Nemecký metal. Mnohými zatracovaný a zosmiešňovaný, inými vychvaľovaný do nebies. Patrím k tým druhým, aj keď – mnoho interpretov mám rád, sú však i takí, ktorí mi ku šťastiu nechýbajú. Tak to bude u väčšiny z nás, čo túto scénu sledujeme. Primal Fear je skupina, kde som doma. Dostal som sa k nej na začiatku nového milénia a jej produkcia mi prirástla k srdcu.
Čo teda prináša Seven Seals?
Zaváži, či sú tu typické metalové príchute, rovnaké postupy, podobné melódie, totožné riffy, zdvojené vokály a kopa iných korenín, aké sa dajú konzumovať na predošlých nosičoch Primal Fear a v rámci kovových mantinelov? Nerozhoduje, pretože to neriešim. Týmto spôsobom hudbu nevnímam. Táto nahrávka ma dostala po prvom kontakte a stále si to užívam.
Je plusom, nebodaj nedostatkom, že spevák Ralf Scheepers má podobný prejav, ako frontman nemenovanej veličiny z britských ostrovov, ktorého chcel jeden čas nahradiť a možno aj z tohto dôvodu si „zakúpil“ rovnakú parochňu? Určite kladom. Svoje kvality dokázal aj v iných projektoch.
Záleží na tom, že Question of Honour sa úplne podobá originálu, až na jeden detail – Matt Sinner a Tom Naumann si ju „požičali“ od rovnomennej skupiny basového gitaristu, aby uvoľnili miesto Ralfovi, a dali jej tak vyniknúť v jeho podaní? Nezáleží, lebo je to výborná skladba.
Moje najobľúbenejšie? Žiadate nemožné. Pre mňa je to vyrovnaná kolekcia, veľmi silný celok, poskladaný zo siedmich rýchlejších kúskov a troch oplodňovákov. Dve však predsa vyzdvihnem – balady Seven Seals a Diabolus, kde nemecký Halford vytiahol z rukáva všetky svoje tromfy. Ale nielen tu, na celej platni podáva fantastický výkon a o zvyšku kapely platí to isté.
Nech je pohľad na germánsku metalovú scénu akokoľvek znevažujúci, hoci je Primal Fear považovaný za milióntu kópiu Judas Priest a ďalších klasikov žánru, nič to nemení na mojom postoji k tejto skupine a hudbe, ktorú produkuje. Mám ju rád a album Seven Seals zbožňujem. Jeden z mojich najobľúbenejších albumov, ktoré v 21. storočí vznikli v tomto priečinku.
Poctivá power metalová nálož!
Skladby:
01. Demons and Angels 5:32
(Sinner, Leibing, Naumann, Scheepers)
02. Rollercoaster 4:28
(Sinner, Leibing, Naumann, Scheepers)
03. Seven Seals 3:54
(Sinner, Lundgren, Milianowicz)
04. Evil Spell 4:31
(Sinner, Leibing, Naumann, Scheepers)
05. The Immortal Ones 4:19
(Sinner, Leibing, Naumann, Scheepers)
06. Diabolus 7:54
(Sinner, Lundgren, Milianowicz)
07. All for One 7:53
(Sinner, Leibing, Naumann, Scheepers)
08. Carniwar 3:17
(Sinner, Leibing, Naumann, Scheepers)
09. Question of Honour 7:26
(Sinner cover; Sinner, Naumann)
10. In Memory 5:07
(Sinner, Leibing, Naumann, Scheepers)
Zostava:
Ralf Scheepers – lead vocal
Stefan Leibing – guitars, keyboards
Tom Naumann – guitars
Mat Sinner – bass guitar, backing vocal
Randy Black – drums
+
Matz Ulmer – keyboards, string arrangements
Ďalšie informácie o albume na Discogs.
Seven Seals
power metal
Nuclear Blast
2005
CD
10
no toto album je asi pro mě nej od nich i když celý Primal Fear jede jak namazaná mašina a tak každé jejich album má pro mě určitou kvalitu (y)
Scheepersa som vždy počúval radšej ako Halforda. V Gamma Ray bol fantastický a ich Victim of changes som si obľúbil viac ako originál. Skvelý bol už v Tyran´ Pace.