Dnes minirecenzia koncertu americkej kapely The Comancheros v Múzeu obchodu.
The Comancheros (zľava Tanner Jones, Michael Cook a Jon Green).Heavy a western
Trio z mesta Columbia v štáte Missouri zavítalo vo štvrtok večer do Múzea a chlapci priniesli so sebou ich verziu južanského rocku, ktorú sami opisujú ako heavy & western. Kapelu tvoria spevák a gitarista Tanner Jones, basák Jon “Deere” Green a bubeník Michael “Bobcat” Cook. Inak, “komančérovia” boli kupci z Nového Mexika, ktorí obchodovali s kočovnými indiánskymi kmeňmi.
Stan bol zaplnený iba z polovice, čo bola asi najnižšia účasť, akú som doteraz na Rocku v Múzeu zažil, ale aj tak bolo počuť potlesk po každom čísle. I keď mi popravde chýbala väčšia interakcia publika s kapelou, pretože v pesničkách bolo viacero pasáží, kde sa spolupráca publika núkala, ale ku koncu niečo vyše jedenapolhodinového koncertu sa aj publikum zahrialo a tlieskalo do rytmu. A ako už to býva dobrým zvykom, na konci v stoji vytlieskalo kapelu a vypýtalo si aj jeden prídavok.
Komančérovia v červených rovnošatách.Trio v červenom
Set by som opísal ako mix pomalších a rýchlejších čísiel, zhruba pol na pol. Nie som veľký fanúšik country, resp. takého toho monotónnejšieho vzlykavého štýlu, ale dámam to zjavne neprekážalo, pretože viaceré počas koncertu tancovali do jeho rytmu pred mixpultom. Zvuk bol dobrý, a spev bol tentoraz oveľa zrozumiteľnejší, čo sa nedalo povedať o minuloročnom koncerte Band of Brothers – kapely bývalých členov rytmickej sekcie zosnulej legendy menom Rory Gallagher. Aj majster tesár sa sem-tam utne. Ale naspäť ku Comancheros – keď pridali plyn, užíval som si to viac aj ja.
Kapela nastúpila v rovnošatách a bolo vidno, že to nie sú žiadne uchá a majú už niečo odohraté. Všetci traja sa na pódiu hýbali ako sa na vyhraných rockerov patrí, vrátane bubeníka, ktorý nemal problém zdvihnúť hajtku ako činku a hrať na ňu, ako keby sa nechumelilo. Alebo obísť bicie dokola popri hraní na ne. Michael je prosto šoumen. A vlastne, každý z členov kapely si strihol aj sólo, došlo aj na westernovú prestrelku medzi gitaristami, a líder kapely Tanner v jednom momente dokonca obišiel celé hľadisko popri sólovaní na jeho Gibson Explorer s takým tým tranzovým pomalým krokom, ktorý mi pripomínal Angusa Younga. V Múzeu často nevídať gitaristov bez kábla, ale títo si to užívali aj využívali naplno (video z koncertu tu).
Pódiová šou kapely rozhodne nie je statická.Kansas City nie je v Kansase!
Po koncerte som podporil kapelu zakúpením ich najnovšieho živáku v dvojplatňovej verzii a popritom som si pokecal s bedňákom, vodičom a manažérom turné v jednej osobe Maxom o ďaľších chystaných koncertoch. Komančérovia mi LP ochotne podpísali a s kapelou sme sa ako správna päťka aj odfotili na pódiu, za čo musím poďakovať ochotnému pánovi zvukárovi.
