Ani sa mi nechce veriť, ale dnes je to presne 20 rokov, keď som sa zapojil do jednej súťaže, ktorá prebiehala na prešovskom rádiu Flash.

26. december 1996 – vianočná pohoda, ktorú dokresľovalo vysielanie spomenutej stanice so súťažou. Po prvých dvoch otázkach a šťastných výhercoch prišla na rad tretia. Čakanie na jej zodpovedanie sa už neprimerane dlho naťahovalo a moderátor Mišo Hudák to plánoval ukončiť, ale dal poslucháčom ešte šancu, zhruba trojminútovku, počas ktorej znel nejaký hit. O nejakom internete a „gúglovaní“ som v tom čase nemal ani šajnu, tak som sa pustil do usilovného pátrania a vytiahol jednu rockovú knihu, kde som nalistoval správnu odpoveď – číslo hotelovej izby v Montreale, kde Janko Lennonovie so svojou Yokinkou bojovali za svetový mier pod perinkou. Vytočil som číslo a do priameho vysielania odpálil požadovanú cifru…

Toľko o mojom krátkom rozhlasovom predstavení. Snáď ešte stojí za pozornosť reakcia malého synovca, ktorý neveriacky, s prekvapivým výrazom tváre, pendloval z izby do haly, od prijímača k pevnej linke a nakoniec jeho šibalský úškrn, keď sa uistil, že v éteri naozaj znie hlas jeho strýka.

Na druhý deň som sa vybral pre výhru. Koho by nepotešil nečakaný Ježiško naviac? Po nesmelom zabúchaní na dvere mi otvoril Mišo Hudák, ktorý sa práve zberal na odchod: „Á, tak to ste Vy, čo do éteru odpálil to číslo izby?! Skláňam sa pred Vašimi vedomosťami!“
Moja maličkosť: „Vďaka za kompliment, ale taký frajer nie som. Je to o šťastí – mal som poruke vhodnú literatúru…“

Mišo mi odovzdal výhru – preplnenú igelitku s logom rádia. Fíha, v duchu sa teším, že do zbierky možno pribudne prvé CD Beatles alebo sólo Lennona. Vravím si, vydrž tých pár minút, rozbalíš to pred kolegami v práci a tí budú čumieť. A že čumeli – nejaké reklamné vecičky „fleška“, kniha o bombardéroch z 2. svetovej vojny v angličtine a  – konečne niečo z hudby – kazeta Sloníčatá, ktorú naspieval spevácky zbor z detského domova v Šarišských Michaľanoch. Po pár sekundách rozčarovania sme to všetci zobrali s humorom a o zábavu na nasledujúce dni bolo postarané.

Rádio Flash už neexistuje, za záhadných okolností prišlo o licenciu. Škoda – výborné relácie, skvelí moderátori. A na Štefana si stále spomeniem na mojich pár sekúnd rozhlasovej slávy.

…Ešte som zabudol uviesť číslo izby, ale opäť si musím pomôcť knihou – 1742.