Colosseum

Kedysi dávno vyšiel v časopise Muzikus článok o Jonovi Hisemanovi (nečudo, veď je to jeden z najlepších bubeníkov všetkých čias). Čo si z neho pamätám dodnes, je konštatovanie, že viac je niekedy viac. Takto autor článku charakterizoval muziku džezrockovej kapely Colosseum, v ktorej bol Hiseman kapelníkom. Nepožila dlho, ale mala na rockovú muziku dopad prekonávajúci meteorit s obsesívnou túžbou vyhladiť dinosaury. Džezrock s dôrazom na rock a s chuťou do nekonečného sólovania v dravých skladbách nikdy neznel lepšie a už sotva niekedy bude!

Vznikla v roku 1968, potom, čo sa trojica hráčov v zložení Jon Hiseman (bicie), Dick Heckstall-Smith (saxofóny) a Tony Reeves (basa) odpojila od Johna Mayalla. Stihli s ním síce nahrať prelomový album Bare Wires, ale vydržať s Mayallom sa nepodarilo takmer nikomu, nuž pribrali Jima Rochea (gitara) a Davea Greensladea (klávesy) a zrodila sa skupina Colosseum.

Roche sa dlho neohrial, čoskoro ho vystriedal James Litherland. Koncerty okamžite nadchli tých, čo sa ich zúčastnili. Netrvalo dlho a na svete bol debutový album s príznačne gladiátorským názvom Those Who Are About to Die Salute You (1969). Čo naznačil už zmienený Mayallov album Bare Wires, to je tu rozohrané do neskutočnej šírky. Blues, džez, hardrock, všetko podané s majstrovstvom presahujúcim bežné hodnoty tej doby. A to sa hráči iba zahrievali! Ešte v tom istom roku vyšiel album Valentyne Suite, ktorému predsedala rovnomenná viac ako štvrťhodinová skladba. Je to mäso! To sa z kapely odčlenil Litherland (založil Mogul Thrash) a prišiel Dave „Clem“ Clempson z formácie Bakerloo. V roku 1970 vyšiel iba v Amerike album The Grass Is Greener. Kapelu v tom čase ponechal svojmu osudu i Reeves, nahradil ho Louis Cennamo z Renaissance. Aj ten vydržal iba pár týždňov a definitívne si post basáka uzurpoval Mark Clarke. Za mikrofón sa postavil vynikajúci britský spevák Chris Farlowe. Tieto personálne rošády možno počuť na albume Daughter of Time (1970). V roku 1971 vyšiel jeden z najúžasnejších rockových koncertných albumov Live. Žiaľ skupina sa vzápätí rozpadla.

Hiseman a Clarke založili skupinu Tempest, druhý menovaný hral i v Uriah Heep, Greenslade a Reeves sa zišli vo vynikajúcej kapele Greenslade,  Clempson sa pridal k Humble Pie, no a Heckstall-Smith skúsil sólovú kariéru. Predsa len bol priekopníkom hrania na dva saxofóny naraz.

V roku 1975 založil Hiseman fusion kapelu Colosseum II, v ktorej hral aj Gary Moore. Vydala tri albumy a rozpadla sa v roku 1978.

Skupina sa na pódiá vrátila v rámci nemeckého turné niekedy v roku 1994. Zostava bola klasická, Hiseman, Clempson, Greenslade, Clarke a Farlowe. Okrem koncertných albumov sa hráči dokonca zmohli na nahratie nového albumu. Bread & Circuses vyšiel v roku 1997. Ďalší kúsok, Tomorrow’s Blues, sa narodil v roku 2003. Potom, ako 17. decembra 2004 zomrel Heckstall-Smith, nahradila ho Hisemanova žena Barbara Thompson. Posledný album skupiny vyšiel pod názvom Time on Our Side v roku 2014 a v roku 2015 Hiseman zo zdravotných dôvodov kapelu rozpustil.

Zanechala po sebe odkaz hodný Rímskej ríše.

DISKOGRAFIA

  1. Those Who Are About to Die Salute You (1969)
  2. Valentyne Suite (1969)
  3. The Grass Is Greener (1970)
  4. Daughter of Time (1970)
  5. Live (1971)
  6. LiveS The Reunion Concerts 1994 (1995)
  7. Bread & Circuses (1997)
  8. Tomorrow’s Blues (2003)
  9. Live Cologne 1994 (2003)
  10. Live05 (2007)
  11. Theme for a Reunion (2009)
  12. Morituri te salutant – Colosseum: 1968-2003 on Stage & in the Studio (2009)
  13. Time on Our Side (2014)

12 názorov na “Colosseum”

Pridaj komentár