“Dohodli sme sa, že ak pohoríme, budeme sa volať Pollen. Ak uspejeme, budeme sa volať Nektar. A tak sa aj stalo – vznikol Nektar…”

Príbeh skupiny Nektar patrí k najzaujímavejším kapitolám európskeho progresívneho rocku prvej polovice sedemdesiatych rokov. Hoci všetci štyria zakladajúci členovia pochádzali z Veľkej Británie, kapela sa sformovala v Nemecku, kde si vybudovala pevnú koncertnú základňu a postupne sa zaradila medzi pozoruhodné zoskupenia vtedajšej progresívnej scény. Neskôr sa jej podarilo presadiť aj v Spojených štátoch, zatiaľ čo doma v Británii zostávala skôr kultovou záležitosťou s verným, no početne obmedzeným publikom.
Nektar vznikol v roku 1969 v Hamburgu, ale jeho príbeh sa začal písať už o niekoľko rokov skôr. Jednotliví členovia sa stretávali na cestách po Európe, kde pôsobili v rôznych kapelách a získavali skúsenosti v kluboch, na vojenských základniach aj na veľkých pódiách. Bubeník Ron Howden začínal v sheffieldskej skupine Skyliners. Neskôr prijal ponuku londýnskej kapely The Rocking Berries a odišiel hrať na americké vojenské základne vo Francúzsku. Práve tam sa stretol s basgitaristom Derekom „Mo“ Moorom, ktorý pôsobil v skupine Judd’s Mates. Ich hudobné súznenie bolo natoľko výrazné, že si ich kapely vymenili bubeníkov.
Moore a Howden sa následne opäť stretli v Nemecku, odkiaľ ich cesty neskôr viedli do Grécka. Tam vystupovali pod názvom The Prophets. V tomto období sa zoznámili a spriatelili s Vangelisom a Demisom Roussosom. Stretnutie s budúcimi výraznými osobnosťami gréckej a európskej rockovej scény bolo jednou z pozoruhodných epizód ich raných rokov. The Prophets sa v Grécku tešili značnej popularite a vďaka Vangelisovmu bratovi Nicovi vystúpili aj na štadióne Panathinaikos v Aténach pred približne dvadsaťtisíc divákmi. Pre hudobníkov, ktorí začínali na klubovej scéne, to bola skúsenosť, na akú sa nezabúda.
V roku 1967 sa k zostave pridal klávesista Allan „Taff“ Freeman a skupina prijala názov Prophecy. Zostavu však ešte čakala jedna zásadná zmena: príchod gitaristu a speváka Roye Albrightona. Aj on mal za sebou vlastnú cestu po európskych kluboch. Hral vo Švédsku a v Štokholme sa podľa vlastných spomienok dokonca dostal na pódium k Jimimu Hendrixovi, s ktorým si počas vystúpenia zajamoval. Neskôr pôsobil v londýnskom prostredí rockového muzikálu Hair a v Hamburgu, kde hral v skupine Rainbows v klube Top Ten a dostal sa do kontaktu s miestnou hudobnou komunitou.
Neďaleko sa nachádzal legendárny Star-Club, kde pravidelne vystupovali Prophecy. Ešte pred svojím návratom do Anglicka sa Albrighton zoznámil s Ronom Howdenom, s ktorým počas voľných chvíľ medzi večernými vystúpeniami spolu jamovali. Keď sa pôvodný gitarista Prophecy Colin Edwards rozhodol vrátiť do vlasti, Moore kontaktoval Albrightona a ponúkol mu miesto v kapele. Gitarista neváhal a v novembri 1969 sa vrátil do Nemecka.
Nová zostava čoskoro odohrala koncert, ktorý rozhodoval aj o jej budúcom mene. Hudobníci si stanovili jednoduché pravidlo: ak vystúpenie dopadne zle, budú sa volať Pollen; ak uspejú, zvolia si meno Nektar. Koncert dopadol dobre a meno, ktoré fanúšikovia progresívneho rocku poznajú dodnes, bolo na svete.

