Po americkom Texase sa kedysi preháňali Apači a Komanči na mustangoch a obrovské množstvá bizónov. Pištoľníci rýchli ako blesk brázdili číročíre stepné pláne na koňoch a potýkali sa s domorodými Indiánmi a vykopávali vojnové sekery. Nie vždy to bolo iba o nenávistnom dobývaní Divokého západu belochmi na úkor domácich Indiánov. Bolo to aj o pijatike, “ohnivej vode” a tých fliaš, džbánov, krčahov, sudov sa popilo toľko, že to nikto nikdy nezráta. Možno ešte cisterny by sa dali porátať v miliónových číslach. To je indícia.

No a teraz sa dostávam k tomu, čo som okľukou začal sypať ako z chlpatej deky. Kontrolná otázka. Hovorí vám niečo v hudobnom význame slovo “jug”? Ak niekto odpovie “áno”, číta s porozumením a skláňam sa pred ním v nemom úžase. Pridám ešte kontrolnejšiu otázku: čo je hudobný nástroj elektrofonický jug? Kto vie, odpovie, kto nevie – čítajte prosím ďalej.

A teraz sa môžeme začať venovať Výťahovej americkej skupine z Trinásteho poschodia, The 13th Floor Elevators a stráviť s nimi kúsok času, len toľko, koľko trvá cesta v bratislavskej Petržalke výťahom na 13. poschodie paneláku. (Znalí vedia, koľko tam majú paneláky poschodí.) To je indícia.

Americká skupina s čudným názvom založila pojem “psychedelický”, hoci sa o tom vedú diskusie či je to naozaj tak. Nediskutujme a povedzme si, že “áno”, verme tomu a budeme mať jasnejšiu hlavu a myseľ. Veď je to nakoniec jedno a ich hudba tento pojem obsahuje a ponúka ho na všetkých štyroch albumoch, ktoré kapela vydala. Ich druhý v poradí, Easter Everywhere (november 1967), bol ten s označením “majstrovský kúsok”, ale dnes sa budem venovať limitovanej edícii ich prvého a prelomového The Psychedelic Sounds of the 13th Floor Elevators (november 1966) s prihliadnutím na jeho historickú hodnotu.

The 13^th Floor Elevators
Príbeh skupiny, ktorá ma dnes zaujíma, sa začal písať o dva-tri roky skôr a je spojený s menom Stacyho Sutherlanda (1945) v meste Kerville. V roku 1963 skúsený gitarista Stacy stretol na parkovisku Johna Ike Waltona (1942). Ten hral len tak pre radosť na bendžo pre hocikoho, kto bol ochotný počúvať a dali sa dohromady. V budúcej kapele bude hrať na bicie. Zoznámili sa s huslistom Bennym Thurmanom (1943), ktorý mal klasické hudobné vzdelanie. Benny vedel hrať aj na basovú gitaru a trojica založila kapelu Lingsmen.

