Toad – švajčiarska ropucha na štarte!

V časoch, keď som sa veľmi intenzívne venoval rockovým vykopávkam, moje vnemy narazili na švajčiarsku hard rockovú úderku Toad. Bolo to niečo, čo ma naozaj zaujalo a oslovilo. Dovolím si tvrdiť, že jej prvé dva albumy – Toad (1971) a Tommorow Blue (1972) – si nezaslúžia zapadnúť prachom. Tí, ktorí si potykali s priečinkami hard a blues rock, by si ich nemali nechať ujsť.

Kým napíšem zopár slov k debutovému albumu, načriem do histórie a priblížim vznik tejto skupiny, ktorá sa sformovala v roku 1970. Nebudem spomínať všetky zastávky jej členov, ale pre zaujímavosť pridám niekoľko detailov zo životopisu hudobníkov, lebo stoja za povšimnutie. Výborný gitarista Vic Vergeat, pôvodom Talian, mal v roku 1969 za sebou krátku epizódu s britskými „bláznami“ Hawkwind, ale nakoľko s nimi nenašiel spoločnú notu, vrátil sa do Švajčiarska, ktoré bolo od 15 rokov jeho domovom. Tam sa dal dokopy s rytmickou dvojicou Werner Fröhlich–Cosimo Lampis, ktorá sa podieľala na zaujímavej LP Cottonwoodhill (1971) od medzinárodnej skupiny Brainticket, radenej do krautrocku. Pridal sa k nim ešte spevák Benjamin Jäger. Ako samotný Vic spomína, pred prvým plánovaným vystúpením stále nemali meno, a tak majiteľ miestneho klubu vo švajčiarskom kantóne Ticino na nich naliehal, aby niečo vymysleli. Vic sa jedného dňa zatúlal do parku, v tráve zbadal ropuchu a legenda bola na svete. Skupina sa zapáčila majiteľovi miestnej značky Hallelujah a tento milý človek ju poslal nahrávať do Londýna, kde sa dostala do chýrnych De Lane Lea Studios. A ak by sa vám to poniektorým málilo a Toad chcete šmahom ruky odhodiť do žaburinca, vedzte, že za mixážnym pultom sa oháňal chlapík menom Martin Birch. Stále nič? Tak potom Vám niet pomoci a vráťte sa k Moravanke.

Samotný album ponúka 7 kúskov ťažkotonážneho hard rocku, okoreneného blues. Veľmi zaujímavý je spevácky prejav Benjamina Jägera, ktorý sa k tejto hudbe hodí prenáramne. A ďalšia vec, ktorú treba jednoznačne vyzdvihnúť, je gitarová hra Vica Vergeata, ktorý ten svoj nástroj žmýka bez štipky milosrdenstva a ja sa nestačím čudovať, kedy som to všetko stihol naučiť, veď mal vtedy okolo 19 rokov. Rytmická sekcia zdarne sekunduje, a tak tu máme veľmi chutnú tvrďácku nakladačku v dĺžke 44 minút.

Zo skladieb musím vyzdvihnúť Fröhlichov úvodný, vyše osemminútový, epos Cotton Wood Hill. Tá moja pamäť, kde som len ten názov čítal!? Rovnako tak vypichnem A Life That Ain’t Worth Living, druhý zárez v poradí, ktorý takmer od začiatku do konca nasadí stredné tempo a pasuje mu to. Tank je Vicovo sólo, ale basa a bicie sa nedajú zahanbiť – radosť počúvať. Bluesovka They Say I’m Mad uberie notu z plynu a Benji, ktorý si počas predošlého čísla odskočil do bufetu, sa môže smelo rovnať s hviezdami žánru – veľmi vydarené číslo. Life Goes On, ďalší Wernerov epos, má tentokrát dvanásť minút a rozhodne nenudí, práve naopak, pričom ponúkne aj jemné akustické pasáže. V Pig’s Walk kapela zapne na vyššie obrátky, doslova sa vyblázni a ja si s radosťou vychutnám Vicove ťažkotonážne kudrlinky, Wernerove figúrky i Cosimovo sóličko. Na záver sa Toad vráti k akustike a srdiečko nám pohladí jemnučká kráska The One I Meanvydarené ukončenie tejto spanilej jazdy.

