Skupina CMU vznikla v okolí univerzitného mesta Cambridge a jej činnosť bola ohraničená rokmi 1971 až 1973. Počas krátkeho pôsobenia na hudobnej scéne stihli vydať dva albumy a stali sa súčasťou novovznikajúcej scény progresívneho rocku v krajine. Zhruba toľko by sme našli o skupine v bežnej encyklopédii rockovej hudby, teda ak by sa autor o CMU vôbec zmienil. 

Contemporary Music Unit (CMU) založil v roku 1971 hudobný vizionár, gitarista a basgitarista Ed Lee so zámerom vytvoriť zoskupenie hrajúce v duchu nového rockového trendu vytvoreného na prelome desaťročí. Oslovil hudobníkov pôsobiacich na lokálnej jazzovej aj folkovej scéne a čoskoro sa zo skupiny Jay Conley Quintet k nemu pridali skladateľ a bubeník Roger Odell s jeho manželkou, nadanou speváčkou Larraine Odell. Zostavu ďalej doplnili multiinštrumentalista, hráč na klávesy, gitaru a violu, Terry Mortimer, gitarista, flautista Ian Hamlett a nakoniec ďalší spevák, perkusionista Jeff Gordon.

Nové sixteto sa hneď po založení aktívne zapojilo do hudobného diania svojho okolia, ako mnoho iných progresívnych skupín, aj CMU začali koncertovať na univerzitných pódiách a užívali si priazne mladého publika. Skutočnosť, že členovia skupiny mali za sebou rôznorodú hudobnú minulosť sa odzrkadlila na výslednej tvorbe CMU. V spoločne napísaných skladbách dokázali v duchu doby zaujímavo skĺbiť jazz, klasickú i súčasnú vážnu hudbu, folk aj blues a fúziou týchto prvkov si vskutku vytvorili nevšedné znenie. Jeden článok ich tvorbu vystihol stručne a jednoducho, CMU pokračovali tam kde Pentagle skončili. Takýto prístup k skladaniu hudby však v tej dobe nebol ojedinelý, veľa skupín v duchu hesla urobiť “také čo tu ešte nebolo” experimentovalo s podobnými fúziami a presadiť sa bolo čoraz ťažšie. Kartou v rukáve skupiny však bola na scéne ešte nevídaná prítomnosť dvoch sólových spevákov, mužského a ženského hlasu, pričom výnimočné nadanie a spevácky talent Larraine Odell bol jednoznačným prínosom do výsledného prejavu CMU. Vďaka priateľským kontaktom zo študentských čias (Lee bol absolventom univerzity v Cambridge a Mortimer s Gordonom na Oxforde), získali pozvanie od university Keele v Newcastle si zahrať v Škótsku na podujatí Edinburgh Fringe Festival, po ktorom domáci denník The Scotsman na adresu skupiny nešetril superlatívmi a hudobný týždenník Melody Marker sa tiež obšírnejšie venoval skupine. Nezávislé hudobné vydavateľstvo Transatlantic Records, ktoré bolo založené kedysi v polovici 60’s Natom Josephom sa zameriavalo hlavne na folk a folk rock. Avšak v snahe ukrojiť si svoj vlastný podiel na čoraz viac populárnej progresívnej scéne sa vydavateľstvo rozhliadalo po nových možnostiach a ako prvé oslovilo skupinu CMU, ktorá sa po podpísaní zmluvy s Transatlantic ocitla v spoločnosti skupín ako Pentangle, Marsupilami alebo Jody Grind. Takmer okamžite po podpísaní zmluvy skupina nahrala a vydala debutový album nazvaný Open Spaces, zbierku ôsmich skladieb, ktoré až na jednu boli napísané spoločne členmi skupiny.

Spomínaná jedna skladba je Japan, prepracovanie jazzovej kompozície Pharoaha Sandersa z roku 1967. Poslednou na albume je titulná Open Spaces, 12 minútová skladba Rogera Odella napísaná na objednávku ich priateľa, sochára Petra Hibbarda ako zvukový podmaz k jeho umeleckej exhibícii nazvanej rovnako Open Spaces. Skupine sa podarilo rôznorodosť ich hudby preniesť z pódia i do drážok svojho prvého LP, nájdeme tu dozvuky psychedelického folku a rocku 60’s, jazz, blues, krásne melódie ale neštítili sa ani nových crimsonovských postupov. Priaznivý ohlas hudobných odborníkov sa však neodzrkadlil v predajnosti albumu, bezútešná ekonomická situácia skupiny viedla k umeleckým rozporom o smerovaní budúcej tvorby a nakoniec skupinu opustili Ed Lee, Terry Mortimer a Jeff Gordon, ktorý si založili skupinu Trident, po ktorej však pre nás nezostalo ani mäkké ň. Roger Odell, Larraine Odell a Ian Hamlett v snahe udržať CMU pri živote pozvali do skupiny nových hudobníkov, Sam Cook sa stal novým basgitaristom, ďalším prichádzajúcim bol talentovaný textár, skladateľ, gitarista a spevák Richard Joseph, ktorý sa stal hlavným skladateľom skupiny a spolu s Larraine tiež spevákom. Nakoniec obsadenie posilnil aj bývalý člen skupiny Marsupilami, Leary Hasson, ktorý do skupiny dovliekol celý arzenál klávesových nástrojov, včetne syntetizátora aj melotronu.

