Ty Segall, veľmi nadaný a ešte viac plodnejší multi-inštrumentalista, ktorého hudba mi už dlhšie nedáva spať, vydal za svoju, zatiaľ, krátku kariéru, nespočetne veľa nahrávok, za ktoré ho niekedy kritika hanobí, že viac dáva dôraz na kvantitu ako na kvalitu. Ja si to osobne nemyslím, netvrdím, že sem tam sa nenájde nejaká tá vatička, ako aj na tejto nahrávke, ale rozhodne to nemá zásadnú váhu na množstvo kvalitnej muziky, ktorú zložil.
Manipulator je prvý sólový album, ktorý som od neho počul. Predtým som ho počúval iba v jeho side projekte, ktorý založil so svojimi kolegami z jeho sólovej tvorby pod názvom Fuzz. Ako už z názvu vyplýva, ide o poriadnu dávku skresleného Stoner rocku. Od Segalla bolo veľmi šľachetné, že nechal svojho druhého gitaristu hrať si jeho riffy a on sám si sadol za biciu súpravu. Je síce počuť na live nahrávkach, že to nie je jeho primárny nástroj, ale živé vystúpenia sú veľmi energické. O Fuzz však niekedy inokedy.
Manipulator sa vyznačuje hlavne tým, že v porovnaní s inými Segallovými nahrávkami ide o pomerne dlhý a čistejšie nahratý album. Segall je široko-ďaleko známy svojimi skreslenými skladbami, ktoré evokujú garážovú hudbu 60´s rokov. Na takéto veci mám neskutočnú slabosť, ale nemyslím si, že hociktorý poslucháč rockovej hudby by zniesol takúto obrovskú dávku skresleného šumu. Jack White je oproti tomu iba smiešny a čistý odvar, čím ho neznehodnocujem, jeho hudba je takisto výborná. Manipulator, ako som už spomínal, patrí k tomu najčistejšiemu čo nahral, ale zároveň aj najdlhšiemu. Od roku 2008 je to jeho siedmy štúdiový album, nepočítam ostatné projekty, a vyznačuje sa, ako inak, mnohými originálnymi skladbami, parádnymi garážovými riffmy a vyhranými zaujímavými spevmi. Texty mi až tak zaujímavé neprišli, ako pri väčšine jeho skladieb, hoci má aj dobré veci, ale zase všetky texty som neštudoval, ani preklady som nerobil, takže k tomu sa tak adekvátne nemôžem vyjadriť. Keby som mal túto TySegallovskú hudbu k niečomu prirovnať, čo je samo o sebe dosť náročné, tak by som povedal, že znie ako keby sa Jack White vrátil v čase do roku 1964 a začal hrať v skupine The Kinks.
Čo považujem za taký neduh albumu, je jeho dĺžka. Väčšina nahrávok od neho má cca 30 minút, čo je fakt úderný čas. Manipulator má skoro hodinu, čo by sa dalo v pohode skrátiť a niektoré veci použiť neskoršie ako bonus. 17 skladieb je už aj na dvojalbum. Za najlepšie veci považujem určite titulnú Manipulator, It´s Over a jednu z najlepších skladieb ktorú zložil, Feel. Live verzia tejto bomby so Zeppelinovskym riffom ma vlastne doviedla k nemu a k jeho ďalšej tvorbe. Nechápem ako je možné, že túto pecku nevybrali ako singel a nespravili k nemu videoklip. Všeobecne, prvá polovica albumu je strašne našliapaná, tá druhá neurazí ale už to nieje taká bomba.
Manipulator rozhodne patrí k tomu najlepšiemu, čo vyšlo v poslednom čase v rockovej hudbe.
- Manipulator 3:10
- Tall Man Skinny Lady 4:03
- The Singer 4:16
- It’s Over 3:01
- Feel 4:17
- The Faker 4:09
- The Clock 2:53
- Green Belly 2:33
- The Connection Man 2:19
- Mister Main 2:48
- The Hand 4:45
- Susie Thumb 2:30
- Don’t You Want To Know? (Sue) 2:36
- The Crawler 2:25
- Who’s Producing You? 2:55
- The Feels 3:09
- Stick Around 4:34
Manipulator
Psychedelic rock, garage rock, glam rock
Drag city
2014
CD, LP
17
