Leaf Hound

Keď sa povie drevorubačský hardrock, predstavím si jednu z mnohých amerických hrubozrných zoskupení, nakoľko napríklad v Británii sa darilo predsa len sofistikovanejším formám tohto žánru. Ale existujú aj výnimky a v čele ostrovného škripotu stojí formácia Leaf Hound.

Jej vzniku predchádzala vcelku zaujímavá história. Ústrednou postavou zoskupenia je nepochybne Peter French. Ten spieval už od svojich šestnástich a prvé ostrohy si vyslúžil v londýnskych zoskupeniach The Switch, Joe PoeErotic Eel. V poslednej menovanej hral s bratrancom Mickom Hallsom (gitara). Hranie v miestnych krčmách skončilo počiatkom roku 1968, nuž sa dvojica začala obzerať po nových spoluhráčoch. A naďabili na Boba Brunninga (basa) z Fleetwood MacSavoy Brown. Ten im prisľúbil možnosť nahratia albumu, ak sa k nemu pridajú. Vznikla kapela Brunning Hall Sunflower Blues Band, ktorej vyšiel album Bullen St. Blues (1968). Hral v nej aj Bob Hall (piano), starý známy z kapely Savoy Brown, ale ešte predtým fičal s GroundhogsJohn Dummer Bandom.

French rýchlo pobadal, že tu ho sláva zjavne nečaká, nuž zdúchol a pridal sa do skupiny Black Cat Bones a vzal so sebou aj Hallsa. Kapela vznikla kdesi v roku 1965 a jej jadro tvorila dvojica Stuart a Derek Brooksovci. Napriek tomu si ju väčšina rockových fanúšikov spája predovšetkým s Paulom Kossoffom (gitara) a Simonom Kirkeom (bicie). Hej, to je polovica legendárnej kapely Free, ktorá vznikla v roku 1968. Black Cat Bones vydala v roku 1969 album Barbed Wire Sandwich a následne jej cestu skrížil už menovaný French.

Netrvalo dlho (písal sa rok 1970) a došlo k premenovaniu na Leaf Hound. Zostavu tvorila pätica hráčov French, Halls, Brooksovci a Keith Young (bicie). Posledný menovaný sa neskôr vyskytoval pod priezviskom George-Young. Kapela vydala album Growers Of Mushroom (1971, na internete možno nájsť aj pôvodne plánovaný údaj 1970) a singel Drowned My Life In Fear//It’s Gonna Get Better. Žiaľ pozdržanie oficiálneho vydania albumu zapríčinilo, že na koncertoch nebolo čo promovať a kapela sa koncom roku 1970 rozhodla, že skončí. Napomohla tomu aj skutočnosť, že Stuart Brooks zazlieval Frenchovi, že pomohol „zlikvidovať“ Black Cat Bones. Albumovú zostavu preto naživo nevidel nik. S basákom Ronom Thomasom odohrala kapela počiatkom roku 1971 koncerty v Nemecku a bol koniec.

French sa skúsil pridať k Big Bertha Cozyho Powella, ale nič z toho nebolo, nuž sa upísal kapele Atomic Rooster. Album In Hearing Of z roku 1971 nemal chybu, napriek tomu sa French takmer vzápätí zjavil v americkej kapele Cactus. Aj tu stihol nahrať len jeden album, ‘Ot ‘N’Sweaty (1972). Následne sa vrátil do Británie, počal sólovú kariéru a napokon skončil v Nemecku s kapelou Randy Pie. V roku 1981 vydal singel s formáciou Headbangers, napokon sa na muziku vykašľal a začal sa venovať dekorácii a tesárstvu. Vydržalo mu to do roku 2001, kedy začal zasa spievať (napr. s Vanilla Fudge) a v roku 2004 obnovil Leaf Hound.

Mladú krv zastupovala trojica hráčov Luke Rayner (gitara), Ed Pearson (basa) a Jimmy Rowland (bicie). V roku 2006 vydali singel Freelance Fiend (live)/Too Many Rock’N’Roll Times a o rok neskôr sa na pulty dostal prekvapivo svieži hardrockový album Unleashed. Kapela je koncertne činná dodnes, v roku 2012 zaznamenali na DVD (a CD) koncert v Japonsku. Album Live In Japan (2012) vyšiel o rok neskôr a bola to pecka! Jedinou zmenou v zostave bola výmena basgitaristu, za Pearsona nastúpil Peter Herbert.

Dúfajme, že kapela ešte nepovedala posledné slovo.

P.S. Stuart Brooks mal v 90. rokoch kapelu Wishing Well, eponymný album jej vyšiel v roku 1997.

Diskografia:

  1. Growers Of Mushrooms (1971)
  2. Unleashed (2007)
  3. Live In Japan (2012) (2013)

3 názory na “Leaf Hound”

Pridaj komentár