Silverhead – hard rock s modrou krvou

Sú kapely, ktoré boli zaradené do určitej priehradky. Často o tom nerozhodovala samotná hudba, skôr image. Jednou z nich bola aj zabudnutá londýnska úderka Silverhead, ktorú odborníci zaškatuľkovali do glam rocku. Jej mozgom bol spevák Michael Des Barres, herec s modrou krvou, ktorý na seba upozornil v londýnskom Duchess Theatre v Najšpinavšej show v meste. Andrew Lloyd Weber, spoluautor rockovej opery Jesus Christ Superstar, ho v lete 1971 doporučil Johnovi Colettovi a Tonymu Edwardsovi, manažérom Deep Purple, ktorí práve založili značku Purple Records a hľadali nové talenty.

Na rockovej mape pribudlo nové meno a v marci 1972 ponúkla päťčlenná skupina eponymný debut. Čo o ňom napísať? V jednej knihe som čítal, že Silverhead bol príliš metalický na glam rock a extravagantný na čokoľvek iné. Tak sa v tom vyznajte. Hudobníci v jednom kuse konzumovali podporné prostriedky, presnejšie hašiš, maľovali sa a obliekali ako radodajky. Dievčatá ich milovali, chalani neznášali, kritici ignorovali i zosmiešňovali. Na druhej strane, k ich fanúšikom sa hlásili zepeliňáci Rober Plant a Jimmy Page, plagát Silverhead visel na začiatku kariéry v izbe Geneho Simmonsa (Kiss). Hudobne som si ich tvorbu zaradil k hard rocku. Michael Des Barres určite nepatrí k interpretom s najlepším hlasom, ale mne jeho nečistý vokál k ponúkanej produkcii pasuje. Keď už som nepriamo spomenul aj štúdio, na všetko dohliadal Martin Birch, ktorého rockovým priaznivcom netreba zvlášť predstavovať. Ak predsa, tak aspoň Fleetwood Mac, Deep Purple, Rainbow, Whitesnake, Black Sabbath, Iron Maiden – to je len omrvinka z toho, pre koho a s kým pracoval.


Dielo štartuje podmanivým motívom, do toho šikovné sóla na slide gitaru – to je v krátkosti Long Legged Lisa. Má to svoje čaro, ktoré ma pri zoznamovaní so skupinou patrične zaujalo a už som bol lapený. Underneath The Light radím k najlepším tvrdším piesňam albumu. Parádne gitary, veľmi vydarená rockovica. Ace Supreme je rovnako rezkejší zárez, zaznie v ňom aj zvuk motorky. Zároveň je to prvý singel skupiny, úspech však nezaznamenal. Ono to bez podpory vydavateľa ani nejde, ale o tom až na konci. Veľmi sa mi páči akustická gitara a celková atmosféra balady Johnny, na ktorú nadväzuje ďalšia pomalá romantika In Your Eyes. Jej zvuk je ozvláštnený aj prispením hosťujúceho klávesáka Micka Hodgkinsona. Rolling With My Baby opäť naberie obrátky, pridajú sa i dychové nástroje. Je to druhý singel v poradí a dopadol rovnako ako ten prvý – neslávne. Vo Wounded Heart Silverhead uberie plyn a ponúkne ďalšiu milú zasnenosť, v ktorej basa doslova spieva – paráda, môj najobľúbenejší jemnejší kúsok LP. Sold Me Down The River má hutný základ, postupne jej hrany obrúsia zakomponované dychy a klávesy. Rock ‘N’ Roll Band je verná svojmu názvu a kapela sa v nej vyblázni do sýtosti. Posledný kamienok v mozaike je trochu zvláštny a nečakaný, predstavuje ho krátky inštrumentálny boogie rock. Na záver ešte doplním, že od samého začiatku mi učarovala hra basového gitaristu Nigela Harrisona. Tým však nechcem znížiť prínos ostatných muzikantov na celkovom výsledku. U mňa výborné!

Kapela doma neuspela, to isté sa dá povedať o ostatnom svete, akurát Japonsko jej ležalo pri nohách. Na svedomí to má predovšetkým firma Purple Records, ktorá, zhýčkaná veľkým úspechom Deep Purple pod sopkou Fudži, poslala chalanov rovno do Krajiny vychádzajúceho slnka a na širšiu podporu debutového albumu sa doslova i do písmena vykašľala. Škoda! Čo to znamená v praxi sa skupina presvedčila hneď pri prvom koncerte v USA, keď na ňu do Clevelandu prišlo 9 ľudí.

SKLADBY:
01. Long Legged Lisa (Des Barres/Davies) 3:40
02. Underneath The Light (Forest) 5:28
03. Ace Supreme (Des Barres/Forest) 2:59
04. Johnny (Des Barres) 4:28
05. In Your Eyes (Des Barres) 6:05
06. Rolling With My Baby (Des Barres/Forest) 3:55
07. Wounded Heart (Forest) 5:26
08. Sold Me Down The River (Des Barres/Davies) 4:24
09. Rock ‘N’ Roll Band (Des Barres) 5:56
10. Silver Boogie (Silverhead) 1:05

ZOSTAVA:
Michael Des Barres – spev
Rod Rook Davies – gitara, akustická gitara, aranžmán dychov, vokály
Stevie Forest – gitara, vokály
Nigel Harrison – basa
Pete Thompson – bicie
+
The Silverettes – vokály
Lyle Jenkins – saxofón
John Mumford – trombón
Dave Caswell – trúbka
Mick Hodgkinson – aranžmán klávesov

Silverhead Book Cover Silverhead
Silverhead
hard rock
Purple Records
1972
LP
10

9 názorov na “Silverhead – hard rock s modrou krvou”

  1. Skupinu jsem poznal před čtyřiceti pěti lety prostřednictvím desky 16 And Savaged, měl jsem ji rok dva na pásku a pak jsem ji vymazal. Hráli glam rock a jejich zpěvák Michel des Barres byl charismatická postava, vím, že se mi to tehdy docela líbilo, byla to zvláštní doby bylo mi osmnáct, kolem zuřila Husákova normalizace a zahraniční desky se pořádně nedaly sehnat. Z desky 16 An Savaged byla celkem působivá tahle skladba https://www.youtube.com/watch?v=ZUkxeY-9Xiw&list=PL7ABE8AC3DF2D3C0B&index=4.

      1. Musel jsem si to pustit alespoň z YouTube, je to správnej bigbít tý doby. Hodně mi to připomíná Rolling Stones a Michael des Barres je skvělej zpěvák. Basák Nigel Harrison hrál později s Debbie Harry ve skupině Blondie. Je to dobré si je občas připomenout. Díky.

  2. O Silverhead jsem (asi) jaktěživ neslyšel, ale jejich image mě zaujala a tak jsem si ty tři ukázky pustil. Nejvíc se mi líbila poslední – Underneath The Light. Pochválil bych aj pěkně vytaženou a tudíž čitelnou basu, protože tak to mám rád.

    Dobré !

Pridaj komentár