Od Apenín k Fudži: do minulosti a zasa späť
Jedna z najlepších talianskych progresívnych kapiel sa vytrvalo drží vytýčenej trasy, a preto ani turné k 30. výročiu jej existencie nemohlo dopadnúť inak ako jedno veľkolepé vystrájanie.
Pri tejto vzácnej príležitosti zahral septet takmer celé prvé dva albumy, a síce Tilt (1974) a Giro Di Valzer Per Domani (1975), spolu s niekoľkými neskoršími skladbami, z ktorých niektoré dovtedy ani neboli vydané, nech môžeme porovnávať. A je to naozaj dobré, na strane príčetnej Frippovej nočnej mory. Strips s jemným trením huslí tíško zatieňuje bezočivú dychovú smršť Gravità 9.81 a, na oplátku, bledne pred gitarovým letom v Positivo/Negativo.
Ak sa to dá brať vážne, tak Valzer Per Domani berie svoje valčíkové krúženie na parket kamsi do baru, pokým In Cammino diabolsky rockuje – kde inde by pulzovalo boogie než pred publikom!
Ak je niečo neomylne talianske, vo svojom operatívnom popovom speve zaobalenom do žeravej inštrumentácie, ktorá je lemovaná dramatickým pianom, tak je to Aria Pesante. A piano tiež uštipačne cvengá v Kawasaki. Prezentácia je síce trošku prehrávaná, ale Hammondky v 2000 sú chutné a napokon, toto si pódiové hranie aj tak žiada, energické hranie, ktoré dokazuje vitalitu veteránov.
Hodnotenie: 3,80/5
(Recenzia pôvodne publikovaná na stránke Let It Rock. So súhlasom autora preložená do slovenského jazyka.)
Recorded live at Club Cittá Kawasaki / Tokyo on June 12, 2005.
SKLADBY:
01. Gravità 9.81 4:34 / 02. Strips 4:26 / 03. Corrosione 1:30 / 04. Positivo/Negativo 3:40 / 05. In Cammino 6:14 / 06. Valzer Per Domani 4:13 / 07. Mirafiori 5:53 / 08. Nove Lune Prima 0:56 / 09. Mescali/Mescalero 2:36 / 10. Nove Lune Dopo 1:06 / 11. Aria Pesante 4:10 / 12. Dimensione Terra 3:52 / 13. Kawasaki 6:11 / 14. Glory 2:44 / 15. Marilyn 5:25 / 16. Arcensiel 3:53 / 17. Alba Mediterranea 4:37 / 18. 2000 9:23
ZOSTAVA:
Beppe Crovella: Hammond organ, Mellotron, Fender Rhodes el. piano, synthesizers, acoustic piano
Furio Chirico: drums, percussion
Marco Roagna: electric & acoustic guitar
Iano Nicolo: lead vocals, percussion
Roberto Cassetta: bass guitar, back vocals
Lautaro Acosta: violin
Alfredo Ponissi: soprano/tenor/baritone sax, clarinet, flute
First Live In Japan
progressive rock, jazz rock
Electromantic Music
2006
CD
18
CD - Moonjune Records, 2007
Včera jsem si poslechl jejich debutové – a zřejmě i nejslavnější – album “Tilt” a byl příjemně překvapený. Ten obal s létajícím trychtýřem znám, ale desce samotné jsem nedal šanci a byla to chyba. Takhle přístupnou hudbu s velkým podílem melodií jsem nečekal. Ještě první skladba by se dala popsat jako italská odpověď na Mahavishnu Orchestra, ale dál už se to podobá spíš tvorbě PFM v jejich jazzrockovém období.
No vidíš. Nesúď knihu podľa obalu. Nechaj sa presvedčiť fanúšikmi. 🙂
Nedá mi nepoďakovať za to, že sa na Rockovici zjavili práce zahraničných hudobných priaznivcov a dokonca chlapík, čo písal texty do bookletov cédečok od Angel Air. Pito, dobrá práca.
A Arti e Mestieri je parádna fusion muzika, rozhodne stojí za kvetnaté slová.
Hejkal, aj ja ďakujem za pomoc. Osobne som veľmi milo prekvapený, ako sa k ponuke na spoluprácu s Rockovicou postavili oslovení zahraniční pisatelia. Vôbec nebudem preháňať, ak napíšem, že sú potešení a doslova nadšení, že sa ich práca šíri ďalej. Škoda, že domáci autori, ktorých som oslovil, si vo väčšine prípadov ani nenájdu čas odpovedať na poštu.