Nektar sa od začiatku nechcel uspokojiť s úlohou ďalšej klubovej kapely, ktorá hrá známe piesne pre publikum zložené z opitých vojakov a návštevníkov nemeckých zábavných barov. Jej členovia mali za sebou dostatok rokov koncertovania a čoraz silnejšie túžili po vlastnej hudobnej identite. Významnú úlohu pri jej formovaní zohral Mick Brockett, svetelný technik, ktorý predtým spolupracoval so skupinou Pink Floyd. Ku kapele sa pripojil v Hamburgu a priniesol so sebou myšlienku svetelnej projekcie, ktorá nemala byť iba dekoráciou na pódiu, ale plnohodnotnou súčasťou koncertu. V spolupráci so svojím asistentom Keithom Waltersom vytvoril vizuálnu stránku vystúpení, ktorá sa stala jedným z charakteristických znakov Nektar. Svetlá, farebné efekty a hudobné prechody mali tvoriť jednotný zážitok. Cieľom bolo vytvoriť prostredie, v ktorom sa hudba a obraz navzájom dopĺňajú. Skupina si postupne získavala publikum po celom Nemecku a jej koncerty sa stávali udalosťami, na ktoré sa rockoví fanúšikovia tešili. Táto kombinácia koncertných skúseností, kolektívneho komponovania a audiovizuálnej predstavivosti vytvorila podmienky na vznik debutového albumu. Členovia skupiny veľa skúšali, komponovali a rozvíjali rozsiahlejšie skladby, ktoré sa čoraz viac vzďaľovali tradičnej piesňovej forme.

Prvé pokusy o štúdiové nahrávanie sa uskutočnili už v roku 1970, keď americký producent Charlie Dreyer videl kapelu vystupovať v mníchovskom klube PN Hit Club a ponúkol jej možnosť nahrať materiál vo svojom štúdiu v Bostone. Nektar ponuku prijal a odcestoval do Spojených štátov. Nahrávalo sa na osemstopovom magnetofóne Studer, no výsledný zvuk kapelu neuspokojil. Nahrávky pôsobili príliš slabo a nedarilo sa dosiahnuť požadovanú zvukovú kvalitu. Materiál sa dostal až do štádia acetátovej platne, ale oficiálne vydanie sa nikdy neuskutočnilo, až o desaťročia neskôr sa nahrávka dočkala zverejnenia ako bonus k CD reedíciam.
Neúspech v Bostone však skupinu nezrazil na kolená. Hudobníci sa vrátili do Nemecka, kde pokračovali v intenzívnom koncertovaní a postupne vytvárali rozsiahly hudobný materiál. Ten nebol založený na jednotlivých, izolovaných piesňach, ale na vzájomne prepojených častiach väčšieho celku.
Dôležitým krokom k nahratiu prvého albumu bolo stretnutie s producentom Petrom Haukom, ktorý začiatkom roka 1971 prejavil o kapelu záujem a získal ju pre svoje novozaložené vydavateľstvo Bacillus Records. Nektar tak dostal príležitosť nahrať dielo, ktoré sa mohlo vtedajšiemu vydavateľskému prostrediu zdať až príliš odvážne.