Pre zaujímavosť dodám, že tesne po nahrávaní sa Jäger rozhodol odísť a Ropucha zostala v trojici, keď si spevácke party podelili Vic a Werner. Osobne som prekvapený, pretože Benji sa k tejto hudbe hodil ako povestné a otrepané slovné spojenie „riť na šerblík“. Podľa toho, že sa v roku 1977 podieľal na albume Pictures švajčiarskej skupiny Island, usudzujem, že ho to ťahalo k inému druhu muziky, nakoľko Ostrov zvykne byť prirovnávaný k britskej veličine Van Der Graaf Generator.

CD z mojej zbierky.

V dobe, keď ma pochytil nákupný amok menom Second Battle, pre neznalých kultové berlínske vydavateľstvo, už som mal v zbierke pirátske CD od Flawed Gems, preto som zvážil všetky pre a proti – hlavne finančného rázu – a rozhodol sa na veci už nič nemeniť. Podstatná je muzika. Ak máte radi hard rock, skúste, myslím, že nebudete ľutovať.

SKLADBY:
1. Cotton Wood Hill  /Werner Fröhlich/  8:32
2. A Life That Ain’t Worth Living  /Vic Vergeat/  3:28
3. Tank  /Vic Vergeat/  3:27
4. They Say I’m Mad  /Vic Vergeat, Werner Fröhlich/  6:46
5. Life Goes On  /Werner Fröhlich/  11:58
6. Pig’s Walk  /Vic Vergeat/  7:26
7. The One I Mean  /Vic Vergeat, Werner Fröhlich/  2:34

ZOSTAVA:
Benjamin Jäger – vocals
Vic Vergeat – guitars
Werner Fröhlich – bass
Cosimo Lampis
 – drums

NOTES:
Recorded at De Lane Lea Studios London.
Engineer – Martin Birch
Producer – Chris Schwegler

Toad Book Cover Toad
Toad
Hard Rock, Blues Rock
Hallelujah
1971
LP
7
CD - Flawed Gems, GEM 124 /2014/

11 názorov na “Toad – švajčiarska ropucha na štarte!”

  1. Buď tady, nebo na Pgb jsme Toad už kdysi probírali a je dobře, žes je zas připomněl. Tenkrát jsem je doporučil kolegovi z práce, kterej si pak sehnal i originální nosič. Musí to bejt pěkně dávno, protože už je pár let v penzi…

    No a muzika? Jak řemen. Napumpovaná nespoutanou energií a takovou si nechám líbit.

      1. No jéje. Mám rád nahrávky s výraznou baskytarou a ta je tady slyšet pořádně nahlas. Desku jsem si pustil v neděli dopoledne, dneska znova a pěkně si to užil. Pokud bych měl vypíchnout aspoň jednu věc, byla by to rozmáchlá (a pořádně energická) “Pig’s Walk”. Aj s nezbytným sólem na bicí. To je rachot, jak kráva…

    1. @Borek, vďaka a súhlas – také skupiny si zaslúžia pripomínať. Teraz ma v rýchlosti napadlo, že v tých výkopových časoch sme sa vo Švajčiarsku spoločne motali ešte okolo skupín After Shave a Krokodil. Tiež by si zaslúžili pripomenúť nejakým článkom. Snáď raz na to bude chuť.

      1. @Pito: Ba, i debaty o starých švýcarských kapelách si vybavím a pravda, mnohým by to tady slušelo (za všechny zmíním TEA). Nedávno vyšla o historii švýcarskýho rocku kniha Schweizer rock pioniere, která má dokonale mapovat tamní scénu od poloviny 60. do konce 70. let. I v předmluvě autor potvrzuje, že v konzervativní zemi to tehdy bigbít ani muzikanti neměli úplně jednoduchý… Kdo by to řek’.

  2. zrovna 14 dní tomu jsem si toto CD pořídil do sbírky. Potvrzuji výborná věc pro všechny postižené muzikou. Skupinu už znám nějaký čas, ale narazit na originál není jednoduché. Takže když se naskytne příležitost neváhejte. Budete odměněni výtečnou muzikou.
    Pěkná recenze a přípomínka.

Pridaj komentár