Skupina Micah, založená v roku 1970 v meste Terre Haute v Indiane, bola pomenovaná po jednom z dvanástich, takzvaných menej významných biblických profetov. Nomen est omen, veštba tvrdiaca že doma nikto nie je prorokom sa u nich naplnila do bodky.

Bicmen George Robert Wolff, pôvodom z Hudsonu v štáte New York, bubnoval od svojich ôsmich rokov a po návšteve koncertu Jimiho Hedrixa mu učarovala hra Mitch Mitchela. Zakladá vlastnú skupinu Axis s ktorou hrával v Hudsone prevzaté skladby od Hendrixa a skupiny Doors. V roku 1969 cestuje na štúdiá na univerzitu v Indiane, kde stretáva speváka Bob Rowea, rodáka z Terre Haute, ktorý skôr než začal študovať, pôsobil mimo iných v miestnej skupine 111 Deuces, ktorú dnes už považujú za priekopníkov rockovej scény v Indiane. Spolu sa stávajú členmi rôznych študentských zoskupení a vystupujú po okolitých baroch a krčmách. Počas letných prázdnin strávených v domácom Hudsone sa Wolff zúčastnil sessionu s progresívno-brass rockovou formáciou Hardstone Farm a skamarátil sa s klávesákom skupiny Gary Taylor Ohlsonom. Po tom, čo sa mu Ohlson zdôveril svojou nechuťou hrať v skupine s dychovou sekciou a s úmyslom skladať a hrať vlastnú hudbu, mu Wolff spomenul o svojom pôsobení v Terre Haute a navrhol mu spoluprácu. Ohlson dlho nepremýšľal, zbalil svoje hammondy B3, pribalil ďalších dvoch členov skupiny Hardstone Farm, gitaristu Marty Hornea, basgitaristu Gus Hernandeza a presídlili do Terre Haute. Tu po stretnutí so spevákom Roweom zakladajú skupinu Max, ktorú zakrátko premenovali na Micah. Nakoľko sa ich hudobný vkus viac-menej zhodoval v spoločnom záujme o britskú progresívnu rockovú scénu raných 70’s, netrvalo dlho si vytvoriť spoločné hudobné smerovanie a Ohlson začal skladať vlastný hudobný repertoár skupiny. Stávajú sa domácou skupinou baru Willi’s Part 2 a vystupujú po rôznych vysokoškolských kluboch a baroch. Po roku pôsobenia v Indiane sa skupina sťahuje späť do štátu New York, tentokrát do mesta Albany, kde sa záležitostí skupiny ujíma manažér Jack Carpinello, Wolffov známy ešte zo spolupráce s jeho predošlou skupinou Axis. Hneď sčerstva skupine dojednal vystúpenia, na ktorých skupina predstavila mimo cover verzií Santanu či ELP už i vlastné skladby, hlavne dlhú kompozíciu I’m Only One Man. Carpinello na jedno z vystúpení pozval predstaviteľa vydavateľstva Sterling Award Records, ktorému sa hudba Micah zapáčila, ponúkol jej kontrakt na vydanie albumu a zabezpečil skupine priestor v hudobnom štúdiu Sterling Studios v NYC. V štúdiu naživo, na jedenkrát nahrávajú suitu I’m Only One Man, a nahrávku ponúkajú producentovi na posúdenie. Bohužiaľ, názor producenta sa s predstavou skupiny nestotožnil, nakoľko skupina trvala na albume s dlhou skladbou predelenou do jednotlivých častí po vzore ich obľúbených britských skupín, naopak, producent trval na pesničkovom albume. A navrch všetkého, presne v tom období sa vo vedení vydavateľstva pohádali majitelia firmy, otec a syn, čo ešte viac skomplikovalo udalosti okolo nahrávania albumu. Nakoniec v roku 1971, bez konzultácie so zmätenou skupinou, Sterling Award Records vo veľmi nízkom náklade LP pod názvom I’m Only One Man predsa len vydáva.

To čo na platni počujeme je inžiniersky mix, pôvodná surová nahrávka bez zásahu produkcie a bez akýchkoľvek dodatočných úprav zvuku. B strana pôvodného LP trvá iba o málo viac, ako 11 minút. Ku kvalite záznamu neprispel ani fakt, že Micah hrali na nástrojoch štúdia, iba gitara a basgitara boli ich vlastné. Po vydaní albumu prichádza ku zmenám v obsadení, kedy Gus Hernandez a Bob Rowe skupinu opúšťajú, na ich mieste sa predstavia basgitarista Tom Gillis a spevák David I Feder. Do roku 1972 ešte pokračujú vo vystupovaní, neskôr sa však členovia rozchádzajú a skupina Micah sa na dlhé desaťročia vytráca z podvedomia hudobnej verejnosti. Až v roku 2012 prišlo na znovuobjavenie skupiny, vydavateľstvo Shadoks Music v reedícii vydáva ich album na CD a LP. Webový magazín It’s Psychedelic Baby Magazine zverejňuje rozhovor so štyrmi členmi pôvodnej zostavy, ktorý je vytlačený i v booklete cd reedície. Tento rozhovor som využil na zostavenie akého-takého profilu skupiny, nakoľko internetové recenzie a profily o skupine sú značne rozporuplné a subjektívne naladené.

Dominantným nástrojom na albume sú hammondy Gary Taylor Ohlsona, ktorého skoro vždy prítomná hra spoločne so sólovou či rytmickou gitarou charakterizuje výsledné heavy-progresívne znenie albumu, ktoré v predstavách presúvajú poslucháča na hmlistý Albión. Rytmická zostava funguje spoľahlivo, ako švajčiarske hodinky. Vďaka častým inštrumentálnym pasážam má spevák Rowe dosť času na oddych, svoje spievané party ale zvláda chválitebne. Hudba skupiny Micah je skutočne oveľa bližšie k hudbe príznačnej pre britské skupiny rovnakého obdobia, ako ku ktorémukoľvek smeru rockovej hudby hranej v USA, jednoznačne patria k priekopníkom progresívneho rocku v Spojených štátoch.

Štruktúra albumu dodnes nie je jednoznačne určená, samotné vydavateľstvo Shadoks si netrúflo vytvoriť predely medzi skladbami, CD obsahuje iba dve skladby zhodné s dvoma stranami pôvodného LP. Množstvo recenzií na internetových stránkach iba prispieva k značnému chaosu vytvorenom už v čase vydania albumu. Fakt netuším, prečo sa väčšina zhoduje v teórii, že ide o dve suity. Dokonca tvrdia, že tá suita na strane B nie je dokončená, čomu už fakt nerozumiem, nakoľko posledná kratučká časť jednoznačne graduje do záveru a volá sa Finale. Ja si myslím že tu ide o jednu, skoro 30 minút dlhú kompozíciu rozdelenú vďaka stopáži LP na dve strany platne, čomu svedčí i to, že ku koncu albumu sa na chvíľu skladba vráti k časti I’m Only One Man z A strany albumu.

01. He’s a dreamer
02. Look around you
03. So you can see
04. I’m only one man
05. You don’t really care
06. Remembrance of things past
07. Finale

TT:  29:50

Gus Hernandez – basgitara
Martin Horne – gitara
Gary Taylor Ohlson – klávesi, vokál
Bob Rowe – spev
George Robert Wolff – bicie, vokál

Album: I’m Only One Man
Autor: Micah
Žáner: Progrock
Vydavateľstvo: Sterling Award Records ST 1001
Rok: 1971
Formát: LP
Počet skladieb: 2
Zdroj: CD Shadoks Music SHADOKS 150 /2012/