L | LED ZEPPELIN | Led Zeppelin II | RECENZIE

Led Zeppelin – Led Zeppelin II, 1969

komentárov 11

Nepamätám sa, ktorý som počul ako prvý album od Zeppelínov. Otec má na starých kazetách nahrané prvé štyri skvosty tejto legendy. Ako decko som všetko počúval so zatajeným dychom.

Album otvára Whole lotta love: ten riff, to je úvod! Jeden z najgeniálnejších a najinšpiratívnejších riffov histórie. Sila! Plantove vokály taktiež. Po psychedelickej časti príde vynikajúce gitarové sólo, aby všetko korunovala záverečná časť s Plantovým zvolávaním a Bonzovým guľometom bicích.

Nasleduje pohodovo začínajúca What is and what should never be, ktorá sa rozbehne a opäť spomalí. Tak nejako sa to strieda. Kapele to veľmi svedčí.

Tretiu, The lemon song, odštartuje pekný Jimmyho riff. Plant spieva, ako inak bezchybne. Inak, tie jeho vokálne party (frázovanie…) vo všeobecnosti sú veľmi náročné. Elektrizujúce sólo, ďalšia super skladba.

Po Citrónovej piesni tu máme Thank you, ktorú milujem. Pieseň začína kúzelným Plantovým vyspevovaním a perfektný spev ju sprevádza aj ďalej. Jedna z najpríjemnejších piesní, aké som počul.

A je tu 5. skladba – Heartbreaker. Opäť geniálny gitarový riff (budem sa opakovať, ale musím to napísať, že jeden z naj, aké som vôbec počul), famózny Plantov vokál a zdrvujúce Pageove sólo. Len na margo: riffy, ako aj sóla z piesní Heartbreaker, Whole lotta love a Communication breakdown považujem za top od Pagea a jedny z naj vôbec.

Za tým nás ovalí energická smršť Living loving maid. Šiesta pieseň albumu ponúka naplno šľapajúcu kapelu. Srší energiou a pozitívnou náladou.

Máme tu 7. Ramble on. So superlatívmi neprestávam ani tu. Pieseň pokrýva zvláštny opar, taktiež pravá zeppelínovská dravosť.

  1. Moby Dick – super riff a Bonzove bicie. Niet čo dodať.
  1. Bring it on home. Úžasne jemná, úžasne krásna prvá časť piesne. Page zavelí a potom sa to po zeppelínovsky parádne rozbehne. Lepší záver tento album ani nemohol mať.

Album skončil, som odrovnaný. Skvelé, že som na takej hudbe vyrastal. Jeden z najväčších albumov vôbec.

1. Whole Lotta Love (Page/Plant/Jones/Bonham) 5.34
2. What Is and What Should Never Be (Page/Plant) 4.44
3. The Lemon Song (Page/Plant/Jones/Bonham) 6.19
4. Thank You (Page/Plant) 4.47
5. Heartbreaker (Page/Plant/Jones/Bonham) 4.14
6. Living Loving Maid (She’s Just A Woman) (Page/Plant) 2.39
7. Ramble On (Page/Plant) 4.23
8. Moby Dick (Page/Jones/Bonham) 4.21
9. Bring It On Home (Page/Plant) 4.20

Originally released as Atlantic 8236 on October 22, 1969
Recorded in January – August 1969 at London (Olympic Studios & Morgan Studios), Los Angeles (Mirror Sound) and New York (A&R Studios, Juggy Sound Studio & Atlantic Studios)
Mixed at A&R Studios, New York, with Eddie Kramer
Engineered by George Chkiantz (1 & 2), Chris Houston (3 & 8), Andy Johns (4) & Eddie Kramer (5-7, 9)
Produced by Jimmy Page
Executive producer: Peter Grant

Jimmy Page – acoustic guitar, electric guitar, pedal steel guitar, backing vocals
Robert Plant – vocals, harmonica
John Paul Jones – bass guitar, organ, backing vocals
John Bonham – drums, backing vocals

Led Zeppelin II Book Cover Led Zeppelin II
Led Zeppelin
blues/hard rock
Atlantic
1969
9
https://www.discogs.com/Led-Zeppelin-Led-Zeppelin-II/release/1846223

11 názorov na “Led Zeppelin – Led Zeppelin II, 1969”

  1. Led Zeppelin jsou neopakovatelní, slyšel jsem je poprvé v roce 1970, bylo mi patnáct a byla z toho láska na celý život. Jejich desky si nemusím pouštět, a vím, že jsou ve svém oboru nejlepší a Jimmy Page je pro mě po Jimi Hendrixovi nejlepší kytarista a těch nej by bylo v případě téhle kapely mnohem více.

      1. Ba, sám jsem Led Zeppelin označil za “za nedostižné přeborníky v oboru nepřiznaná inspirace,” (viz Still Got the Blues (For You), což ale pranic nemění na geniálním způsobu, jakým byli schopni podat cokoli, včetně své vlastní tvorby. A taky na faktu, že např. ani Ritchie a jeho parta se nestyděli využít nápadů jiných ve svůj prospěch, přičemž kauzu Fireball považuju za nejskandálnější loupež v dějinách rockové muziky.
        PS: Vše podstatné k podobným událostem za mě ve zmíněném článku řekli pánové Thomas Stearns Eliot (minulost) a Austin Kleon (současnost).

  2. Pre mňa je najobľúbenejšou skladbou albumu Living Loving Maid (She’s Just A Woman). Viem, že ju kapela prakticky nehrala na koncertoch, viem, že sú tu legendárnejšie veci, ale aj tak. Keď ju počujem, usmievam sa. A nie je to zo zhovievavosti.

  3. Bylo mi 15 let a já poslouchal onu užasnou skladbu a ptal se kamaráda “Kdo že to hraje Jimi Hendrix? Ne to jsou Led Zeppelin.”
    Tohle byl můj první kontakt s touhle kapelou. Skladba Whole Lotta Love a solo Jimmyho Page mne přímo fascinovala.
    Trvá to už 35 let.

  4. Orel: rado sa stalo. Ďakujem aj ja. Možno sa zdá, že k týmto velikánom už nie je čo dodať, ale nemôžem sa k nim nevyjadriť, nakoľko výrazne formovali môj hudobný vkus (o ich význame pri formovaní dejín hudby teraz pomlčím :-).

Pridaj komentár