meno Tina jej vymyslel Ike Turner.

Ike Turner nemal ľahké detstvo, otec mu zomrel keď mal 5 rokov (bol zlynčovaný) a jeho otčim, umelec Philip Reese bol násilník a grobian. Napriek tomu však Ike ho neskoršie po smrti svojej matky v roku 1959 presťahoval do svojho domu a staral sa o neho až do jeho smrti v roku 1961. Pracoval ako mladý chlapec v hoteli Alcazar ako výťahár, kde sídlilo aj rádio WROX a sledoval miestneho DJ-a počas prestávok. Technik a DJ v jednej osobe – John Friskillo si ho všimol a dovolil Ikeovi púšťať platne a zasvätil ho do technických detailov štúdia. O nejaký čas už mal Ike Turner v rádiu vlastnú show. Ike Turner sa veľmi chcel naučiť na klavíri a presvedčil svoju matku, aby mu zaplatila klasické hodiny klavíra. Peniaze však použil na zvládnutie štýlu, ktorý hral klavírista Sony Boy Williamsona Pinetop Perkins (ktorého obdivoval), bolo to boogie-woogie. Ike Turner začal svoju hudobnú kariéru už v roku 1946, takže v roku 1959, keď sa stal manželom Tiny Turner už bol ostrieľaný hudobník a vedel sa pohybovať v hudobnom svete.

Míľniky: Rok 1951 – Rocket 88

Skupina Ike Turnera Kings of Rhythm nahrala v marci 1951 jeho pieseň Rocket 88 v Memphise. ( Autorstvo piesne je dnes už však sporné, lebo obaja protagonisti Turner/Brenston neskôr hovorili „o svojej skladbe“). Na nešťastie spevák skupiny Johnny O’Neal v čase nahrávania odišiel podpísať sólovú zmluvu s King Records, takže saxofonista  Jackie Brenston spieval namiesto neho. Ike Turner hral na klavíri. Nahrávka vyšla v Chess Records v Chicagu v apríli a predalo sa z nej asi pol milióna kópií. V júni dosiahol singel Billboard No. 1. Pieseň Rocket 88 je považovaná za prvú rock&rollovú nahrávku.

Problém je však v tom, že manažér Sam Phillips to vydal ako Jackie Brenston and his Delta Cats a nie pod pravým menom kapely Kings of Rhythm. Ike Turner dostal za hru na klavíri 20 dolárov. Za zmienku stojí ešte aj zaujímavý zvuk elektrickej gitary v nahrávke, ktorý bol spôsobený poškodeným reproduktorom na kombe (zosilovač) a opravený lepiacou páskom a kusom papiera. Autorom skladby Rocket 88  bol uvedený Jackie Brenston na singli, ktorý vyšiel na Chess Records. Skladba vychádzala z niekoľkých skladieb, ktoré boli už predtým nahraté, ale boli to skladby skôr swingového charakteru. Samozrejme tento úspech/neúspech naštartoval rozpad kapely, ktorý na seba nenechal dlho čakať.

Roky 1951-1954

Ike Turner sa ocitá sám a bez kapely sa sťahuje do West Memphis (Arkansas). Tam hrá s miestnymi kapelami a stáva sa vyhľadávačom talentov pre Sama Phillipsa, pracuje pre Sun Studio. Zostal so Samom Phillipsom v kontakte aj po jeho podvode s jeho skladbou Rocket 88. Ike Turner hrá na dve strany, lebo pracuje aj pre Modern Studio, čo mu niekedy robí vážne problémy s produkciou umelcov. Hrá na klavíri v nahrávkach Howlin Wolfa a na prvých nahrávkach B.B. Kinga. V roku 1952 sa zoznamuje so speváčkou a klaviristkou Marion Louis Lee. Vydávajú spolu singel My Heart Belongs to You/ „Looking for My Baby ako Bonnie & Ike Turner.

V septembri 1952 už sú manželia. Jeho manželka je dôvodom, aby sa Ike naučil hrať na gitaru. Učí sa sám, a preto požiada svojho gitaristu z Kings of Rhythm Willieho Kizarta, aby ho naučil rôzne formy hry na gitaru. Práve jeho neznalosť gitarovej techniky bola jeho prednosťou, lebo opačným pohybom tremola od tela a nie k telu vytvoril svoj charakteristický zvuk hry na gitaru. V roku 1953 vybuduje provizórne nahrávacie štúdio na autobusovej stanici za finančnej pomoci maďarského rodáka Joea Bihariho (Modern Records) a jeho bývalá skupina Kings of Rhytm je používaná ako jam-session kapela.

Roky 1954-1959

Ike Turner sa sťahuje do St. Luis a oživuje svoju starú kapelu Kings of Rhythm. Vo svojom dome už má nahrávacie štúdio aj novú manželku Annu Mae Wilson, ktorá je tiež klaviristkou v jeho kapele. Všetci musia dodržiavať disciplínu v rámci alkoholu a drog. Už iba podozrenie je zárukou odchodu z kapely. Kapela najskôr hrá iba pre černošské publikum, ale má veľký úspech aj pred bielym obecenstvom a Ike sa dožaduje integrácie. Zmluvne je viazaný ešte k Sun Records, ale už má iné plány. Pre živé koncerty a pre nespornú hudobnú kvalitu Ike Turner a jeho skupina Kings of Rhythm je jednou z najpopulárnejších v St. Louis a v blízkom East St. Louis. Tu začína obdobie, ktoré nás zaujíma. Jej sestra je v klube Manhattan barmankou a práve chodí s bubeníkom Kings of Rhythm Eugenom Washinghtonom. V klube ich v roku 1957 vidí aj Anna Mae Bullock a zoznamuje sa s hudobníkmi. Veľmi sa zaujíma o spev a chce si s kapelou zaspievať počas ich vystúpenia. Ike Turner jej to však nechce dovoliť, a tak využije prestávku a za pomoci bubeníka Gena Washingtona zaspieva pieseň BB. Kinga You know I love you. Ikeovi sa jej spev páči, doprevádza ju nakoniec na klavíri a tak 17-ročná Anna Mae Bullock v ten večer spieva spolu s Ikeovou kapelou niekoľko piesní. Stáva sa priateľkou saxofonistu Raymonda Hilla a začne s ním chodiť. Po otehotnení s Hillom sa presťahujú do domu Ike Turnera, čo je aj príčinou ich neskoršieho milostného vzťahu.