Medzitým Tommy Hall (1943), študent psychológie a filozofie Texaskej univerzity, sa začal zaujímať o psychedelické drogy a zapojil sa do hnutia mládeže (neboli to ešte hippies) a do experimentu skúšania LSD a marihuany. Veril a tvrdil, že opiáty môžu vyvolať evolúciu v psychickom a duševnom vnímaní života. Taktiež bol presvedčený o tom, že hudba, zvlášť rock&roll, môže byť vo vyššom leveli pri použití drog a je možné dosiahnuť vyššiu hudobnú a emocionálnu kvalitu. S týmto presvedčením naverboval muzikantov z kapely Lingsmen. Trojica Thurman, Sutherland a Walton súhlasila a odišla do Hallovej kapely, ktorú chcel vytvoriť. Tommy Hall bol skladateľ a textár, ostatní spievali vokály, ale chýbal spevák. Zapáčil sa mu frontman miestnej austinskej kapely Spades, ktorá mala miestny hit You’re Gonna Miss Me, skladateľa a speváka Rokyho Ericksona (1947). Príchodom Rokyho vznikla skupina The 13th Floor Elevators. Existovali štyri roky (1965-1969) a ich hranie na skúškach, nahrávaní a koncertoch bolo väčšinou v drogovom opojení LSD ( do roku 1966 boli drogy v USA povolené). Tommy Hall nútil spoluhráčov používať drogy. Iba bubeník Walton odmietal drogy po svojom nedobrom zážitku s nimi a jeho príkazy neskoršie ignoroval. Ich osobný a hudobný život bol jedno veľké šialenstvo a ich hudba bola spojením amatérskeho entuziazmu, rock ‘n’ rollu, rockových garážových začiatkov, bluesu a psychedélie. Ich texty ( Hallove) sa tiež pohybovali v blízkosti psychedélie a Rokyho surový a emotívny spev vhodne dopĺňal priekopnícky zvuk skupiny. Svojím spôsobom predbehli dobu a Austin nebol pripravený na hudobnú smršť, ktorú kapela ponúkala. Dvaja gitaristi, Erickson a Sutherland, hrali na elektrických španielkách Gibson a ako jedni z prvých začali pridávať gitarové efekty, reverby a echá. Tommy Hall začal používať v hudobnom označení ich piesní a zvuku slovo psychedelický. Tommy hral na elektrofónny jug, zvuk tohoto nástroja sa stal ich výrazovým prostriedkom. Vyrobil si ho sám. Začínajúca Janis Joplin sa pôvodne chcela k Výťahárom pridať, ale nakoniec z toho nič nebolo.

Poznávacím znamením The 13th Floor Elevators je hudobný nástroj jug. Čo to ten jug vlastne je? Začiatky hudobného nástroja siahajú ďaleko do histórie. V podstate to nie je nič iné ako prázdna fľaša, džbán, krčah. Priložením pier k hrdlu fľaše, džbánu, dokážete vytvoriť zvuk fúkaním z určitej vzdialenosti, ak tlak vzduchu ide dovnútra. Keď budete niekoľko hodín trénovať, zistíte, že tento jednoduchý hudobný nástroj môže byť rytmicky užitočný. Prúdením vzduchu dokážete vylúdiť aj jednoduchú melódiu zvládnutím techniky fúkania, vzdialenosti, sily a frekvencie alebo len rytmicky akcentujete melódiu. Pridaním gitarového snímača, alebo mikrofónu urobíte z fľaše, džbánu, krčahu elektrofónny jug, ktorý vám dodá “krídla”, ako sa hovorí v jednej reklame. Spočiatku Hall pridával mikrofón k džbánu zvonku a vokalizoval fúkanie, na dvojke Easter Everywhere už mal mikrofón vo vnútri džbánu. Techniku sám zdokonalil a keď k tomu všetkému pridáte nejaké opojenie (hoci aj 13-násť výťahové), máte zrazu na svete originálnu kapelu, ktorá v Amerike písala históriu poriadnym texaským hlbokým zárezom. Názov skupiny je odvodený z pomenovania/číslovania poschodia mrakodrapu (vo výťahu).

