Wishbone Ash – There’s The Rub (1974)

Viem, že drvivá väčšina fanúšikov legendy WISHBONE ASH považuje za ich najlepší album Argus. Pre mňa je to však ich piaty štúdiový počin a v diskografii kapely je prvým po odchode gitaristu Teda Turnera, ktorého nahradil výborný, pôvodne countryový(!!!) gitarista (hrá aj na slide a steel gitaru, banjo, mandolínu i ďalšie nástroje) a spevák Laurie Wisefield.

Zásadnou zmenou pre skupinu v tomto období, mimo prvej podstatnej personálnej zmeny, bol aj odchod z Veľkej Británie do USA, kde sa vlastne WISHBONE ASH umelecky presťahovali a túto LP nahrávali na Floride.

S albumom There’s The Rub je to u mňa ako s prvou láskou, na ktorú sa zväčša nezabúda a ktorá nehrdzavie. Koncepcia pôvodnej vinylovej dosky je správne rafinovaná: po skladbe Silver Shoes, s typicky wishbonovským súbojom dvoch gitár a rockovo dravej Don’t Come Back prichádza prvá perla, uzatvárajúca prvú stranu albumu – Persephone. Nádherná baladická sedemminútovka, výnimočne podfarbená organom a syntetizátorom hosťujúceho Albhy Galutena.

Druhú stranu otvára opäť rockovejšia Hometown, nasledovaná perfektne prepracovanou folkovou kompozíciou Lady Jay a album končí druhou perlou, takmer desať minút trvajúcou inštrumentálkou F*U*B*B, ktorá je postavená na hypnotizujúcej basgitarovej figúre, doplňovanej kudrlinkami dvoch zohraných gitár. Perfektné! Nesmierne dobrá doska, pre mňa naozaj najinvenčnejšej a najzaujímavejšej zostavy v histórii fungovania WISHBONE ASH. Jediná škoda je, že americký pobyt kapele neskôr, žiaľ, pridal na určitej komercionalizácii tvorby…


Album There’s The Rub spolu s New England sú však pre mňa vrcholom tvorby tejto progresívnej legendy rocku, hrajúcej s dvoma gitarami, bez klávesových nástrojov, dokazujúcim, že takéto inštrumentálne obsadenie a trojica kvalitných spevákov (okrem Martina Turnera spievajú, samozrejme, aj Laurie Wisefield a Andy Powell), nemusí byť zákonite podmienkou metalovej muziky…

SKLADBY:
1. Silver Shoes 6:36
2. Don‘Come Back 5:12
3. Persephone 7:02
4. Hometown 4:48
5. Lady Jay 6:00
6. F*U*B*B 9:33

ZOSTAVA:
Martin Turner: basa, spev
Andy Powell: gitara, vokály, mandolína
Laurie Wisefield: gitara, vokály, bendžo
Steve Upton: bicie, perkusie
a
Albhy Galuten: klávesy (3)
Nelson Flaco Padron: kongá (6)

There's The Rub Book Cover There's The Rub
Wishbone Ash
Hard Rock, Prog Rock
MCA Records
1974
LP
6

4 názory na “Wishbone Ash – There’s The Rub (1974)”

  1. Áno! Súhlasím, že ide o jeden z vrcholov tvorby Wishbone Ash. Wisefield síce v Home dosť kafral do country, ale tretí album The Alchemist (1973) je perlou toho, čo by sme dnes nazvali neoprog. Preto ma jeho angažovanie až tak neprekvapuje. Som rád, že si tento album pripomenul, vďaka.

  2. Hejkalov zápal pre Wishbone Ash ma vrátil na ich vlnu, z ktorej som sa v minulosti na istý čas odklonil a akosi na kapelu zanevrel, aj keď si to sám neviem vysvetliť, prečo vlastne. Som rád, že sa to zmenilo…
    Mayak, díky za recenziu! Som veľmi milo prekvapený Tvojím pozitívnym vzťahom k tejto skupine.

  3. Wishbone Ash jsem poznal díky časopisu Bravo, které mi věnoval jeden kamarád z Prahy. Kromě Wishbone Ash se v tom článku psalo i o Yes, Beck, Boggert & Appice a dalších, jako o nadějích rocku. Tehdy se mi podařilo nahrát si první dvě desky, které jsem si hodně oblíbil. O téhle desce se v době vydání hodně mluvilo a nikdo od koho bych si jí mohl nahrát desku neměl a z pásku jsem to nechtěl. Když jsem desku v době kdy jsem si kupoval CD slyšel, tak už jsem ji nechtěl. Wishbone Ash, to jsou pro mě jejich první čtyři desky a nejradši mám debut. Hezky napsané.

Pridaj komentár