Anna Mae Bullock pod umeleckým menom Little Ann debutovala ako vokalistka v Ikeovej piesni Box Top, ktorá sa stala regionálnym hitom v St. Luis na Tune Town Records v roku 1958. Anna mala v tej dobe 18 rokov.

Roky 1960-1976

Ike & Tina Turner Revue
V roku 1960 sa nahráva demo rhytm & bluesovej skladby I fool in Love pre speváka Arta Lassitera. Anna Bullock spieva hlavný vokál v Technicos Studios. Nahrávka sa v štúdiu páči a tak Ike Turner ju prehrá miestnemu diskodžokejovi. Ike Turner ju na nabádanie poslal do Sue Rocords v New Yorku, kde majiteľ vydavateľstva Juggy Murray trval na tom, aby singel vyšiel s nahraným ženským vokálom. Ike Turner vymyslí preto meno speváčky: bude sa volať Tina Turner a dá si na meno vydať ochrannú známku pre prípad, že by Anna bola nahradená inou speváčkou. Murray bol presvedčený, že to bude hit a dá Ikeovi zálohu 20 000 dolárov. Singel vyšiel v júli 1960 a stal sa hitom, presne tak, ako predpovedal Juggy Murray. Predalo sa milión kópií. V rebríčku Billboard R&B druhé miesto, Hot 100 – 27. miesto.

Ike Turner okamžite najal spevácku dievčenskú vokálnu skupinu, pomenoval ich na The Ikketes, pridal svojich Kings of Rhythm a zrodilo sa hudobné zoskupenie Ike & Tina Turner Revue. Dnes po 63 rokoch od vydania piesne I feel in love sa prvý Tinin hit, ktorý bol vlastne nahraný ako demo a len preto, aby Ike neprišiel o peniaze za prenajaté štúdio, zdá ako objavenie zlatej rybky. Nahrávka je vynikajúca a na speve Tiny Turner je cítiť, že skladbu dobre poznala a zaspievala ju precízne a dokonale. Úspech nedal na seba dlho čakať a vydávajú sériu hitov a získavajú prvú nomináciu na cenu Grammy. Koncertami si budujú povesť ohnivej a dynamickej show. Ike zakladá aj množstvo vydavateľstiev, v roku 1965 ich pozve Phill Spector na spoluprácu a nahrávajú pieseň River Deep – Mountain High.

Americký skladateľ a producent Phil Spector, ktorý pochádzal z Bronxu, N.Y. (26.12.1939 – 16.1.2021) bol synom ruských emigrantov, tvorca „zvukovej hudobnej steny / Wall of Sound“ vytvoril počas svojej kariéry naozaj výnimočné nahrávky a River Deep – Mountain High je jednou z nich. Philov otec Benjamin spáchal v roku 1949 samovraždu kvôli finančným problémom a v roku 1963 sa s matkou Berthou presťahovali do Los Angeles.  V roku 1958 vokálno-inštrumentálna skupina Teddy Bears (meno klame, mali aj hlavnú speváčku Anette Klienbard), v ktorej bol aj Phil Spector, nahrala jeho skladbu Don’t You Worry My Little Pet a ďalšiu pieseň s odkazom na náhrobný kameň jeho otca s nápisom To know Him Is to love Him. Obe skladby dosiahli vrchol amerického Billboardu. Tú druhú asi pozná každý (možno s názvom To know you is to love you), ktorý číta tieto riadky, ale pre istotu si ju radšej pripomeňte na známom zdroji. Phil Spector mal vo veku 19 rokov celosvetový hit a jeho pieseň sa hrá dodnes. Aký je ten hudobný svet malý, čo poviete? Už vo veku 21 rokov mal vlastné hudobné vydavateľstvo Philles Records. Jeho práca s rôznymi hudobníkmi, hudobný vplyv na anglo-americkú hudbu, ale aj jeho život by si zaslúžil samostatný článok. Mal vážnu autonehodu v Los Angeles 31.3.1974 a skoro zomrel nebyť záchranára, ktorý si všimol slabý pulz jeho srdca predtým ako bol vyhlásený za mŕtveho. Previezli ho do nemocnice a operovali. V roku 2003 zastrelil vo svojom dome herečku Lanu Clarkson a bol odsúdený za vraždu 29.5.2009 na 19 rokov väzenia. Jeho zdravotný stav sa zhoršoval a zomrel 16.1.2021 vo fakultnej nemocnici vo French Camp (Kalifornia), kam bol prevezený z väzenia.

Phil Spector vykúpil Ike & Tinu Turner od vydavateľstva Loma Records za 20 000 dolárov. Skladba však nemá úspech v USA, ale v Európe je veľkým hitom, následne dostávajú ponuku od Rolling Stones byť predkapelou na ich koncertoch. Napriek tomu, že River Deep- Mountain High je ústupom kariéry Phila Spectora, pre Ike & Tinu Turner znamená prielom do povedomia širokej poslucháčskej verejnosti. Kapela Ike & Tina Turner je veľmi aktívna a vydáva album za albumom. Pre dokumentaristov ich kariéry však vzniká zmätok v počte vydaných albumov. LP platne vychádzajú v rôznych vydavateľstvách, často v tej istej dobe, ale pod iným označením. Niektoré piesne na albumoch sa niekedy opakujú v nových nahrávkach a Ike Turner so skupinou nahráva svoje vlastné skladby, ale aj množstvo od iných autorov, alebo cover verzie známych piesní. Po americkom úspechu Ike & Tina Turner Revue mal Turner financie na vytvorenie vlastného nahrávacieho štúdia, ktoré nazval Bolic Sound. Je to vlastne prerobený obchod s nábytkom, ktorý prešiel totálnou rekonštrukciou na nahrávacie štúdio a obytný dom. Vo vnútri stavby bolo množstvo chodieb a bolo zabezpečené kvôli nechcenej návšteve. Ike Turner už vtedy mal problémy s políciou a nechcel, aby ho znenazdajky prepadli a preto vymyslel dôvtipný systém ochrany objektu.