The 13th Floor Elevators celé svoje funkčné obdobie bojovali s drogami a je to prítomné všade: v hudbe, vzťahoch, príchodoch a odchodoch hudobníkov. Trojka muzikantov/skladateľov piesní nikdy neostala sama, rytmická sekcia Walton/Thurman odišla pre nespokojnosť a drogy. Nahradila ich dvojica Danny Galindo/Dan Thomas. V kapele zaskakoval druhý basista Ronnie Leatherman, dokvitol Duke Davis a iní. Po zakázaní drog v USA mali chlapci z kapely stále problémy a opletačky s texaskou políciou. Prvé psychické problémy Rokyho Ericksona sa prejavili už v roku 1968 a nedobrovoľne podstúpil elektrošoky na psychiatrii. Texaskí rančeri kapelu stále prenasledovali a kontrolovali. Prvýkrát im to prešlo a podarilo sa im drogy ututlať. Dovtedy sa chodí s džbánom po vodu… Nakoniec im našli drogy na koncerte (pár jointov marihuany) a Roky Erickson (1969) vyfasoval 5 ročný kriminál. Na naliehanie právnika, aby sa vyhol kriminálu, súhlasil s duševnou chorobou a bol vyhlásený za šialenca. Stal sa obyvateľom “domova pre duševne chorých”. A samozrejme sa to neskôr podpísalo pod jeho životný osud. Kapela, po uväznení Rokyho, problémoch Halla s políciou a drogových závislostiach ostatných členov, sa tým pádom rozpadala a začal čudný albumový galimatiáš. Vydali jeden štúdiový album ako live koncert /1968/ (plagiát na živák s pridaným publikom z boxerského zápasu a dodatočne dohraným potleskom publika v štúdiu) a posledný album Bull of the Woods /1969/ zozbieraný z predošlých štúdiových nahrávok a nových piesní, kde hlavní členovia kapely, Roky (spev 4 skladby z 11-tich) a Tommy hrali veľmi málo. Ich mená boli viacmenej použité z reklamných dôvodov, bol to reálne album Stacyho Sutherlanda, ktorý sa snažil kapelu udržať pri živote.

Roky Erickson sa z psychiatrie pokúsil párkrát utiecť, ale vždy ho chytili a bol podrobený silným elektrošokom i extrémne silným liečivám. V roku 1973, po skrátení trestu a prepustení Rokyho z nútených pobytov, sa Elevators snažili dať dohromady. Rozpory medzi Rokym a Tommym, nahromadené behom rokov, sa stali absolútnou prekážkou, hoci občas sa spojili a zahrali v rôznych zostavách. Konečnú dostali v roku 1978, keď Stacyho Sutherlanda zastrelila jeho manželka v domácej hádke. Po tejto tragédii oficiálne ohlásili definitívny koniec. Roky sa ešte snažil o sólo kariéru, zakladal rôzne skupiny, vydával albumy (produkciu mu párkrát robil Stu Cook z Creedence Clearwater Revival). Manažéri a jeho spolupracovníci často využívali jeho “rozumové a psychické limity” a hudobník živoril s pár dolármi vo vrecku (200 dolárov na mesiac). Pomohli mu známi hudobníci, napr. R.E.M, ZZ Top a iní, ktorí vydali cover verzie jeho skladieb, a tak ho finančne podporili. Jeho brat Summer ho dostal do opatery v roku 2001. Roky neustále skladal hudbu a hudba mu bola všetkým. Mal stále veľké psychické problémy a dlhodobé používanie drog, elektrické šoky a množstvo liekov sa podpísali pod jeho zdravie a psychiku. Trpel na paranoidnú schizofréniu a trpel na posadnutosť poštou – “mal chorobu zbierania pošty”. Vykrádal poštové schránky v dome, kde býval a všade naokolo. Pred federálnym kriminálom ho zachránilo iba vyhlásenie a dôkazy, že nikdy žiaden list neotvoril a neprečítal. Jeho pozícia legálneho “mimozemšťana” je úsmevná a tragická zároveň. Vydal asi 20 albumov, je zapísaný do Siene slávy. Roky zomrel 31. mája 2019 ako 71 ročný.

Tommy Hall nebol hudobne činný, hoci nie je isté, či nemá na rováši hudobnú tvorbu pod menom Jandek. Vraví, že nechce mať s hudbou nič spoločné a žije v San Franciscu a svoj džbán/jug už dávno nemá.

