Magnum ‎– Live At The Symphony Hall (2019)

V roku 1980 som si v miestnej pobočke supermarketu Woolworths prezeral hudobné nosiče a videl tam 2SP Magnum Live. Od kapely, o ktorej som nikdy nepočul, ale stálo to iba 50 pencí! Pri pohľade na zadný obal a fotografiu, kde muzikanti vyzerali ako rocková skupina, som si povedal, že to skúsim. Singel som vzal domov a pustil. Hneď potom som utekal naspäť do obchodu, aby som zakúpil ich najnovší album Marauder.


Na tomto koncertnom diele nebola žiadna zo štyroch skladieb, prezentovaných na spomínanom singli, ale okamžite som sa do nahrávky zamiloval. V tom čase som netušil, kto sú Magnum, ale na základe tohto živáku som si objednal prvé dve štúdiovky – Kingdom Of Madness a II. Odvtedy som sa stal ich fanúšikom a netrpezlivo očakával každý nový album. Som presvedčený, že ani najtvrdšie jadro priaznivcov skupiny neočakávalo takú majestátnu silu a energiu, akú hudobníci  ponúkli v roku 1985 prostredníctvom diela On A Storyteller’s Night. Počas osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov som ich viackrát zažil naživo. Prvýkrát to bolo, keď som zároveň prvý raz videl kapelu IQ, ktorá im predskakovala! Musím sa však priznať, že od štúdiovky Brand New Morning (2004) som ďalšie diela nepočul. S Magnum to nemá nič spoločné, ale moje presťahovanie z Anglicka na druhú stranu sveta, na Nový Zéland, znamenalo, že som stratil kontakt s tým, čo robia.

Keď som si konečne uvedomil, že majú nový live album, musel som sa k nemu dostať. Gitarista Tony Clarkin a spevák Bob Catley sú, samozrejme, stále tu, bez nich by to nikdy nemohol byť Magnum. Basgitarista Al Barrow s nimi spolupracoval na projekte Hard Rain a odvtedy je v kapele. Je mi ľúto, že v 2016-om, po mnohých rokoch služby, odišiel klávesák Mark Stanway. Vždy som si myslel, že je to vynikajúci, pritom nie úplne docenený, hudobník. Tu ho vystriedal Rick Benton, zatiaľ čo bubeník Lee Morris sa pripojil v roku 2017, keď nahradil Harryho Jamesa, ktorý sa vrátil k predošlému zamestnávateľovi, skupine Thunder.

Teraz už určite každý vie, čo môže očakávať od koncertu Magnum. Na poli britského pomp rocku si vybudovali veľmi silné postavenie. Ich prepojenie gitarového a klávesového soundu len veľmi ťažko nachádza konkurenciu. Tony Clarkin sa nikdy nezaujímal o hranie sól, takže je ich málo a sú medzi nimi pomalšie a melodickejšie, než by sa od gitarového hrdinu očakávalo, namiesto toho poskytuje chrumkavé riffy, ktoré si všetci užívajú. Len si vypočujte dav, ktorý sa pripojil počas How Far Jerusalem. Bol to ich prvý koncert v novom zložení v domovskom Birminghame na konci 42-dňového turné, takže hudobníci i publikum si to užívali.

Staršie čísla, ako napríklad Don’t Wake The Lion (Too Old to Die Young), sú stále mojimi favoritmi. Aby som bol úprimný, len preto, že ich veľmi dobre poznám. Hosť Tobias Sammet (Avantasia, Edguy) podal skvelý výkon v Lost On The Road To Eternity, rovnako ako to urobil pri štúdiovej verzii tejto skladby. Je to výborný album a 70-ka na pleciach Boba Catleyho nemá žiadny vplyv na jeho prejav – je to jeden z vokalistov, ktorý na mňa vždy dokázal zapôsobiť, pretože mal všetko pod kontrolou a opäť to potvrdil.

Jediný problém skupiny, ktorá pôsobí na scéne tak dlho (založená v roku 1972, štúdiový debut v 1978-om), je množstvo materiálu, ktorý má k dispozícii, takže vždy hrozí situácia, že niekomu budú chýbať jeho obľúbené položky. Nikdy som však nepomyslel, že by sa koncert Magnum uskutočnil bez Kingdom Of Madness. A nezdá sa, že sa nachádzala na zozname skladieb, ktoré boli zaznamenané 19. apríla 2018, ale to je iba taká moja maličká výčitka. Magnum bola vždy skvelá živá kapela a 40 rokov od svojho debutu to opäť potvrdila.
Moje hodnotenie: 4,5/5.

SKLADBY:
CD1
01. When We Were Younger – 8:00
02. Sacred Blood ‘Divine’ Lies – 6:28
03. Lost On The Road To Eternity – 6:11
04. Crazy Old Mothers – 5:35
05. Without Love –6:14
06. Your Dreams Won’t Die – 5:42
07. Peaches And Cream – 5:09
08. How Far Jerusalem – 10:35

CD2
09. Les Morts Dansant – 5:25
10. Show Me Your Hands – 5:52
11. All England’s Eyes – 4:48
12. Vigilante – 5:24
13. Don’t Wake The Lion (Too Old To Die Young) – 11:43
14. The Spirit – 4:30
15. When The World Comes Down – 6:11

ZOSTAVA:
Bob Catley – vocals
Tony Clarkin – lead guitar, vocals
Al Barrow – bass guitar, backing vocals
Rick Benton – keyboards
Lee Morris – drums
+
Tobias Sammet – vocals (03.)

Live At The Symphony Hall Book Cover Live At The Symphony Hall
Magnum
Hard Rock, AOR
Steamhammer / SPV
2019
CD
15

2 názory na “Magnum ‎– Live At The Symphony Hall (2019)”

  1. Bezva psaní, díky! Live at the Symphony Hall je vítanou připomínkou loňskýho parádního představení Magnum v Praze. Bez výjimky se shoduje jak výběr skladeb, tak jejich sled, oželet jsme “museli” jen toho Sammeta. Bez problémů.
    Jinak Magnum mám rád už dlouho, tož bych ještě doplnil, že v úvodu zmíněné 2SP Magnum Live plus živák Marauder bylo stejným vydavatelským paskvilem jaký u nás předvedl Panton s Dialogem s vesmírem, shodou okolností ve stejném roce – namísto dvojalba vydáme jednu desku a doplácáme to singlama… Navíc to nebyl jedinej přehmat ze strany Jet Records, resp. Dona Ardena, až s podivem, že takovej rozjezd Magnum ustáli.

Pridaj komentár