Meno Bolic Sound bolo odvodené od dievčenského mena jeho vtedajšej manželky Tiny Turnerovej (rodenej Bullock). Zariadenia sa začali používať na produkciu Ike Turnera v roku 1970 pred otvorením pre podnikanie v marci 1972. Pred oficiálnym otvorením štúdia tam nahrával napr. Frank Zappa, Three Dog Night, Bobby Womack… Časopis Billboard opísal Bolic Sound ako „jednu z najlepších nahrávacích prevádzok na svete“. Bola to asi pravda, lebo Ike nešetril na technickom vybavení štúdia ani na drahých hudobných nástrojoch, ktoré sa vtedy predávali za závratné ceny. Bol schopný vymeniť v oboch réžiách už nainštalované a funkčné komponenty, lebo sa mu nezdali dosť dobré. Štúdio malo dve nahrávacie miestnosti a dve zvukové réžie. V každom bol 16-stopý magnetofón a najmodernejší mixážny stôl. Veľké štúdio bolo na prenájom, menšie pre vlastné nahrávky. Bolic Sound vyhorel v roku 1981, ale nie skôr, ako Ike vyprodukoval množstvo skladieb pre seba a Tinu Turner.

Vrátim sa k Bolic Sound ešte v rámci fenomenálneho Franka Zappu. Svoje najúspešnešie albumy v roku 1973 Over – nite Sensation a časť albumu Apostrophe nahrával súčasne v Turnerovom štúdiu. Dohodol sa s Turnerom na použití vokálov dievčenskej skupiny The Ikettes a Tiny Turner. Cena bola 25 dolárov za pieseň, Ikettes a Tina spievali v 5 skladbách, ale Zappa nakoniec zaplatil viac ako sa dohodli a platil za 7 a pol hodiny nahrávania (187 dolárov). Ike Turner počul v štúdiu časť piesne Montana a zakázal uviesť mená dievčat na albume. Skladbu „Montana“ nazval hanlivo a to slovo radšej nenapíšem. To isté sa stalo aj na albume Apostrophe – Tina Turner na zozname účinkujúcich chýba. Ike Turner sa jednoducho s nikým nepáral a robil to, čo sa mu práve chcelo.

–

Nakoniec po predlhom úvode sa dostávam k môjmu recenzovanému albumu. A práve v tomto novučičkom štúdiu bol nahratý album Feel Good s poradovým číslom 33 (podľa iných zdrojov som skončil na čísle 26) Toľko albumov stihla vydať kapela Ike & Tina Turner Revue za 12 rokov svojej existencie. Neveríte? Možno aj ja sám som zle počítal, ale to číslo 33/26 je fakt neuveriteľné.

Ike & Tina Turner – Feel Good

1. Chopper (2:36)
Celý album je dominanciou speváckeho kumštu Tiny Turner. Prenikavý hlas s korenistou prísadou škreklavo-zachrípnutého hrdelného hlasu je brilantným prevedením speváčkinho ega. Hoci dnes už vieme za akých dramatických scén sa život hlavných protagonistov v tej dobe odohrával nie je to na hudbe cítiť. Skladba je naozaj ukážkovo rytmicky zvládnutá a dravý zvuk všetkých hudobníkov je naozaj radosť počúvať. Brilantnosť nahrávky a jej priezračná čistota svedčí o veľmi dobrom vybavení štúdia Bolic Sound. Tina Turner prekričí aj na maximum vybudené nástroje a to je cítiť v plnej miere. Ako keby ste nabrúsili všetko na maximum a celá nahrávka hýri farbami, ktoré len tak inde nepočujete. Basová gitara a bicie idú ako hodinky, navonok veľmi jednoducho.

2. Kay Got Laid (Joe Got Paid) (2:58)
Aj túto skladbu skomponovala Tina Turner a svojím spevom dominuje v málo aranžovanej piesni. Nástroje sa pozvolne pridávajú a soulovo rock&rollový rytmus je impozantne akcentovaný bicími a perkusiami. Tak jednoduchý nástroj (rumba gule), ktorý len jemne doplní drive skladby je zarážajúco dobrým doplnkom. Viackrát sa ešte zvýraznenie rytmu v skladbách na albume použije. Úsečná gitara s basovou gitarou vytvárajú pekný súzvuk, ktorý dopĺňajú excelentné bicie.

3. Feel Good (3:58)
Titulnú skladbu albumu zložil Jessie James, je v pomalšom tempe a vychádza z tradícií černosšskej hudby. Vokál Tiny Turner sa nemení a stále je v tom istom zafarbení a výraze. Hoci nové štúdio Bolic Sound disponovalo 16-stopým magnetofónom, nahrávali bicie nástroje zrejme iba na pár mikrofónov a ešte nahrávke chýba ich rozložnie v stereo báze a detailnejšie nahratie. Zvuk je však voči predošlým nahrávkam z iných štúdií umravnenejší a čistejší v snímaní nástrojov a akoby dynamika nahrávky sa zvýšila, hoci frekvenčne to nie je zázrak technického kumštu. Basy znejú dobre, ale nie sú veľmi hlboké a chýbajú najnižšie kmitočty kopáka a basovej gitary. Skladbe chýba väčší priestor a je málo cítiť predozadný zvukový rozsah. Je to charakteristika celého albumu, To však neuberá na sile hudobného prejavu a dravosti počutých skladieb. V dobách začiatku hudobných nahrávok pri zlepšujúcej sa technike a viacstopom zázname boli experimenty povolené a každý sa učil takpovediac sám. Takže výsledný zvuk bol obyčajne výsledkom zvládnutia techniky zvukárom a jeho pocitom z nahratých základov pre mix zvuku. V štúdiu Bolic Sound sa robili aj vysokoškolské prednášky pre študentov, ktorí študovali zvukovú techniku.