The Psychedelic Sounds of the 13th Floor Elevators

Limitovaná luxusná reedícia ich prvého albumu obsahuje dve verzie. Prvá je mono, druhá stereo. Oba albumy sa líšia v poradí piesní, nie je to identické. Zvuk oboch je excelentne dobrý a čistý. Mono verzia má absolútnu dravosť a zvukový pocitový dopad na poslucháča je v niektorých skladbách zdrvujúci, ktoré budem popisovať. Stereo verzia sa niekedy stráca v predtým počutej mono verzii a zrazu sa tá istá pieseň javí ako nedobrý a menejcenný odvar mono verzie. Neplatí to vždy a všade, niekde je stereo krajšie, počúvateľnejšie, poskytne lepší dojem a hlavne priestor v nahrávke. Určitý malý efekt je počuť aj na mono verzii vinylovej platne, lebo nemám mono prenosku a mono platňu som prehrával na stereo prenoske Ortofon 2M/orange. Vznik vinylovej platne 1966 hovorí o začiatkoch stereo nahrávok v štúdiách, je to niekedy daň doby a je to cítiť. Platne však sú kvalitne zvukovo upravené a je radosť ich počúvať. Ak si na niektorých stránkach prečítate zmienku o nekvalitných výliskoch, neviem posúdiť, lebo inú verziu vydania som nepočul. Nebudem porovnávať stereo a mono vydanie, v tejto chvíli to nemá význam a iba by som vnášal zmätok do recenzovaného albumu. Na niektorých skladbách (tých istých) hral na basu Thurman alebo Leatherman. Stereo verzia nie je zrejme urobená iba z originálnej mono nahrávky, ale boli použité aj iné materiály, ktoré sa zachovali.

Mono

1. You’re Gonna Miss Me (2:24)
(R. Erickson)
Úvodná skladba Elevators nesie v sebe dobový zvuk a je viacmenej pokusom o melodickú pieseň. Úvodný riff je pekný a pôsobí dobrým dojmom. Spev je trošku potlačený a nástroje ho zahlcujú. Roky Erickson je aj autorom skladby, hral ju už so svojou kapelou Spades a toto je vlastne cover. Dnes by už archaická nahrávka v takejto podobe nikdy nemohla byť vydaná. Práve zvuk s malými detailami a frekvenčne veľmi upravovaný neponúka tie maličkosti, v ktorých dnes novodobé nahrávky dominujú. Najväčším problémom je počúvať túto hudbu na aparatúre, ktorá nedokáže naplno zahrať basovú gitaru, ktorá je vo zvuku Elevators veľmi podstatná. Ak ju nebudete počuť dostatočne jasne, stráca sa údernosť rytmiky a hudba bude znieť veľmi roztrieštene a nesúrodo. Spústa nápadov v krátkej piesni s “pinkfloyďáckym” efektom o 8 rokov neskoršie použitým na Dark Side… Harmonika, reverb, vrešťanie speváka. Nuž čo a ako to povedať. Erickson mal 15-násť rokov, keď napísal túto skladbu (1965), kapela ju vydala na singli (55. miesto Bilboard).

2. Roller Coaster (5:00)
(R. Ericson, T. Hall)
Tak druhá pieseň je totálka. Činela na úvod Vás preberie z letargie. Dramatický úvod, Hallov jug a basa sa pridá jednoduchým rytmom. Bezpochyby, skladba dýcha všetkým možným, bezprecedentne pohltí atmosférou každého poslucháča. Skvelá vec. Zrýchlená pasáž je v stále sa opakujúcom riffe sólovej gitary. Podľa môjho názoru sa kapela hľadala. Význam nástrojov a efektov je ešte nedocenený a nie dobre zvukársky pochopený. Texaskí zvukoví technici mali čo robiť s kapelou, ktorá ponúkala tento sound. Horská dráha klesá a stúpa do neuveriteľného opojenia a Hallov jug je krásne počuť v celej skladbe.

