Bullfrog – Bullfrog (1976)

Sem-tam sa mi mladší rodinní príslušníci zdôveria s tým, čo sa k nim donesie: „…prečo sa v tom stále hrabete, veď to už nikoho nezaujíma, keby ste písali o nových kapelách, tak budem chodiť na Rockovicu každý deň…“ Čo k tomu dodať? Snáď iba toľko, že ak chceš novinky, môžeš o nich písať 24 hodín denne, nikto Ti nebráni – nech sa páči! Alebo jeden podnikateľský: „…ak by som niečo dostal, budem prispievať…“ Dostať môžeš. Ako sa vraví u nás, na Šariši: „Jednu pri dzveroch a druhu pri kapure.“ 

Staré zlaté časy, tak by som charakterizoval nie až tak dávnu minulosť a moje začiatky na internete, keď som s rovnako zanietenými hľadačmi pátral po zabudnutých skupinách a spoločne sme sa tešili z každého pokladu, ktorý sme vykopali. Tak to bolo aj s nemeckou hardrockovou skupinou Bullfrog, založenou v roku 1973 pod menom Bulldogg, ktorú mi odporučili tí skúsenejší.

Nedá sa zabudnúť na moment, keď som si prvý raz vypočul rovnomenný debut z roku 1976 a vyšlo z toho jednoznačné rozhodnutie – toto musím mať! Veľkú radosť mi urobila firma Sireena, ktorá sa odhodlala oprášiť trojalbumový katalóg kapely a k tomu pridať aj koncertné DVD. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že mi digipak Bullfrog pristál v schránke v takom zúboženom stave, akoby mal za sebou cestu mínovým poľom. Časom všetko prebolí a ja sa kochám jeho hudobným obsahom.

BULLFROG_1975
BULLDOGG, 1975 – horný rad, zľava: Gerd Hoch (spev) a Bruno Perosa (bicie). Dole: Sebastian Leitner (gitara), Harald Kaltenecker (klávesy) a Vincent Trost (basa).

Veľkú zásluhu na nahrávke má Conny Plank, známa postava nemeckej rockovej scény, ktorému sa zapáčila demo nahrávka a skupine ponúkol spoluprácu. Dopomohol jej k podpisu zmluvy s hamburskou značkou Sky Records a vo svojom štúdiu si sadol na producentskú stoličku. Kvôli možným právnym ťahaniciam okolo mena kapely došlo k jej premenovaniu na Bullfrog.

Keď vyberám debut z police, pozriem na pekný obrázok „My Lovely Devil“, ktorého autorom je japonský umelec Aoi Fujimoto. Tá slza v oku dievčatka mi pripomenie tragický osud speváka Gerda Hocha (†1995), ale akonáhle spustím prehrávanie, ďakujem všetkým nadprirodzeným silám, že ho obdarili takým hlasom. Neveril by som, čo takto bluesovo zafarbený, zastretý, zachrípnutý a neviem ešte aký spev môže s človekom urobiť, ale stalo sa. V tom prednese je toľko smútku, lenže na mňa pôsobí úplne opačne. Ak je mi ťažko na dušičke, počúvaním tohto diela vždy pookrejem.

BULLFROG_1976d
BULLFROG, 1976 – zľava: Harald Kaltenecker (klávesy), Bruno Perosa (bicie), Gerd Hoch (spev), Vincent Trost (basa), Sebastian Leitner (gitara).