Keď sa vrátim späť k nahrávke piesne Feel Good booklet (ani neexistuje) o hudobníkoch nič nehovorí a je veľmi ťažké identifikovať hudobníkov. Ak máme k dispozícii skupinu Kings of Rhythm, môžeme sa domnievať, že na gitaru hral?… a na klavír Ike Turner?. Ike pritom na koncertoch hral na gitare a tak je moje tápanie na bode mrazu. Z akéhosi dôvodu na platniach Ike & Tiny Turnera sa neobjavovali mená hudobníkov a dnes asi nikto nevie kto a kedy na nahrávkach hral. Údaje sa veľmi ťažko získavajú. Pieseň Feel Good napriek šlapajúcemu rytmu a celkom dobre prevedenej nahrávke nepatrí k tomu najlepšiemu z albumu, ale zrejme názov slúžil ako dobrý pútač na kúpu.

4. I Like It (1:58)
Krátka, ale rytmická skladba s dychovou sekciou je dielom Tiny Turner. Zaujímavý zvuk kláves je podporený dychármi a bicie v celkom jednoduchej šablóne s hajtkou podporujú Tinu. Basová gitara Warrena Dawsona je dôležitá, ale neohuruje, hoci má nádherný zvuk. Tu je taktiež vidieť plochosť nahrávky, pretože 4 dychové nástroje: dve trúbky, saxofón a trombón sú v jednej vrstve vpravo, elektrická gitara a klávesy vľavo a stred plní basa, bicie a Tina. Ak by sa producenti Ike Turner a Gerhard Augustin (pôvodom nemec, ktorý bol prvým diskdžokejom v Nemecku) viac potrápili pri nahrávaní, bola by to určite o 100% lepšia vec. Zaujímavosťou ešte je aj sólová gitara, ktorá vôbec nehrá melódiu, ale iba opakuje akýsi vymyslený riff, ktorý navonok nepatrí k skladbe. Tina však vedie svojim spevom všetkých za jasnoým cieľom a tak sa takýto maličký moment stratí v spleti prenikavých trúbok.

5. If You Can Hully Gully (I Can Hully Gully Too) (3:30)
Posledná pieseň zo strany A skladateľky Tiny Turner je asi najlepšia. Konečne sa zapája do hudby zvuk gitary, ktorý mám na skladbách Ike & Tiny Turner rád. Zmodulovaný a skreslený zvuk, ktorý sa trošičku podobá zvuku gitary Marca Bolana z T. Rex. Celý zvuk kapely a spev sú akoby poliate živou vodou. Šľapajúci rytmus s perfektným spevom je ako šľahačka na torte a pridané rumba gule dodajú iskru, ktorá ani nebola treba. Skladba má zrazu väčší stranový priestor, znie zaujímavejšie a nástroje sú v stereobáze pekne rozložené. Nechýba ani predozadný priestor. Je evidentné, že na nahrávke pracovali omnoho dlhšie ako na predošlých. Neviem kto hrá sólo na gitare v strede piesne, ale páči sa mi.

6. Black Coffee (2:42)
Čierna káva. Prvá skladba na strana B. Asi každý z nás, ktorý túto pieseň počuje, má jasnú predstavu o čom Tina spieva. V jej podaní to však má ohromný dôraz, lebo ten hlas by zobudil aj sedmospáča. Zvuk nástrojov je jemne poddimenzovaný, hoci netreba, aby vyznel Tinin hlas dominantne na začiatku, slide gitara je v úvode očarujúca. Potom to kapela rozbalí do soulového módu, ale viem si predstaviť aj razantnejší rockový doprovod. Tento zvuk doplnila o rok neskoršie moja obľúbená anglická skupina Humble Pie so Stevom Marriottom, ktorý pieseň nahrali na dvojalbum Eat It. Čierna káva bola nahratá viacerými spevákmi a kapelami, napríklad aj výbornou skupinou Rival Sons v roku 2018. Samozrejme sa objavila tiež ako jingel na reklamu, bolo to v roku 1989 pre Nescafe a nahrali ju Steve Marriott a gitarista Clem Clempson ( Jeho kariéra je závratná, bol aj pri kapele Davida Byrona z Uriah Heep, skupina niesla meno Rough Diamond. Najviac však Clempson žiaril v skupine Colosseum.) Znovu sa objavuje skreslený zbustrovaný zvuk gitary a zrazu je celá skladba omnoho špinavejšia a živočíšna. Nastáva samozrejme dramatický zvrat, lebo Tina začne svoju slohu o čiernom čaji a všetko sa znovu opakuje. Pekné, dramatické a výborne hudobne zvládnuté.

7. She Came In Through The Bathroom Window (2:32)
Pieseň Paula McCarntneyho a Johna Lennona v prevedení Američanov. Ike a Tina radi prerábali piesne iných autorov. Prinieslo im to veľa úspechov a niektoré verzie skladieb boli v ich podaní hitmi. Stačí spomenúť skladbu Johna Fogertyho z Creedence Clearwater Revival s názvom Proud Mary. Pieseň She Came In Through The Bathroom Window nepatrí medzi tie najvydarenejšie a určite Beatles na albume Abbey Road ju zahrali a spievali lepšie ako ju nájdeme v tejto inštrumentálnej úprave. Cover verzia Turnerovcov je absolútne iná, dychová sekcia pridá drive a Tinin spev je znovu výnimočný. Všetky nástroje v nahrávke sú jasné a čitateľné. Skladbu nahral aj Joe Cocker, ale tá je podobná Beatles.