3. Splash 1 (Now I’m Home) 3:50
( Clemantine Hall, R. Erickson)
Tak a znovu pekná, melodická a dominantná pieseň albumu. Konečne (veľká škoda a smola) sa kapela nehrá na vizionárov a z rukáva vysype nádheru. Od prvého počutia môj hit Výťahárov v mojej duši. Basová gitara brázdi v hlbších tónoch, paličky skúšajú ráfik bubna, prechody takmer nepočuť, ale o to viac cinkajú činely. Mám rád piesne, ktoré dajú na prvú pocit, ktorý je jasný a presvedčivý. Netreba nič riešiť a nad ničím premýšľať, jednoduchosť kraľuje v tejto skladbe. Páči sa mi. Hudobne to bol nápad Hallovej ženy Clemantine, ktorá so skupinou spolupracovala. Neskôr sa manželia rozviedli (1973).

4. Reverberation 2:46
(R. Erickon, S. Sutherland, T. Hall)
Znovu jug, skreslená reverbovaná gitara, psychedelický zvuk s nádychom očakávania. Rytmus je dobrý a hoci je spev znovu utlmený, je podporovaný pekným vokálom. Skupina už našla svoju tvár a skladba nepôsobí roztrieštene. Všetko do seba zapadá a zdá sa mi, že už dospeli hudobne i vekovo. Nástroj jug, ktorý stále spomínam, je aj v tejto pesničke vokalizovaný a Hall pri fúkaní vydával hlas, podobne ako Ian Anderson v začiatkoch Jethro Tull. Tommy Hall držal mikrofón v ľavej ruke, v pravej držal džbán.

5. Don’t Fall Down 3:00
(R. Ericson, T. Hall)
Hudobná hodnota ďalšej piesne je podľa môjho názoru zastaralá a tu je poznať 60-te roky v hudobnej produkcii. Ničím sa táto pieseň nevymyká z tisíca podobných z tej doby. Ani zvukovo to nie úžasná vec. Vokalisti spievajú refrén a Roky iba akcentuje melódiu. Možno pomôže v lepšom dojme iba názov piesne, ktorý si môže hocikto povedať a “povzbudiť sa”. Nepadaj! Don’t worry, by happy!

6. Fire Engine 3:22
(R. Erickon, S. Sutherland, T. Hall)
Pokus o skreslené a efektové elektrické gitary. Basová gitara je tiež vyššie naladená a basová linka sa stráca v elektrickom zvuku. Rýchla pieseň s nástrojmi, ktoré už poznáme a dúfam, že ak budete Elevators počuť nabudúce, už budete vedieť, kto to hrá. Skupina sa pokúša o navodenie dramatickej atmosféry.

7. Thru The Rhythm 3:05
(S. Sutherland, T. Hall)
Na tejto albumovej prvotine Elevators sú niektoré skladby podobné ako vajce vajcu, tá istá šablóna, ten istý zvuk a ten istý spevácky výkon. Musíme si uvedomiť, že to neboli žiadne muzikálne extra talenty a virtuózne výkony. Chlapci boli mladí a zrejme dostatočne opojení látkami, ktoré im na bystrosti a rýchlosti nedodali bravúrnosť. Ako historický monument však nahrávka pôsobí dostatočne dobre. Rytmus basa-bicie. Sólová gitara vybrnkáva melódiu a spev je vysoký, jačavý, frekvenčne oklieštený. Záver skladby patrí prázdnemu džbánu.

8. You Don’t Know 2:38
(John St. Powell)
Jedna z tých lepších a pekných piesní. Omnoho čistejšia nahrávka a kvalitnejšia po zvukovej stránke. Detailnejší, frekvenčne lepší zvuk. Iný skladateľ, trošku iný pohľad, oceňujem snahu napísať ľúbivú a peknú pieseň. Gitary v tomto prípade idú vzorne po melódii a Tommy Hall zvláda fľašovú techniku na jedničku. Na konci zmena rytmu a môžem povedať, že sa im skladba vydarila.

9. Kingdom Of Heaven 3:05
(John St. Powell)
Tak tu nastáva psychedelický opar. Skladateľ John St. Powell sa na konci trvania kapely stal jej členom. Páči sa mi hlboká basa. Myslím si, že táto skladba definuje prvý album The 13th Floor Elevators. Stopercentne po nahrávke tejto piesne boli všetci spokojní. Nemám nič, čo by som vytkol a je to naozaj jedna z najlepších.

