Niekoľko mesiacov sa vŕtam v diskografii Johna Mayalla. Objednal som, čo poradili znalci (hejkal, Zdeněk díky) a prešlo posluchovým filtrom, celkovo 11 titulov.
Cez víkend som začal a dnes pokračujem s nahrávkami, čo ešte nemám v zbierke, ale mi tiež učarovali:
1965 John Mayall Plays John Mayall (2006 remaster) +5 bonusov. 1967 The Blues Alone (2006 remaster) – moc zaujímavá zmeska
2015 Find A Way To Care – nový a zatiaľ posledný štúdiový album vydal ako 82 ročný!!! Verte, že to na hudbe a na speve nepoznáte.
Tieto live nahrávky sú geniálne. Technická mizéria záznamu je bohato vyvážená strhujúcim obsahom:
1977 Primal Solos (live 66-68)
1999 Live 1969
2007 Live At The BBC 1965-75
2015 John Mayall’s Bluesbreakers – Live In 1967 Vol.1
2016 John Mayall’s Bluesbreakers – Live In 1967 Vol.2
Tie dve posledné sa predávajú draho, pritom je kvalita zvuku najotrasnejšia, no také biele blues sa len tak hocikedy nepočuje. Hrá tam hviezdna zostava, azda najlepšia, akú kedy Mayall mal (Peter Green, John McVie, Mick Fleetwood).
Presne tak. Najviac ma bavia 60. roky, to je učebnica bieleho blues-rocku až podnes. Ostatné dekády len veľmi sporadicky.
Mayall je klasika, ale musím mať na neho náladu. Tá jeho nadprodukcia má predsa len aj svoje tienisté stránky.