8. If I Knew Then (What I Know Now) (2:47)
Táto skladba začína veľmi nesmelo a nástrojové obsadenie je veľmi minimalistické. Hneď pri prvom počutí ma úpútal stále sa opakujúci úder na bubon (rytmičák bez strunenia, možno je to ale niečo iné), ktorý je zvukovo podobný drevenej oplechovanej nádobe. Znie to fakt veľmi zaujímavo a zrejme sa pri nahrávaní všetkým páčil, takže je druhou dominantou bluesovej skladby. Prvý excelentný výkon znovu podáva Tina Turner. Zaujmú ťažké agresívne údery na činely s krátkym dozvukom a občas sa presadzujúce elektrické gitary a pekne znejúca basová gitara.

9. You Better Think Of Something (3:20)
Rýchlejšia a odvážnejšia skladba ako predošlá s výraznou klávesovou vložkou, ktorá v sólovom prevedení používa zaujímavú vysokú podobnosť so vtáčím spevom, alebo pískaním. Po zvukovej stránke je tu cítiť počiatky stereozvuku, kde ešte neboli jasné pravidlá a zvuk kláves sa prenesie v spomínanom elemente z mierne pravého stredu výrazne doľava. Elektrickú gitaru, ktorú som si prestal všímať už v predošlých riadkoch spomeniem tentokrát. Stále ten istý efekt nabrúsenej a hráčsky úsečnej gitary sa opakuje aj tentokrát. Skladba sa prenesie počas svojej trojminútovej minutáže do elegantne spracovanej popovej piesne s rock&rollovým podkladom.

10. Bolic (2:28)
Bolic je dobrá pieseň, má veľmi dobrý drive a dýcha životom. Na gitaru hrá Jackie Clarke, na basovku Warren Dawson,na bicích impozantne búcha Soko Richardson a skvelý zvuk nahrávka dopĺňajú trúbkári Claude William a McKinley „Mack“ Johnson. Na trombóne ešte dofukuje Edward Burks a hudobníkov excelentne dohráva Jimmie Smith na saxofóne. A samozrejme škrekľavo-chripľavý hlas urevanej Tiny Turner, ktorá spieva ako z partesu. Zabudol som na Ika, ten sedel zrejme za klavírom.

Desať piesní z platne, ktorá mala navodiť dobrý pocit dohralo a treba sa pozrieť na citový výsledok. Nuž, pretože nie som z Ameriky, nemám hudobné korene v černosšskej hudbe a nikdy som neprežíval patálie vzťahu Ike a Tiny, je ťažké to hodnotiť z pravej podstaty veci a zameriam sa na celkový dojem z počutých piesní na LP. Myslím si, že na uvedenom albume nie je ani jedna skladba vyslovene nepekná a hlavne nedobre hudobne zahratá. Tina Turner sa vo svojom speváckom výraze vôbec nemení a skoro každá pieseň je z jej strany podobná ako vajce vajcu. Otázkou však je, či poslucháč očakáva spevácku zmenu v tak výraznom hudobnom vokálnom prejave. Priznám sa, že mne by to celkom vadilo a na jej spev z tejto doby som si zvykol. Vlastním viac ako desať platní Ike & Tiny Turner, nepočúvam ich veľmi často, ale určite patria k špičke v americkej černošskej hudbe. Vždy nájdem v ich skladbách niečo nové a prekvapí ma zvuk gitary, alebo hociktorý nástroj v nahrávke.

V nahrávkach Ike and Tiny Turner je doslova hmatateľný zdroj pôvodnej černoškej hudby od gospelu, soulu, rhytm & blues a rock&rollu. Nikde sa nedajú nájsť premrštené aranžmány a doprovodná kapela si zachováva pôvodné černošské nástrojové obsadenie, rytmika je zložená z bicích a basovej gitary, elektrická gitara, klávesy a dychová sekcia. Pridanie perkusií, vokálneho dievčenského zboru v jednotlivých prípadoch spestruje nahrávky celej spoločnosti Ike & Tina Turner Revue.

Ike & Tina Turner Revue a iné náležitosti

Ike Turner
Na povesti fenoména a hudobného génia Ike Turnera sa podpísal film, ktorý bol natočený o Tine Turner s názvom Tina… What’s Love Got To Do With It (1993). Režisérom filmu bol Angličan Brian Gibson (22.9.1944 – 4.1.2004). Ike Turner podpísal s producentom Walt Disneys zmluvu o nepodaní žaloby proti spoločnosti a bol znázornený ako tyran, despota, drogovo závislý hudobník a producent. Veľa z uvedené bola zrejme pravda, ale faktom ostáva, že nebyť Ike Turnera by nebola ani Tina Turner.

Ike Turner začal s hudbou vo veľmi mladom veku a jeho novátorstvo má veľký význam v americkej hudbe začiatkom 50-tych rokov minulého storočia. Nielenže bol pri zrode rock&rollovej hudby (pieseň Rocket 88), ale spopularizoval aj gitaru Fender Telecaster (bol jedným z prvých hudobníkov, ktorí gitaru v USA používali od roku 1950) . Fender Telecaster vyrábal opravár rádií Leo Fender a George Fullertone od roku 1950, na celomasívnej elektrickej gitare začali pracovať v roku 1948. Ako 13-ročný hral na klavíri so Sonny Boy Williamsonom (30. marca 1914 – 1. júna 1948). ktorý bol vynikajúci hráč na ústnu harmoniku, spevák a skladadateľ. Williamson bol zabitý pri lúpežnom prepadnutí pri návrate z koncertu blízko jeho domu v Chicagu. Podnikateľ Joel Bihari najal Ike Turnera vo veku 16 rokov ako vyhľadávača talentov a ten zoznámil Riley B. Kinga  (16. september 1925 – 14. máj 2015) s bratmi Bihariovými a kariéra jedného z najvýznamnejších amerických bluesmanov mohla začať pod menom BB King. Poznal v mladučkom veku Jimiho Hendrixa a vedel, že má neskutočný talent.