10. Monkey Island 2:38
(John St. Powell)
Viem si predstaviť, že na diskotékach v texaskom Austine touto skladbou v živom prevedení rúcali všetky bariéry a dav divoko tancoval. Spevák podáva úžasný výkon a kapela dotvára perfektne obraz Opičieho ostrova. Jug vytvára zvukomalebnú podobu opičieho “kuvikania” a v mlžnom opare vidím knísajúce sa postavy šimpanzov s dlhými rukami.

11. Tried To Hide 2:43
(S. Sutherland, T. Hall)
V skvelej nálade pokračujeme harmonikou. Hoci zvukovo to nie je tutovka, myslím si, že skupina dokázala v jedenástich piesňach ukázať svoju silu v pocitovej hudbe a svojou originalitou sa právom radí k priekopníkom americkej psychedelickej hudobnej éry. Pieseň je znovu dramaticky vystavaná, zvuk sa opakuje v tej istej polohe ako v predošlých skladbách. Skupina nemala bohvieaké nástrojové a efektové vybavenie. Nemali šancu vytvárať nové zvuky a sypať ich z rukáva. Jednoducho, v tej dobe to nebolo možné. Cinkavá činela (možno sklenená fľaša?) sa mi páči asi najviac na celej skladbe. Pieseň má relatívne dobrý názov na záverečnú skladbu, “skúsme sa skryť”. Názov otočím o 180 stupňov. Po vypočutí všetkých skladieb sa zdá, že v mnohom sú si piesne zvukovo podobné, ale je to len pozvanie na vypočutie ich dvojky. Try to find me! Album sa volá Easter Everywhere.

The Psychedelic Sounds of the 13th Floor Elevators je výnimočný album, ktorý je dnes uznávaným míľnikom americkej hudby 60. rokov minulého storočia. Druhý album je zvukovo, muzikálne a skladateľsky omnoho lepší. Kapela sa poučila z chýb, ktoré boli na jedničke. Mne sa taktiež omnoho viac páči a Easter Everywhere je moja kapelová topka. Pokladal som za dôležité upozorniť na túto americkú skupinu tých, čo o nej nič nevedia a pripomenúť pamätníkom, že je dobré sa na pár minúť vrátiť a vystúpať na trináste poschodie peši alebo výťahom. Športu zdar a relax – ja idem peši, ale o to viac si vychutnám 13th Floor Elevators. Medzi nami, kámoši, nikomu to nehovorte, viac sa mi páči mono verzia.

P. S.: Paneláky v bratislavskej Petržalke majú dvanásť poschodí. Takže na trináste sa nemáte šancu dostať a cesta výťahom by trvala večnosť. Presne toľko, koľko času si zaslúži kapela z 13. poschodia pri počúvaní, spomienke a pamiatke ich hudobného posolstva. Ich hudba tu ostane naveky. Asi tak to má byť, večnosť.

The 13th Floor Elevators:
Roky Erickson – spev, gitara, harmonika
Tommy Hall – elektrofónny jug, spev
Stacy Sutherland – gitara
Benny Thurman – basová gitara
Ronnie Leatherman – basová gitara
John Ike Walton – bicie

Nahrané v Summit Sound Studios, Dallas, Texas
Engineer: Bob Sullivan
Design cover: John Cleveland
Produkcia: Leland Rogers A2-B6
Produkcia A1 – Gordon Bynum
Remastered: Sound Performance
Remastered by Andrew Thompson, Paul Drummond

Album: The Psychedelic Sounds Of The 13th Floor Elevators
Autor: The 13th Floor Elevators
Žáner: Psychedelic Rock, Garage Rock
Vydavateľstvo: International Artists
Rok: 1966
Formát: LP
Počet skladieb: 11
Zdroj: 2LP, Charly Records, Charly 111 L /2011/