Švédski hudobníci sú známi tým, že sa každý z nich angažuje aspoň v osemdesiatich projektoch. Jedným z najpodarenejších je podľa môjho názoru skupina Night Flight Orchestra, ktorá oživuje éru osemdesiatkového štadiónového rocku a lá Journey, Toto či Foreigner. Kratochvíľa muzikantov z melodeathmetalových Soilwork, Arch Enemy a power metalových Mean Streak prerástla svojou kvalitou iné podobné projekty a ich tretia nahrávka Amber Galactic vyhrala právom švédsku Grammy za rok 2017. Človek sa ani nenabažil hitov ako Domino či Gemini a novodobí švédski vierozvestcovia melodického rocku vyrukovali začiatkom leta 2018 so Sometimes the World Ain’t Enough.
Dvanásť piesní svojou kvalitou nezaostáva ani o centimeter za štandardom kapely nastaveným na Amber Galactic. Night Flight Orchestra prinášajú sviežu porciu moderne znejúceho AOR s vlastným, dobre rozpoznateľným ksichtom. Všetko od nálady až aranžmány pôsobí na Sometimes the World Ain’t Enough primerane prečančane, kozmicky, nákazlivo melodicky a pozitívne. Vokál Björna Strida (Soilwork) znie presvedčivo nielen v rockových, ale aj baladických polohách. Gitary dodávajú piesňam v krátkych virtuóznych sólach rockový šmrnc. Basa si veselo buble priam až funkovým štýlom naprieč piesňami a spolu s ľahkými bicími dotvárajú uvoľnený dojem z hudby Night Flight Orchestra.
Hity tvoria podstatu tvorby AOR kapiel. Singlová Lovers in the Rain spĺňa všetky atribúty „veľkej piesne“ hitparád osemdesiatych rokov. Jej chytľavú melódiu s precíteným spevom Strida z hlavy ťažko vymažete. Podobne budete vo svojich útrobách počuť dokola nákazlivú hitovicu Barcelona, ktorá veľmi vzdialene štruktúrou pripomenie pieseň Separate Ways (Worlds Apart) od Journey. Sedemdesiatymi rokmi v rytme funky a diska pulzuje Paralyzed. Bondovsky znejúca titulná Sometimes the World Ain’t Enough v sebe nesie správnu mieru melodrámy a pátosu. Na progresívne tendencie AOR kapiel ako Asia, Kansas či Genesis nadviaže partia zručných inštrumentalistov z Night Flight Orchestra v záverečnej deväťminútovej The Last of the Independent Romantics.
Fanúšikovia AOR (a osemdesiatych rokov vo všeobecnosti) si môžu chrochtať blahom aj pri štvrtom počine Night Flight Orchestra. Títo chaloši vedia ako písať hity a to ich odlišuje od žánrovej konkurencie široko-ďaleko. V ich podaní navyše neznie melodický rock ako pokus dávnych hviezd o pripomenutie si zašlej slávy ako v prípade hviezdnych projektov vydavateľstva Frontiers, ale ako úprimné vzdanie holdu dobe syntetizátorov, mulletov a pompéznych hitov.
4,5 *
(pôvodne uverejnené na webe rocker.sk, prepracované)
Sometimes the World Ain't Enough
AOR
Nuclear Blast
2018
mp3 320kbs
12
Tak tohle jde těžce mimo mě. Poslechl jsem si obě ukázky a octnul jsem se v tom nejhrůznějším osmdesátkovém snu.
Každopádně dík, Michale, za recenzi.
Rád som aspoň rozšíril obzory. Chápem, že pre mnohých rockerov je hudba šmrcnutá osemdesiatkovým popom niečo ako mor. Ja si zase rád čas od času oddýchnem od rocku, bluesu a metalu pri niečom melodickom a chytľavom. Ako dieťa som veľa počúval Elán a ako dospelák som si našiel cestu k zahraničným velikánom AOR ako Journey a Foreigner. Night Flight Orchestra sú podľa môjho názoru to najlepšie, čo súčasná AOR scéna môže ponúknuť. Aj koncertne sú vynikajúci, videl som ich na Masters of Rock 2019.