V roku 1970 začal pracovať na rekonštrukcii domu a zvukového štúdia Bolic v Inglewoode. Projekt domu bol veľmi sofistikovaný a chránený rôznymi zariadeniami. Do štúdia sa vchádzalo cez masívne dvere, ktoré boli chránené kódom a štúdio obsahovalo zvukovú aparatúru v hodnote 2 000 000 dolárov. Boli tam aj spálne, ktoré Ike často používal. Celý dom bol honosný a hovorilo sa mu „Taj Mahal“. bol plný románskych sôch a pozláteného nábytku. V dome sa schádzalo veľa ľudí a Ike Turner, v tej dobe závislý od drog a alkoholu, zásoboval svojich priateľov všetkým možným. Veľa času trávil aj v spálňach štúdia na poschodí, kde mu spríjemňovali pobyt milenky. V štúdiu produkoval vtedy moderný trend kvadrofónnych hudobných nahrávok a používal výdobytky hudobnej avantgardy v rámci syntetizátorov a vynašiel zvuky nástrojov, ktoré neskôr používali mnohí hudobníci v prog skupinách. Taktiež sa veľmi zaujímal o bicie automaty (ako to nakoniec neskôr neslávne dopadlo) a presadzoval ich používanie. Ike Turner bol 14 krát ženatý, číslo však nemusí byť správne, lebo aj jeho názor na manželstvo s Tinou v roku 1962 je odlišný od všeobecných údajov. Bol päťkrát súdne stíhaný za rôzne priestupky proti zákonu, napr. držanie drog, postrelenie poštára do nohy atď.

Štúdio Bolic vyhorelo 20. januára 1981, príčina: podpaľačstvo. Rok pred vyhorením zrušil Ike z finančných dôvodov poistnú zmluvu na štúdio v hodnote 30 000 dolárov ročne a ponúkol ho na predaj. Zhorelo tesne pred predajom záujemcovi. Ike zostal skoro na mizine, stal sa z neho samotár a bezdomovec, všetci jeho niekdajší priatelia ho opustili a odmietali mu pomoc.

Ike Turner bol zapísaný do bluesovej siene slávy v roku 1991 a 2005 získal cenu Grammy 5 krát, je zapísaný v rock&rollovej sieni slávy 1991 a 2018. Nahral a produkoval nespočetný počet albumov a hral s výnimočnými bluesovými americkými hudobníkmi. Príčinou jeho problémov boli drogy a alkohol, ale úpadok hudobný a finančný nastal po odchode Tiny Turner v roku 1976 a následnom rozvode v roku 1978. Ike Turner zomrel 12.12.2007 vo veku 76 rokov v San Marcos (California) na predávkovanie drogami.

Tina Turner
Aj Tina Turner vydala počas života s Ike Turnerom sólové platne. Za zmienku stojí LP Acid Queen (1975), ktorú Tina nahrala ešte s Ike Turnerom, je zmesou známych piesní napr. od Rolling Stones (Under my Thomb, Let’s Spend the Night Together), Who, Led Zeppelin a skladieb Ike Turnera ( 4 skladby). Album je to uhladený a triezvejší ako nahrávky, ktoré produkovali pod menom dua. Svoju sólovú karierú začala odchodom po hádke a bitke s Ike Turnerom pred koncertom v Dallase 1.7.1976. Pretože ju viazali podpísané koncertné zmluvy a nedodržala dohodnuté termíny koncertov s poriadateľmi mala veľa súdnych sporov. V roku 1978 vydala svoj tretí sólový album Rough. Nemal úspech a ani následný Love Explosion (1979) nezaujal poslucháčov. Vydavateľstvo United Artist z tohto dôvodu s ňou nepredĺžilo zmluvu. Tina Turner počas 8 rokov (1976-1984) spievala v kabaretoch a kasínach a s jej úspešnou kariérou to vyzeralo veľmi blede. Až v roku 1983 nastal obrat k lepšiemu a Tine sa začalo dariť. Nahrala pieseň soulového speváka a skladateľa Al Greena  Let’s Stay Together, ktorá už v roku 1972 v jeho podaní bola No.1 v Billboarde. Al Green je držiteľom 11 cien Grammy a je zapísaný v rock&rollovej sieni slávy (1995). Singlu sa darilo a následne vydvateľstvo Capitol Records umožnilo nahrať album Private Dancer v lehote 14 dní. Po vydaní LP a obrovskom úspech v predaji, predalo sa 10 miliónov kópií a album získal 5x platinu, Tina Turner konečne naklonila misku váh vo svoj prospech.

Skladba Private Dancer bola hitom, hoci text piesne je pre Tinu Turner dosť problematický, ale zvládla to na výbornú. Na nahrávke sa zúčastnila aj skupina Dire Straits, ale bez autora skladby Marka Knopflera a gitarové sólo si zahral Jeff Beck. Druhý singel z platne What’s Love Got to Do with It sa dostal na čelo rebríčka Billboard v USA. Autori Graham Lyle a Terry Britten ju napísali pre Cliffa Richarda, ten ju odmietol a druhá v poradí Donna Summer ju nikdy nenahrala. Niekoľko mesiacov pred Tininou nahrávkou ju nahrala anglická skupina Buck Fizz pri nahrávaní druhého albumu skupiny Are you ready, ale nevydali ju pre úspešnú verziu Tiny Turner. Skladba vyšla až na reedícii albumu v roku 2000 s bonusmi. LP Are you Ready vydal aj slovenský Opus.