Nehľadám v hudbe nič svetoborné, ani všelijaké kvázi nové postupy, už vôbec nie experimenty za hranicou môjho chápania muziky. Neovplyvnia ma predajné čísla a ani to, či je kapela populárna iba v mieste bydliska alebo i na planéte Mars. Preto mám vo veľkej obľube nemecké kapely, ktoré sa v tomto smere na nič nehrali, iba ponúkali svoju porciu rockovej hudby. Ak je ten hard rock, ktorý celkovo zbožňujem, ešte šmrncnutý americkým rhythm ‘n’ blues – nebojte sa, nehrám sa na vševedka, to tvrdia tí, čo sú za to platení – budem ho vychvaľovať až do nebies. Muzika s gitarou, ktorá vie, kde je jej miesto a kedy je potrebné strihnúť sólo a prebrať opraty, keď mi uši pohladia staré dobré hammondky, raz tiché a inokedy poriadne rozšantené, ak rytmika vie, čo má robiť, tak nič iné k hudobnému šťastiu nepotrebujem. Keď sú tieto atribúty dofarbené spevom, ktorý radím do kategórie výnimočných, kochám sa ako pán Rudolf Hrušínský pri prechádzke strediskovou dedinkou a jej okolím.

Pri nástupe úvodnej rockovice Movin’ On málokedy odolám a krepčím po obývačke od pravého k ľavému repráku. Sprievodné vokalistky, Janka a Utka, vo mne vyvolávajú spomienky na tanečné zábavy, zapálené lýtka a prvé pokusy pasovať sa za najschopnejšieho gynekológa vo vesmíre – myslel som si, že o pimpuľkách viem toho viac, ako veľavážený dr. Radim Uzel v súčasnosti. Bluesovo podfarbená Bad Game dokazuje, že kapela bola zohratá, technicky veľmi zdatná a klapalo jej to ako švajčiarske hodinky. To, samozrejme, platí aj pre ostatný materiál. Nástupom bicích a basy v I Came From The Sky sťahujem vonkajšie žalúzie na oknách, aby som si v druhej polovici mohol zavrieskať spolu s Gerdom, a stlmil tak možný dopad psychickej traumy na milých susedov. I’m Comin’ Home, Get Away a Desert Man – trojica pomalších zasnených skladieb, roztiahnutých na ploche 29 minút, sa každým prehrávaním pyšnia titulom „Opakovačka”. Na začiatku tej poslednej si bubeník Bruno Perosa strihne „sólo“ v rodnej taliančine a ja sa ponorím do  jemnejších i rýchlejších pasáží, nazvime to trebárs aj progresom. A ak náhodou chcete poznať moju najobľúbenejšiu, tak je to stredná z nich,  Get Away – v nej po druhý raz vypomáhajú sprievodné speváčky a nedám na ňu dopustiť.

V minulosti som často navštevoval oficiálne stránky skupín. Bol som lačný po informáciách, hlavne po histórii. Postupom rokov ma to prešlo, pretože svet sa mení – všetko je o e-shopoch. Na fanúšikov, ktorí sa zaujímajú o život kapiel v minulosti, sa kašle. Preto chcem touto cestou vyzdvihnúť aspoň dve z nich, kde to ide – nemecké spolky Birth Control a Bullfrog; všetka česť!

…Áno, viem, že Bullfrog dieru do sveta neurobil a kapela má na Slovensku troch priaznivcov, ale mne táto nahrávka dáva to, čo od hudby čakám – pohodu, radosť, šťastie! A aby som to nejako ukončil, nadviažem na úvod. Prečo sa zaujímam o zabudnutú muziku a sem-tam sa pokúsim o nej aj niečo napísať? Tu je odpoveď povolanejšieho:

„…my archeologové víme, že na zlaté poklady nenarážíme každý den a umíme mít radost i ze staré keramiky, kdy každý střep má svůj příběh, osud, patinu i když je momentálně neznáme; to jsou věci, které sice nemusí většina takzvaných normálních chápat, ale nic s tím, ani s námi, nenadělají a jejich soudy jsou nám “povolaným” ukradené.”(*)

Howgh!

P. S.: Poďakovanie Jardovi Merhautovi(*) za súhlas s publikovaním jeho citátu!

SKLADBY:
1. Movin’ On 4:10
2. Bad Game 3:35
3. Came From The Sky 4:45
4. I’m Comin’ Home 6:34
5. Get Away 10:42
6. Desert Man 11:35

Všetky skladby zložili Sebastan Leitner & Gerd Hoch.

