UFO

Neidentifikovateľné lietajúce objekty nám nad hlavami, podľa priaznivcov konšpiračných teórií, lietajú hádam od čias, keď sme ešte hlavy nemali a hoveli si v oceánoch. Existuje však jeden hodnoverne zdokumentovaný prípad, kedy UFO vletelo do hitparád a svoju prítomnosť sa ani len nesnažilo utajiť. Šlo, ako iste tušíte, prípadne ste si prečítali nadpis, o formáciu UFO. Jej britský pôvod nespochybnia azda ani najzarytejší vrtáci, nemožno však prehliadať nemeckú gitarovú jednotku, ktorá kapele zaistila nehynúcu slávu, všakže, Michael Schenker?

Kde bolo, tam bolo, kedysi  v lete 1969 sa v londýnskych garážach predrala na svetlo sveta kapela Hocus Pocus. Tvorila ju štvorica mladíkov, menovite Phil Mogg (spev), Pete Way (basa), Mick Bolton (gitara) a Andy Parker (bicie). O pár mesiacov došlo k premenovaniu na UFO a zároveň sa skupine podarilo votrieť do pozornosti Noela Moorea, ktorý jej zabezpečil zmluvu s Beacon Records, kde stihli ešte do konca roku 1970 nahrať a vydať debutový album s poradovým číslom 1. Typická neotesaná garážová muzika začínajúcej kapely bola korunovaná singlom C’mon Everybody. V roku 1971 sa zjavil pomerne neurčito pomenovaný album 2 Flying One Hour Space Rock, ktorý, a to je fakt, predstavoval podstatne vyzretejšie dielo. Vesmírny rock sa prezentovanú muziku sedel ako zadnica na šerbeľ a hoci doma na nich všetci zvysoka (minimálne z mrakodrapu) kašľali, v Nemecku a predovšetkým v Japonsku boli za hviezdy. Nečudo, že práve na mierne rádioaktívnych ostrovoch v tom istom roku exkluzívne vyšiel koncertný album Live. Celkovo však kapela nevedela, ako ďalej, nuž v roku 1972 odišiel Bolton a začala sa priam detektívna práca vo veci hľadania náhradného gitaristu. Pokiaľ možno, tradičnejšie rockovo orientovaného.

Krátkodobé stafáže junákov ako Larry Wallis (Blodwyn Pig, Pink Fairies, Motörhead) a Bernie Mardsen (Babe Ruth, Wild Turkey, Paice Ashton & Lord, Whitesnake) zakončilo až šťastné turné v Nemecku, kde hrali spolu so Scorpions. Áno, teraz to príde! Osemnásťročný Michael Schenker žiaril ako osteň na chvoste zmienenej kapely, pričom snaha preniknúť do sveta bola evidentná. Že to ide ľahšie z Londýna ako z Hanoveru, bolo jasné ako jemu, tak chalanom z UFO, nuž slovo dalo slovo a Schenker vyrazil do sveta.

Kapela prešla pod Chrysalis Records, v roku 1973 vydala singel Give Her the Gun/Sweet Little Thing a v roku 1974 pod producentským dohľadom Lea Lyonsa (z Ten Years After) vypustila do sveta album Phenomenon. Skladbu Doctor, Doctor asi netreba predstavovať nikomu, každopádne šlo o parádny priamočiary hardrock s dominantným prvkom v podobe sólovej gitary. A svet sa potentoval. Počas nasledujúceho turné sa ku kapele pridal gitarista Paul Chapman (Skid Row), ale už v januári 1975 odišiel a sformoval skupinu Lone Star. Na úspešnej vlne surfovali aj albumy Force It (1975) a No Heavy Petting (1976). Na druhom menovanom hral klávesák Danny Peyronel. V lete 1976 sa ku kapele pridal nový klávesák Paul Raymond (Savoy Brown). Komerčné úspechy utešene bujneli, čo dokladujú albumy Lights Out (1977), Obsession (1978) a koncertný megatrhák Strangers In The Night (1979).

V tomto čase sa po vzore Deep Purple nepohodli spevák s gitaristom a po jednom októbrovom koncerte leta pána 1978 sa Michael Schenker zbalil a vrátil sa ku Scorpions, aby vzápätí založil úspešnú formáciu Michael Schenker Group.

V 80. rokoch kapela postupne ustupovala z pozícií, nastal kolobeh personálnych rošád, členovia prichádzali a odchádzali, akoby na tom závisel hrubý domáci produkt Veľkej Británie a popri tom vyšlo hneď niekoľko albumov, počnúc  No Place To Run (1980) a končiac Ain‘t Misbehavin‘ (1988).