V roku 1986 vydáva Tina šiestu sólovú LP Break Every Rule a potvrdzuje svoju dominanciu ako staronová kráľovná rock & rollu. Poroducenti Graham Lyle a Terry Britten produkovali stranu A a Brian Adams, Mark Knopfler, Bob Clearmountain, Rupert Hine mali na starosti produkciu strany B. Závratná cesta k celosvetovému úspechu Tiny Turner pokračovala v rýchlom slede ďalej. Piesne  sú uvedené bez poradia: Simply the Best, Typical Male, Steamy Windows, I Can′t Stand the Rain (pôvodne nahrala v roku 1973 Ann Pebbles /Billboard No.38/, neskôr aj nám známa disko skupina Eruption v roku 1978 /hit v mnohých európskych krajinách, /Billboard No.18/ a v roku 1984 ju nahrala Tina Turner na album Private Dancer)  a spolu s Rodom Stewartom pieseň It Takes Two.

Tina Turner bola nositeľkou viacerých svetových rekordov v pop music v období 1984-1992: ako 44 ročná predala najviac platní, na jej koncerte v Rio de Janeiro bolo 180 000 ľudí, bola zapísaná do siene slávy. V roku 2013 sa vydala a stala švajčiarskou občiankou. Žila až do svojej smrti 24.5.2023 so svojím manželom vo Švajčiarsku.

Piesne Tiny Turner, ktoré sú nezabudnuteľné

Nutbush City Limits
Vôbec prvá pieseň Tiny Turner, podľa niektorých zdrojov ktorú sama napísala. (Myslím si, že dostupné údaje sa mýlia, lebo na recenzovanom albume Feel Good sú piesne autorsky pripísané Tine Turner a vyšiel pred vydaním piesne Nutbush City Limits). Hoci Nutbush je skôr dedina (zapadákov) a v žiadnom prípade to nie je mesto, Tina v texte piesne,ktorý je návratom k jej rodnému miestu a útekom z jej krutej reality života v období napísania piesne. Veľa textu piesne pridáva jej rodnému Nutbush nereálne, ale aj reálne zázemie. V súčasnej dobe je tam už aj zvečnené Tinino meno v podobe označenia cesty číslo 19, ktorú Tina spomína v texte piesne ako „Tina Turner Hwy“. Skladba vyšla aj na rovnomennom albume Ike & Tiny Turner, ktorý bol vydaný v roku 1973. Mám k tejto skladbe zvláštny vzťah, lebo kedysi som ju veľmi často hrával na diskotékach, ktoré som robil počas mojich študentských a mladých liet.

Proud Mary
Najúspešnejším rokom pre Ike &Tinu Turner bol rok 1971, skladba Johna Fogertyho zo skupiny Creedence Clearwater Revival. Ich zvláštna, ale výborná verzia sa dostala do americkej hitparády Billboard No.4 a získala cenu Grammy.

Skladba bola z albumu Workin’ Together (1971), ktorý bol ich najpredávanejším vôbec, dostal sa na 25. priečku Billboardu (38 týždňov v rebríčku). Potom už nikdy nedokázali zopakovať úspešný predaj v rámci Billboardu. Najlepšie bolo 91. miesto s albumom na značke Blue Thumb, Outta Season. Pre ilustráciu ich enormného úsilia uvádzam, že v roku 1971 vydali tri štúdiové LP platne a jeden živák. Ich verzia piesne Proud Mary na LP Workin’ Together začína veľmi pomalým rytmom, ktorý v závere skladby prejde výrazným zrýchlením. John Fogerty po úmrtí Tiny Turner vzdal hold ich verzii jeho piesne a ocenil jej celoživotný prínos pre rockovú hudbu.

Album Workin’ Together obsahuje aj titulnú pieseň, ktorá má výnimočný text aj v dnešnej dobe. V nej duo vyjadruje túžbu po zmene k lepšiemu životu na Zemi a vyzýva ľudí na spoluprácu pomocou lásky k ostatným ľudom bez rozdielu, odloženie nenávisti bokom a aby dovolili láske sprevádzať ľudí ich životom. Celá pieseň sa nesie v tomto duchu a pri jej počúvaní si človek uvedomí aj po toľkých rokoch jej aktuálnosť. Viem, že rečová bariéra nám nedovoľuje všetko chápať tak, ako to Ike & Tina Turner pôvodne mysleli, veľa textov aj v ich piesňach má triviálny základ (láska, túžba, odchody, príchody …), ale nájdu sa aj textové perly, ktoré je dobré si preložiť a pokúsiť sa pochopiť celú podstatu ich tvorby. Ike Turner bol takpovediac človek v úzadí a Tina bola tá, na ktorú sa svet pozeral a vnímal.

River Deep – Mountain High
Pieseň je spomenutá v predošlom texte.

Pri písaní recenzie na jeden ich album som si vypočul množstvo piesní zo začiatku kariéry, ale na plnohodnotné počúvanie som zvolil až neskoršie obdobie polovice 60-tych rokov. Je to preto, lebo počuté a spomínané albumy dvojice mám vo svojej zbierke. Takže som si znovu zopakoval 6 albumov Ike & Tiny Turner /Feel Good (1972), Nutbush City Limits (1973) , Workin’ Together (1970), Sweet Rhode Island (1974), River Deep – Mountain High (1966) , The Great Album a 3 albumy „Best Of“.  Pri počúvaní ich veľmi dobrého albumu Nutbush City Limits s kresleným obalom, ktorý vlastne vyjadruje, že Nutbush nie je mesto a s pridaným hitom Phila Spectora River Deep – Mountain High, ktorý otvára stranu B som si uvedomil, že album na ktorom sa výrazne skladateľsky podieľali Ike a Tina Turner vypovedá o hudobnej sile dvojice.

Vypočul som dôkladne aj 4 albumy Tiny Turner (Acid Queen, Rough, Private Dancer, Foreign Affair). Tina Turner opustila na sólových albumoch svoje skladateľské úsilie a spievala piesne iných autorov. Viacmenej sa postupom času skláňala viac k strednému popovému prúdu. Ale tak ako ja, aj ostatní poslucháči jej to zrejme nemali za zlé a úspechy, ktoré potom prišli, hovoria o správnom smere jej vývinu.