ZOSTAVA:
Gerd Hoch – spev
Sebastian Leitner – gitary
Vincent Trost – basa
Harald Kaltenecker
– klávesy
Bruno Perosa – bicie
+
Jane Palmer & Ute Kellerman – sprievodné vokály v Movin’ On a Get Away.

Bullfrog Book Cover Bullfrog
Bullfrog
hard rock
Sky Records
1976
LP
6
CD - Sireena Records, 2013

25 názorov na “Bullfrog – Bullfrog (1976)”

  1. Dneska přišla zásilka, právě Bullfrog dohráli a moje nadšení se nevejde mezi mantinely. Výborný!! Nemůžu nezmínit zvuk nahrávky, kterej je naprosto dokonalej, mohutnej, dynamickej, nenařvanej, jako bych stál před pódiem. V tom se mě líbí i Žalman Brothers Band a tak to podle mě má být. Ne že by záleželo na počtu hvězd, ale jedna ti tam Pito chybí. Díky.

        1. Second Wind je tretí album tejto skupiny a dovolím si tvrdiť, že tie blues/hardrockové hrany sú tu obrúsené a zvukovo je to smerované skôr do AOR. Na oficiálnej stránke skupiny som čítal, že jedna americká rozhlasová stanica v Chicagu pustila celý album do éteru a dostala vyše tisíc kladných ohlasov, ale ja dávam prednosť prvým dvom albumom. Treba si to jednoducho vypočuť.

          1. Souhlas, jádro kapely sice zůstalo (s novou rytmikou), autorská dvojice (Leitner/Hoch) byla stejná, přesto má Second Wind (LP vyšlo poprvé 1980) ke svým předchůdcům na míle daleko. Krautrockový kouzlo prvních dvou alb vyprchalo, zůstal jen tuctový soft rock a jinak si nestojí ani pětice skladeb z nevydaného čtvrtého “amerického” alba, který jsou jako bonusy na reedičním CD 2012.

      1. A Housepainter’s Song je majstrštyk, při úvodu Be Yourself mi podvědomě naskočí i jedna česká odrhovačka, ale na kráse jí to neubírá… První dvě desky Bullfrog maj’ hodně společnýho (vč. autora obalu), možno je brát jako náramně povedený dvojalbum.

  2. Bullfrog treba vlastniť, vlastním práve toto CD. Som jedným z 3 🙂
    Kedysi dávno som si dopisoval s nejakým moderátorom rádia Beat. Sral ma klasický problém tzv. rockových rádií. Jedna kapela a tá istá skladba dokola. Poslal som mu poštou Get Away ako mp3 a on mi to pustil do rádia. Takže Get Away hrali už aj na rádiu Beat 🙂

    1. To je predsa jasné – v tej trojke si zarátaný. U českých kolegov viem s určitosťou o jednom, možno dvoch a teraz sa pridal Fill 72, to už je slušné číslo.
      S tou propagáciou Get Away si ma milo prekvapil.

  3. Trend, ktorý badám, je, že fanúšikom súčasnej rockovej hudby sa o nej nadšene písať priveľmi nechce. Ja by som takýchto nadšencov uvítal, ale nájsť ich, to je v našej malej kotline kumšt. Neostáva mi iné, než písať o tom, čo mám rád a čakať, či sa niekto predsa len nepridá. Váž fatalista.

    Bullfrog je fajn a som rád, že opäť píšeš.

  4. Z této recenze mi vychází jednoznačné rozhodnutí – toto musím mít! Stejně jako jen za dnešek poznamenané: Salem Mass, Answer, Gracious, Blackfeather, Blackwater Park, Alamo. Materialista? Ne! Magor? Jo! Ale spokojenej. Díky pánové.

Pridaj komentár