Zakarrias

Príbeh rakúskeho interpreta, ktorému vyšiel jediný album na progresívnej britskej značke Deram (odnož Decca Records) a to v roku 1971, si určite zaslúži pozornosť. Navyše, ide o poriadne hutnú muziku.

Bobby Haumer (neskôr známy aj ako Robert Hammer) bol rakúsky muzikant (spevák, gitarista, basák), ktorý vo svojej domovine už v roku 1968 viedol skupinu Expiration. Šlo o tvrdú hardrockovú kapelu á la Cream alebo Jimi Hendrix. Ostal po nej singel It Wasn’t Right/And The World Will Be A Bird. Hoci šlo o riadnu nálož heavy-bluesy-psych rocku, Haumer pochopil, že vo Viedni dieru do sveta nespraví, a tak sa vypravil do Nemecka, kde sa dal dokopy s Huw Lloyd-Langtonom a bubeníkom Johnom Lingwoodom. Lloyd-Langton zakrátko nastúpil k známej psychedelickej veličine Hawkwind, ktorú však v septembri 1970 opustil. Na základe telefonátu vyrazil do Mníchova, kde s Haumerom a Lingwoodom sformovali hardrockové trio Salt. Za manažéra si vzali mladého izraelského chalana Samyho Birnbacha, ktorý potom, čo nezískali v Londýne žiaden kontrakt, zafinancoval nahratie materiálu, ktorý následne núkali vydavateľom. V hlavnom meste Britského impéria sa zdržali tri mesiace a odohrali jeden koncert v Hampstead Country Clube. Následne Birnbachovi i Haumerovi vypršali pracovné povolenia a museli sa rozlúčiť s dvojicou spoluhráčov, predať aparát, aby mali na letenky a vrátiť sa do Viedne.

Lloyd-Langton a Lingwood sa spojili s Daveom Andersonom (hral v HawkwindAmon Düül II) a sformovali zoskupenie Amon Dîn. Nahrali niekoľko demáčov, pohádali sa a bol koniec. Lingwood sa pridal k skupine Steamhammer a neskôr hral aj s Manfred Mann’s Earth Bandom.

Čo však dvojica Britov netušila, Haumer a Birnbach predsa len nahrávky skupiny Salt pretavili do záujmu producenta Rogera Watsona. Ten pôvodne pracoval pre MCA, ale v tom čase bol na voľnej nohe. Spolu s Johnom Kennedym dali dokopy spoločnosť Rama Productions a cez ňu dohodli pre skupinu Salt zmluvu s progresívnou odnožou Decca Records – Deram.

Dohoda bola logicky pozmenená na sólový Haumerov album. Ten si zvolil pseudonym Zakarrias a využil štúdiových hráčov, aby znovu nahrali pôvodný demo materiál skupiny Salt. Decca poskytla svoje štúdiá vo West Hampsteade a medzi naverbovanými hráčmi boli esá ako Geoff Leigh (dychové nástroje) známy z neskoršej spolupráce s Henry Cowom, ďalej Peter Robinson (klávesy) z Quatermass a Martin Harrion (bicie), ktorý neskôr sprevádzal Donnu Summer a Boney M. Paradoxne, prezentovaná muzika je prostá sólovej gitary, lebo Haumer skrátka nezahral pôvodné party Lloyd-Langtona a prekvapivo sa o to nestaral ani producent Roger Watson. Zvukárom bol David Grinsted s výpomocou od Johna Burnsa a vizuálnu stránku obalu zverili Daniel Volpiere-Pierrotovi (neskôr spieval v skupine Curiosity Killed The Cat). Album Zakarrias (Deram SML 1091) vyšiel v októbri 1971. Pravda, šlo skôr o útrpný akt z povinnosti, Haumer bol už dávno späť v Rakúsku a vydavateľ bol rád, že ho má z krku. Jediná recenzia vyšla 6. novembra v časopise Record Mirror a bola, mierne povedané, kritická. Okrem iného odporúčala odstrániť album z dosahu kupujúcich, vraj by to bolo milosrdnejšie.

Výsledkom je absolútna rarita ťažkého blues-hard rocku určeného pre odolných poslucháčov, ktorá sa prakticky nedá zohnať v pôvodnom vydaní na platni.

Haumer pôsobil v 80. rokoch v new wave kapele Bobby Hammer Band (BHB). Birnbach spieval s izraelskou kapelou Minimal Contact a v 90. rokoch sa stal známy ako DJ Morpheus.

DISKOGRAFIA:
1971 – Zakarrias (Deram)

5 názorov na “Zakarrias”

  1. No super… na základe prvého odseku recenzie Fuzzy Duck som si už myslel, že nám nepredstavíš už žiadnu “novú” starinku (okrem tých, čo si už publikoval), ale toto ma potešilo. Snáď sa k tomu niekedy dostanem.

Pridaj komentár