LP Acid Queen (1975) spomínam v predošlom texte.

LP Rough je z roku 1978 a je to pokus o hit v disko podobe piesne Fruits Of The Night, ale nájdeme tam aj skladby Eltona Johna, Willieho Nelsona, Boba Segera. Je tam aj pieseň amerického bluesového velikána Willie Dixona Earthquake & Hurricane. Je to typický popový album nahrávaný v Európe, čomu odpovedá aj zvuk nahrávky. Rôzny výber piesní z rôznych zdrojov pôsobí roztrieštene a nesúrodo.

Albumy Private Dancer a Foreigh Affair nebudem zmieňovať podrobnejšie, lebo iba počutie môže vyjadriť špecifickosť, dokonalosť nahrávok a hudobný spevácky výkon Tiny Turner. Ja by som zaradil album Foreigh Affair kvalitatívne pred album Private Dancer z hudobnej, ale aj technickej stránky.

Nezabudol som ani na sólové kúsky Ike Turnera a jeho LP Bad Dreams (1973). Na album napísal 5 skladieb z 12-tich. Počúvanie skrytej a pre mňa doteraz neznámej hudby Ike Turnera mi otvorilo oči. LP Bad Dreams srší hudobným nábojom a nefalšovaným hudobným cítením rock&rollového génia. Skvele zahrané skladby rôznych štýlov s emotívnym spevom Ike Turnera vytvorí ten správny pocit kryštálovej jednoduchosti. Spev Ikea nie je bohvieaký a určite jeho zafarbenie patrí skôr medzi tie ľahko zabudnuteľné.

Vypočul som si aj skvelý inštrumentálny album z roku 1971 s názvom Ike Turner present … The Family Vibes – Strange fruit. Toľko nápadov sa asi málokomu podarilo prezentovať s takou razantnosťou a zvukovými farbami na skrytom albume Ike & Tiny Turner. Bola to nahrávka z novučkého Bolic štúdia v Inglewoode a skvelá hra gitaristu Jackieho Clarka, basa Warrena Dawsona, bicie Soko Richardsona a organovo/klavírne party Ike Turnera znejú skvele a čisto na pomedzí jazzu a rocku. Príjemná a výborná LP. Odporúčam na vypočutie. Obal platne je pragmatický banán s dynamitom – presne tak počutie albumu na mňa pôsobilo. Tri skladby na album zložila Tinina sestra Ailliene Bullock.

Nezabudol som ani na posledný sólový projekt z čias 21. storočia: Ike Turner – Risin’ With The Blues (2006). Ike Turner napísal 8 skladieb zo 14-tich. Je tam už cítiť nový trend zvukových nahrávok a nikto by asi nespoznal, že je to Ike Turner vo svojej životnej forme a naturálnej podstate. Kapela hrá úžasne a bezchybne, radosť počúvať a hľadať chyby, ktoré sa nedajú nájsť. Spev tentokrát je dobrý, ba priam vynikajúci a vystihuje podstatu americkej bluesovej hudby. Perla, čo vám poviem a život sám. Ak túto perlu bluesovej hudby chcete nájsť, nemám lepšiu radu ako vypočuť si celý album pozorne a v kľude.

Zaujímavosťou je, že doprovodná kapela je označená ako The Kings of Rhythm. Nikto z pôvodných členov, ktorá bola pri zrode a úspechoch Ike & Tiny Turner v nej už nehrá. Všetci pôvodní členovia ho opustili po prevalení sa drogovej závislosti a násilností voči Tine Turner. Na platni je veľa skvostov a aj piesní so zaujímavým pozadím. Napríklad Caldonia, stará pieseň fenomenálneho saxofonistu a kapelníka Louisa Jordana (8.7.1908 – 4.2.1975), ktorá ale autorsky bola pripísaná jeho manželke Flecii Moore, kvôli jeho finančným problémom. Ike Turner mu poslal ešte v roku 1975 20 000 dolárov (Jordan o darcovi nevedel) lebo bol chorý a nemal na lekársku starostlivosť. V tejto súvislosti v texte článku je viackrát spomenutá suma 20 000 dolárov – akoby naschvál sa vždy jednalo o 20 000 dolárov v spojení s kúpou, darom a pod. v živote Ike Turnera. Na nahrávke jeho posledného albumu (vyšiel iba na CD) pracoval aj Ikeov syn Ike Turner Jr. ako zvukár a producent.

———————————————————————————-

Dovoľte mi poďakovať každému, ktorý dokázal čítať až doteraz a poviem, že som sa musel prehrýzť neskutočným počtom informácií a rôznymi faktami pri písaní mojej veľmi oklieštenej a skrátenej verzie článku, ktorý nemôže obsahovať všetko čo by som chcel sprostredkovať čitateľovi. Venoval som skúmania a počúvaniu hudby Ike Turnera a Tiny Turner asi mesiac môjho života, ale neľutujem. Našiel som mnoho hudobných skvostov a to je to najdôležitejšie.

No a hodnotenie recenzovaného albumu Feel Good? Myslím si, že tri hviezdičky z 5 je celkom spravodlivé resumé.

Nahrávané: Bolic Sound, Inglewood, marec 1972.
Zvukový inžinier: Barry Keene, Ike Turner, Jim Saunders.
Produkcia: Gerhard Augustin, Ike Turner.

Tina Turner zložila 8 skladieb, Jesse G. James (A strana/3 skladba), John Lennon a Paul McCartney (B strana/2 skladba).

Album: Feel Good
Autor: Ike & Tina Turner
Žáner: Funk, Soul, Rhythm & Blues
Vydavateľstvo: United Artists Records
Rok: 1972
Formát: LP
Počet skladieb: 10
Zdroj: LP, UAS 29377 UK, originálne vydanie