Blue | F | FINNEGANS WAKE | RECENZIE

Finnegans Wake – Blue (2008)

komentáre 3

Belgická avantgardne progresívna hudobná scéna je už roky neprehliadnuteľná, hlavne z titulu existencie takých zásadných žánrovo tvorných kapiel, akými sú celkom nepochybne Univers Zero a Present. Obe pozostávajú z frankofónnych muzikantov a spolu s francúzskymi kapelami Art Zoyd a Magma tvoria dlhodobo absolútny umelecký a ideový vrchol európskej i svetovej avantgardy. Trochu v ich tieni však funguje aj ďalšia, o nič menej kvalitná skupina, ktorá si zaslúži rovnakú pozornosť, ako umelecké produkty vyššie uvedených legiend…

Finnegans Wake vznikli v roku 1993 v Bruseli, keď sa stretli klávesista Henry Krutzen a basgitarista Alain Lemaître (obaja sú ale v podstate multiinštrumentalisti), pričom dlhé roky tvorili stabilnú kostru občas sa meniaceho personálneho obsadenia skupiny. Okrem základného, bežne štvor či päťčlenného, zoskupenia si do štúdia k nahrávaniu pozývali celú plejádu hosťujúcich inštrumentalistov i vokalistov. Oficiálne sa hlásili, ako k inšpiračným zdrojom, ku tvorbe canterburských Caravan a avangardných Univers Zero, U Totem, Henry Cow, ale aj k českým (a doma verejnosti málo známym) Už jsme doma.

Prvé dva albumy vydali u kultového vydavateľstva Mellow Records (Yellow v r. 1994 a Green v r. 1996), výbornú trojku Pictures (2001) u francúzskej Musea Records a dvoj CD 4-th (2004) vyšlo u novej belgickej značky Carbon7. Album Blue im vydal špecializovaný taliansky AltrOck Productions.

Hudba Finnegans Wake má síce v štruktúre kompozícií väčšinu prvkov, akú možno počuť od ich rodákov Univers Zero a Present, nepôsobí však určite tak temne, depresívne a skľučujúco, ako u mnohých zásadných nahrávok týchto legiend. Hrajú to, čomu sa na avantgardnej scéne fúzii jazzu, klasiky, rocku a folku hovorí v poslednej dobe stále viac “chamber rock”, na rozdiel od Art Zoyd a Univers Zero, ktorí sa viac snažia pôsobiť dojmom symfonického telesa alebo big bandu. Produkty Finnegans Wake sú navyše ovplyvnené dlhodobým pobytom Henryho Krutzena v brazílskom prímorskom meste Natal – od roku 2003 je stabilným členom kapely pianista a klávesák Marcílio Onofre, od roku 2007 flautista Alexandre Johnson a celý zástup hráčov hosťujúcich na albume Blue pochádza tiež z Brazílie.

Istú bizarnosť dáva kapele, zvlášť práve na CD Blue, aj štatút stálej členky, ktorý má od r. 2007 nemecká textárka Xóchil Schütz. Na jej texty (pochopiteľne v nemčine) spieva klasická brazílska operná sopránistka Amarílis de Rebuá v kompozíciach Die Geste von Kreuzlingen, Luftspiel, Magical Cave a Vulnavia. Kontrast operného spevu Amarílis a avantgardných štruktúr skladieb môže byť pre nezvyknutého poslucháča rušivé, alebo až iritujúce, mne sa to javí po mnohých posluchoch ako veľmi pôvabný a pôsobivý doplnok z celkového dojmu z albumu Blue.

Dôležitosť nahrávaniu albumu, najmä v záverečnej sedemminútovej inštrumentálnej pecke Agakuk, dodali aj belgickí muzikanti priamo “od fachu” – Guy Segers (Univers Zero, Present) a Reginald Trigaux (Present), interesantná je aj účasť švédskeho bubeníka Morgana Ågrena (Frank Zappa, Meshuggah, Kaipa). Úvodná Honfleur la Jolie skvele kombinuje pôsobivé prepletanie hry huslí a dravej rockovej gitary. Výborné sú dynamické tracky Mida, Blue, Ents and Things, vyznačujúce sa variabilitou použitých klasických nástrojov (husle, viola, violončelo, flauta, hoboj, trúbka) a bohatých zvukových registrov klávesových efektov. Dramatická The Battle of Novgorod zase silno evokuje staršiu tvorbu Univers Zero.

Album Blue nie je celkom jednoduchý oriešok ani pre poslucháča zvyknutého na produkty zo sveta avantgardnej hudby, ale myslím, že je predsa len prístupnejší, ako znalcami rešpektované zásadné albumy subžánru, z dielne v úvode spomenutých legiend. Aj preto ho hodnotím tak vysoko.
Hodnotenie: 4,5.

SKLADBY:
01.  Honfleur la Jolie 6:47
02.  Die Geste von Kreuzlingen 4:30
03.  Mida 6:06
04.  Luftspiel 4:07
05.  Blue 5:48
06.  Ents and Things 5:40
07.  Magical Cave 4:50
08.  The Battle of Novgorod 3:52
09.  Vulnavia 4:07
+
10. Agakuk* 7:12

ZOSTAVA:
Alexandre Johnson – flutes
Henry Krutzen – piano, keyboards, tenor sax, percussion
Alain Lemaître – bass
Marcílio Onofre – piano, keyboards
Xóchil Schütz – lyrics
+
Alexandre Casado: violin, Jubileu Filho: electric guitar, Faisal Hussein: cello, João Johnson: oboe, John Krutzen: whistling, Antônio de Pádua: trumpet, slide trumpet, Eduardo Pinheiro: electric guitar, Rogério Pitomba: drums, Amarílis de Rebuá: vocals, Morgan Ågren*: drums, Guy Segers*: bass, Reginald Trigaux*: electric guitar

Blue Book Cover Blue
Finnegans Wake
RIO/Avant-Prog
AltrOck
2008
CD
9+1

3 názory na “Finnegans Wake – Blue (2008)”

  1. Díky, páni/kluci/chlapci za komentáre, jediné čo ma neteší je, že v podstate 10 rokov je okolo kapely ticho, s nie jasnou vedomosťou /víziou, či je to len obdobie “tvorčej krízy”, úplnej straty záujmu pokračovať v ďalšom fungovaní, alebo iba doba nadýchnutia sa pred nejakým nastávajúcim a zaujímavým pokračovaním …

  2. Mám od téhle kapely všechna alba Yellow dokonce i na vinylu. Na albu Green je úprava skladby Squid One od Van Der Graaf Generator. Hodně se mi líbí Pictures, které mi svým způsobem připomíná King Crimson, s vlivem Roberta Frippa je i poslední deska Red. Blue je asi takový vrchol na kterém ve dvou skladbách zpívá brazilská operní pěvkyně Amarillis de Rebua. Mám hodně rád tuhle kapelu i tuhle desku, díky za seznámení s touto kapelou před osmi lety. Jinak výborná recenze.

Pridaj komentár