Nová zostava sa snažila z undergroundu presunúť na profesionálnu rovinu, hneď na začiatku začala komponovať nový hudobný materiál s ktorým sa z vysokoškolských klubov a zadymených krčiem presťahovali na väčšie pódiá. V roku 1973 vystúpili na festivale v Readingu a zúčastnili sa turné po Holandsku. Transatlantic prejavilo dôveru aj novej zostave, po singli z roku 1972 prišlo i na nahrávanie druhého albumu Space Cabaret, ktoré v roku 1973 nakoniec uzrelo svetlo sveta. Po vkusnom obale prvého LP s malým lietadielkom čmudiacom na modrom nebi sa druhý album objavil vo, hm, prinajmenšiom rozporuplnom balení. Kozmonauti vo farebných skafandroch tancujúci kazačok určite nepôsobili moc lákavo vo výkladoch a autorovi dizajnu, Chrisovy Moorovy táto práca naisto nepridala ku sláve. Našťastie, hudba na platni je podstatne viac ambiciózna, pôsobí ucelene a psychedelický aj experimentálni hudobný prvok z debutového albumu skoro uplne zmizol a nahradil ho progresívny rock. Voči gitarovejšiemu debutu na dvojke dostali podstatne väčší priestor Hassonove klávesy, ktoré nás sprevádzajú celým albumom. Výsledný zvuk skupiny sa obohatil aj prvkami Canterbury Sound. Po vypočutí albumu môže mať poslucháč dojem že ide o koncepčné dielo, nebolo to však potvrdené tvorcami albumu. Čo sa nezmenilo je aj naďalej skvelá gitarová hra Iana Hamletta, striedanie mužského a ženského vokálu a prítomnosť britského folku.

Bohužiaľ, skupine nebolo súdené sa stať úspešnou, po mizernom predaji druhého albumu, ku ktorému sa pridalo i narodenie dieťaťa v rodine Odellowcov to CMU zabalilo a skupina sa presunula do kategórie zabudnutých klenotov 70’s.
Podľa môjho vedomia k reunionu skupiny nedošlo, o ďalšom osude členov CMU viem iba toľko, že Roger Odell sa neskôr uplatnil ako štúdiový bubeník, založil skupinu Tracks kde spolupracoval s budúcim členom YES, Trevorom Hornom. Tracks sa po Hornovom odchode premenovali na Shakatak. Jeho manželka Larraine vystupovala ako príležitostná jazzová speváčka a vokalistka. Sam Cook si v roku 1977 zahral so skupinou Soft Machine v Paríži, záznam vystúpenia je zachytený na albume Alive & Well: Recorded in Paris, tiež pôsobil so skupinami Mirage a Gilgamesh. Pôvodný zakladateľ skupiny, Ed Lee sa stal autorom knihy spracúvajúcej hudobné obdobie od stredovekého folku až po progresívny rock.

Zostava:

Roger Odell – bicie (71-73)
Larraine Odell – spev (71-73)
Ian Hamlett – gitara, flauta (71-73)
Ed Lee – gitara (71-72)
Terry Mortimer – klávesy, gitara, viola (71-72)
Jeff Gordon – spev, perkusie (71-72)
Sam Cook – basgitara (72-73)
Richard Joseph – gitara, spev (72-73)
Leary Hasson – klávesy, syntetizátor, melotron (72-73)

LP:
Open Spaces 1971 (LP Transatlantic Records TRA 237)
Space Cabaret 1973 (LP Transatlantic Records TRA 259)

SP:
Heart Of The Sun / Doctor Am I Normal? 1972 (SP Transatlantic Records BIG 508)

CD:
Space Cabaret / Open Spaces ‎(See For Miles Records Ltd. SEECD 373) 1993
*Dve LP na jednom CD na úkor vynechanej skladby Chantecleer z debutového albumu. Poradie albumov je obrátené, CD začína druhým albumom.
Open Spaces ‎(Esoteric Recordings ECLEC 2093) 2008
Space Cabaret ‎(Esoteric Recordings ECLEC 2094) 2008 + bonus SP 1972

*Tiež viacero pochybných či priamo pirátskych CD a LP vydaní.