Hrivy boli v plnej permanencii.S bubeníkom Michaelom som si dobre pokecal o tom, že to ich Kansas City, ktoré vyhralo tohtoročný Superbowl, je v Missouri a nie v Kansase (i keď to menšie KC je aj cez rieku, v štáte Kansas), na čom sa popálili už mnohí, vrátane frontmana skupiny The Darkness Justina Hawkinsa – ktorý počas minuloročného koncertu v KC pozdravil publikum: “Ahoj, Kansas!” a to ho vypískalo. The Comancheros boli ich predkapelou a Michael vravel ako sa po koncerte do telefónu Hawkins sťažoval na reakciu publika. Justin asi nedával moc pozor na zemepise… 😃
A osmelili sa aj ďaľší pri mojej otázke na Michaelove špinavé ponožky, ktoré kapela ponúka na ich webstránke. Kolega mal plnú hubu rečí, že mi ich kúpi a skutek utek. Tak som sa spýtal ja a bubeník nám vysvetlil, že to bolo súčasťou zbierky, ktorú poriadali pre kamaráta. Dokonca sa vyzul, aby nám ukázal, že ich udržuje čisté, čo všetkých pobavilo. Narážka na ponožky sa v konverzácii ešte párkrát zopakovala a Michael priznal, že zabudol na existenciu tejto ponuky v ich eshope a bude ju musieť stiahnuť. Dali sme mu na to pádny dôvod. 😃
Slovenský kvintet s americkým triom aneb Komančéri v obkľúčení.Za mňa solídne štyri hviezdy. Jednu som ubral kvôli vyššiemu výskytu pomalších čísiel, ale to nie je chyba kapely, lež moja osobná preferencia.
Tanner Jones – spev/gitara
Jon “Deere” Green – basa/spev
Michael “Bobcat” Cook – bicie/spev
Bol som tam. Bavil som sa výborne. Vizuálne to bolo zaujímave. Lietajúce hrivy po pás na pódiu a v hladisku sediaci nakráto ostrihaní rockoví dôchodcovia. Istá dáma tam tancovala pomerne intenzívne…….. Hudobne super, ja mám rád aj tie pomalšie numerá. No a zistil som ,že tá tmavá 13 mi chutí viacej ako svetlý ležiak.
Pani si šla jak keby zajtrajška nebolo.
Myslím, že kolegovia túto dilemu neriešili a ostali pri svetlom. Zvyšok nealko pivo z Liptova a nemajú sa veru za čo tí Stredoslováci hanbiť. Robia to veľmi dobre.
Kto používa Spotify (ja rozhodne nie), tak tuná je kompletný setlist kapely, ktorý hrá na tohtoročnom európskom turné.
https://open.spotify.com/playlist/0npdZtaKkDIiS0NEI4LP6M?si=f64cac3a8b184bf8
P.S. Jeho súčasťou je aj solídny cover piesne Cowboy Song od Thin Lizzy.
Tak ja rozhodne Spotify používam a používať budem. Napríklad na zoznámenie s The Comancheros a ich tohtoročným európskym koncertným repertoárom.
Pekný report, díky za zoznámenie s kapelou.
Za málo 🙂
Vypočul som si celý koncert podľa Spotify. Muzika podľa môjho gusta, chytľavá. Byť tam, zrejme by som sa nezdržal a pridal k prítomným dámam pred mixpultom…
Díky!
To rád počujem. Niet zač!
Jsem z jinýho těsta a tak mi bylo už z textu jasné, že tohle nebude nic pro mě. Nicméně, ten playlist na Spotify jsem zkusil a vydržel až po první “countryovku” If Could Pick a Way to Go. Tu následující jsem to raději vypnul, tenhle styl mi opravdu nevyhovuje. Ovšem takhle naživo, u chutného moku z mistní produkce, proč ne? Myslím, že bych si to dokázal užít.
Comrade, dík za pěknej report i s parádní fotodokumentací. Četl se báječně.
Dík.
To je na tom južanskom rocku pekné, že každá kapela si z tých ingrediencií, ktoré ju ovplyvňovali, namieša vlastný, unikátny mix. Táto receptúra má v sebe viac country, čo mne až tak nešmakuje.
Ja mám radšej bluesové lamentovanie, ale tiež nie som veľký fanúšik Garyho Moorea napr. v jeho blues ére. Pomalé, monotónnejšie veci ma proste neberú. Výnimky sa samozrejme nájdu, pretože to nie je čisto len o tempe. Ale keď sa pritvrdilo, hneď to bolo o inom.
Napríklad túto nehrali, ale majú ju na živáku a zjavne im vypomáhal niekto druhý na gitare. Ten breakdown je drsný ako žiletka.