V roku 1991 sa Mogg s Wayom rozhodli zložiť úplne novú zostavu, v ktorej sa nachádzali hráči ako Laurence Archer (gitara), Clive Edwards (bicie) a známy klávesák Don Airey. Album High Stakes & Dangerous Men z roku 1992 si prekvapivo získal značné priaznivé ohlasy, a tak sa na scénu vrátila klasická zostava Mogg, Way, Raymond, Parker a Schenker! Po albume Walk On Water z roku 1995 dokonca vyrazili na turné, ale Schenker sa opäť porúčal už po niekoľkých koncertoch. Mogg a Way potom spolupracovali na vlastnom projekte, ktorý po sebe koncom 90. rokov zanechal 2 albumy. Schenker sa k UFO vrátil v roku 1998 a potom aj v roku 2000. Zostava Mogg, Way, Schenker a Aynsley Dunbar (bicie) po sebe zanechala dva štúdiové albumy, a síce Covenant (2000) a Sharks (2002).

Od roku 2003 sa gitary chopil Vinnie Moore a kapela začala opäť stúpať. Chvíľku v nej pôsobil bubeník Jason Bonham, ale napokon sa vrátil Raymond a v roku 2005 sa pridal aj Parker. Albumy You Are There (2004), The Monkey Puzzle (2006), The Visitor (2009) a Seven Deadly (2012) si viedli čoraz lepšie a jedinou smutnou správou je akurát to, že Way zo zdravotných dôvodov s kapelou nehral od albumu The Visitor. Posledným štúdiovým albumom je A Conspiracy of Stars z roku 2015, kde na base hrá Rob De Luca.

Zaujímavé je aj to, že v roku 2011 sa zjavila formácia X-UFO, v ktorej hrali Peyronel, Archer, Edwards a Rocky Newton (basa). Najprv hrala staršie skladby UFO, potom sa premenovala na House of X a v roku 2014 vydala debutový album.

DISKOGRAFIA:

  1. 1 (1970)
  2. 2 Flying One Hour Space Rock (1971)
  3. Live (1971)
  4. Phenomenon (1974)
  5. Force It (1975)
  6. No Heavy Petting (1976)
  7. Lights Out (1977)
  8. Obsession (1978)
  9. Strangers In The Night (1979)
  10. No Place To Run (1980)
  11. The Wild, The Willing And The Innocent (1981)
  12. Mechanix (1982)
  13. Making Contact (1983)
  14. Misdemeanor (1985)
  15. Misdemeanor Tour (1986)
  16. Ain‘t Misbehavin‘ (1988)
  17. High Stakes & Dangerous Men (1992)
  18. BBC Radio 1 Live In Concert (1992)
  19. Lights Out in Tokyo (1992)
  20. Heaven’s Gate (1993)
  21. T.N.T. (1994)
  22. Walk On Water (1995)
  23. On With The Action (1996)
  24. Live In Wolverhampton 1998 (1999)
  25. Werewolves Of London (1999)
  26. Covenant (2000)
  27. Live In Texas (2000)
  28. Renegator – Live 1982 (2001)
  29. Sharks (2002)
  30. Live On Earth (2003)
  31. You Are Here (2004)
  32. Showtime (2005)
  33. The Monkey Puzzle (2006)
  34. The Visitor (2009)
  35. Official Bootleg Box Set 1975-1982 (2009)
  36. Headstone: Live At Hammersmith 1983 (2009)
  37. Rockpalast 1980 (2011)
  38. Seven Deadly (2012)
  39. At The BBC On Air 1974-1985 (2013)
  40. A Conspiracy of Stars (2015)

5 názorov na “UFO”

  1. TIME: 16:34 BST
    DATE: FRIDAY 14TH AUGUST 2020

    PRESS RELEASE

    Iconic bass player Pete Way founder of UFO, Waysted and, latterly, The Pete Way Band has died.

    He sustained life threatening injuries in an accident two months ago but fought hard until finally succumbing to those injuries at 11.35am BST today. His wife, Jenny, was at his side.

    Pete Way was a much loved and highly regarded figure among rock fans, critics and fellow musicians alike. Best known for his work with UFO, Pete’s energetic live performances were at the heart of the band’s countless world tours. His melodic bass lines underpinned the catalogue of enduring rock classics upon which UFO’s reputation and legacy were founded. Pete’s post UFO work included collaborating with “Fast” Eddie Clarke from Motörhead – the two putting together Fastway with Humble Pie drummer Jerry Shirley and bassist for his long time friend, Ozzy Osbourne. He then put together his own band Waysted. Pete’s keen ear for song arrangements have also seen him serve as producer for popular hard rock acts such as Twisted Sister and the Cockney Rejects. Pete had recently finished a solo album, “Walking On The Edge” with producer Mike Clink (Guns n Roses “Appetite For Destruction” amongst many more.) He had a biography published “A Fast Ride Out Of Here” in 2017 and an album “Amphetamine” which is currently out on Cargo Records.

    Pete is survived by two daughters, Zowie and Charlotte and his younger brother, Neill.

  2. K UFO mám různorodý vztah. Jsou desky, které se mi líbí moc, jsou desky, které vůbec. Důležitá kapela, kde si asi každý rocker v některé z jejich etap vybere. Osobně, kromě klasických alb miluju Mechanix. A také debut je ve své space syrovosti skvělý.

Pridaj komentár