Steamhammer

Britská bluesová skupina Steamhammer prešla za krátky čas svojej existencie podivuhodne dlhú cestu. V období od 1968 do 1973 prešla toľkými zmenami v zostavách, že by z toho nejednu formáciu dávno šľak trafil. Od bluesových počiatkov našla cestu k džezrocku, progresívnemu rocku a napokon ukotvila až kdesi v psychedelických vodách, ktoré sa dnes nazývajú aj krautrockom.

Ale poporiadku. Skupinu sformoval Kieran White (spev, harmonika) spolu s gitaristom Martinom Pughom niekedy v roku 1968. Existujú aj stopy o jej existencii pred týmto rokom v úplne iných zostavách, kým pôsobila vo Worthingu a prišla do Londýna. Zdá sa, že seriózne to začalo byť až v zostave Pugh, White, Steve Day (basa, spev) a Michael Rushton (bicie). Na konci roku 1968 sa k štvorici pridružil aj Martin Quittenton (gitara). Kapela najprv sprevádzala Freddieho Kinga na jeho dvoch britských turné, ale potom získala zmluvu s vydavateľstvom CBS a v roku 1969 vydala singel Junior’s Wailing/Windmill a tiež debutový album Steamhammer, ktorý vyšiel aj v Nemecku a v USA pod názvom Reflection. Bol plný hutného blues doplneného, po vzore Jethro Tull, o hosťujúceho hráča – flautistu Harolda McNaira, a tiež klaviristu Petea Searsa. Prekvapivo sa stal veľkým hitom najmä v Nemecku, kam kapela často vyrážala na koncertné šnúry. Zo zostavy však rýchlo vypadol Rushton, nuž ho nahradil iný bubeník Micky Waller. Dlho nevydržal. Už v polovici roku 1969 zamával na rozlúčku a stiahol so sebou aj Quittentona. Obaja neskôr spolupracovali s Rodom Stewartom.

Post bubeníka obsadil Mick Bradley a pridal sa aj Steve Jollife (saxofón, flauta, spev). Do konca roku 1969 vydala nová zostava džezrockovo zaonačený vynikajúci album MK II. Rovnako to skúšala s ďalším singlom Autumn Song/Blues For Passing People. Už na začiatku roku bolo všetko inak. Jollife odišiel do Tangerine Dream a kapela vydala v štvorici ďalší progresívny album Mountains na značke B&C Records. Sprevádzali ho dva single Walking Down the Road/Levinia (vyšiel na značke Fontana) a Mountains/I Wouldn’t Have Thought (na značke Metronome). Vzápätí sa porúčal Day a v polovici roku to zabalil aj White, nuž kapele neostalo iné, ako hrať v trojici, s novým basákom Louisom Cennamom (z Rennaisance). Nakoľko bola formácia pečená-varená v Nemecku, posledný album Speech vyšiel v prvej polovici roku 1972 iba tam. Hudobne sa veľmi priblížil k dobovej nemeckej psychedelicko-rockovej „krautrockovej“ scéne, pričom so spevom vypomohol  Garth Watt-Roy (z Fuzzy Duck). Žiaľ, ešte počas mixovania albumu sa Bradleymu výrazne zhoršil zdravotný stav, bol hospitalizovaný, diagnostikovali mu leukémiu a 8. februára 1972 vo veku dvadsaťpäť rokov zomrel.

Cennamo a Pugh sa spojili s bubeníkom Johnom Lingwoodom a gitaristom Bruceom Payneom, ktorý však na konci roku 1972 skupinu opustil a bol koniec.

Osirelá trojica sa premenovala na Axis a pribrala starého známeho Martina Quittentona, až kým sa v roku 1974 definitívne nerozpadla. Lingwood hral s Maddy Prior a Manfred Mann’s Earth Band. Cennamo a Pugh založili spolu s Keithom Relfom (spev, harmonika) a Bobbym Caldwellom (bicie) formáciu Armageddon, ktorá dlho nepožila a zanechala po sebe jediný album.

V roku 1995 zomrel na rakovinu Kieran White, v roku 2015 zomrel aj Quittenton.

DISKOGRAFIA:

  1. Steamhammer (1969)
  2. MK II (1969)
  3. Mountains (1970)
  4. Speech (1972)

2 názory na “Steamhammer”

Pridaj komentár