Album Journey to the Centre of the Eye vznikal v štúdiu Dietera Dierksa v Stommeln pri Kolíne nad Rýnom. Nahrávanie prebiehalo od júna do augusta 1971 a podmienky boli na dnešné pomery skromné a technicky obmedzené. Základ albumu hudobníci nahrali spoločne naživo a až následne dopĺňali jednotlivé zvukové vrstvy. Moore spomínal na svoje prvé stretnutie s Mellotronom, ktorého zvuk využili pri nahrávaní. Výsledkom bola nahrávka, v ktorej sa stretáva rocková energia s klávesovými plochami, elektronicky pôsobiacimi efektmi navodzujúcimi atmosféru vesmírnej výpravy.
Album vyšiel v Nemecku v novembri 1971. Skladbu The Dream Nebula bolo potrebné rozdeliť na dve časti, aby sa materiál zmestil do časových možností vtedajšej LP platne. V pôvodnej, neprerušenej podobe sa skladba objavila až v novom stereo mixe z roku 2025, ktorý vyšiel ako súčasť reedície albumu vo vydavateľstve Esoteric Recordings.
Debut skupiny Nektar je koncepčný album, ktorý rozpráva súvislý sci-fi príbeh a zároveň reflektuje obavy z jadrového zbrojenia a možného zničenia ľudskej civilizácie. Úvodná časť Prelude otvára dvere do zvláštneho sveta, v ktorom sa rocková hudba stáva zvukovým sprievodcom imaginárnej cesty. V skladbe Astronaut’s Nightmare sa vesmírna loď vydáva smerom k Saturnu v čase, keď Zemi hrozí jadrová vojna. Už tento námet naznačuje, že vesmírna tematika albumu nie je iba únikom od reality. V jej pozadí sa skrýva až príliš reálna otázka: kam smeruje civilizácia, ktorá si sama pripravuje možnosť sebazničenia?
V skladbe Countenance astronauta zachytí neznáma mimozemská loď, ktorej posádka dlhodobo pozorovala Zem a nerozumie ľudskej agresivite. Astronaut prijíma ich ponuku spoznať inú galaxiu a vydáva sa na cestu, ktorá sa postupne mení na čoraz hlbšie skúmanie vlastného vedomia.
Skladby The Nine Lifeless Daughters of the Sun a Warp Oversight posúvajú príbeh do oblasti kozmickej imaginácie. Hudba sa odpútava od bežného hudobného rozprávania a vytvára dojem prechodu cez neznáme dimenzie, v ktorých prestávajú platiť tradičné predstavy o čase a vzdialenosti.
Zásadnú úlohu v príbehu zohráva skladba The Dream Nebula. Cestovateľ sa dostáva do pokojnej a nádhernej galaxie, ktorej prostredie mu prináša mimoriadne sny a nové poznanie. To, čo sa spočiatku javí ako dar, sa však postupne mení na neznesiteľnú skúsenosť, ktorá v ňom vyvoláva zdesenie.
V skladbách It’s All in the Mind a Burn Out My Eyes nové poznanie presahuje hranice toho, čo je astronaut schopný zniesť. Psychicky sa zrúti a túži už viac nič nevidieť. Jeho cesta tak prestáva byť iba fyzickým putovaním vesmírom ale mení sa aj na skúšku schopnosti znášať trpké poznanie a pravdu.
Záver albumu predstavuje filozofické vyústenie celého príbehu. V skladbe Void of Vision astronaut putuje rýchlosťou svetla dlhou, nádhernou dolinou a zisťuje, že existencia sama o sebe znamená podstatne viac, než si dovtedy uvedomoval. Zrazu uzrie v priestore obrovské, žiariace vševidiace oko.
V skladbe Pupil of the Eye sa s týmto univerzálnym vedomím, symbolizovaným okom, stotožní. Uvedomí si, že všetko, čo spoznal, má svoj odraz aj na Zemi a že ľudstvo prehliada podstatu života, pretože je zaslepené vlastnými malichernými konfliktmi. Look Inside Yourself pôsobí ako výzva k sebapoznaniu. Astronautova myseľ volá na všetkých, ktorí sú ochotní počúvať, aby si uvedomili pravdu a pochopili, že Zem smeruje k úplnému zničeniu. V záverečnej skladbe Death of the Mind sa jeho myseľ vracia k okamihu odletu a v predstavách vidí obraz zničenia Zeme.
Príbeh dáva albumu výrazný protivojnový a existenciálny rozmer. Nektar sa síce pohybuje v prostredí sci-fi, no jeho hlavným posolstvom je ľudská povaha a nebezpečenstvo, ktoré vzniká vtedy, keď technický pokrok predbehne morálnu zodpovednosť.

Journey to the Centre of the Eye je pozoruhodný debut predovšetkým svojou ambíciou. Nektar sa na ňom nesnaží zaujať niekoľkými chytľavými melódiami, ale vytvoriť ucelený hudobný svet. Už samotné rozhodnutie postaviť prvý album na jednom súvislom koncepčnom diele bolo v roku 1971 odvážnym krokom.
Hudobná štruktúra albumu vyrastá z kolektívnej práce štyroch muzikantov, ktorí si počas rokov koncertovania osvojili schopnosť vzájomne na seba reagovať a spolupracovať. Gitara Roye Albrightona prináša výrazný rockový základ, zatiaľ čo klávesy Allana Freemana a Moora rozširujú zvuk o vrstvy, ktoré skladbám dodávajú priestorovosť. Howdenove bicie udržiavajú hudbu v pohybe a pomáhajú spájať jednotlivé časti do väčšieho celku.
Jednotlivé skladby fungujú ako epizódy rozsiahleho príbehu, v ktorom sa opakujú motívy objavovania, neistoty, poznania a strachu. Album má, prirodzene, aj svoje slabšie miesta. Niektoré pasáže pôsobia skôr ako experimentálne premostenia než ako samostatne rozvinuté hudobné myšlienky. Dlhá stopáž môže byť náročná pre poslucháča, ktorý uprednostňuje výrazné melódie a tradičnú štruktúru piesní.
Journey to the Centre of the Eye je dielom skupiny, ktorá ešte len objavovala hranice vlastných možností. Vznikol v období, keď sa progresívny rock rýchlo rozvíjal a kapely hľadali spôsoby, ako rozšíriť možnosti rockovej skladby. Nektar sa pokúsil vytvoriť hudobnú cestu, na ktorej sú rovnako dôležité zvuk, nálada aj príbeh. Hodnota albumu nespočíva v dokonale uhladenom zvuku, ale v odvahe spojiť rockovú hudbu, sci-fi rozprávanie a filozofické úvahy do jedného celku.
Z historického hľadiska predstavuje debut dôležitý základ ďalšieho vývoja Nektar. Kapela na ňom našla vlastný spôsob práce s rozsiahlymi kompozíciami a vytvorila východisko pre neskoršie albumy, na ktorých svoju hudobnú reč ďalej rozvíjala. Zároveň sa Journey to the Centre of the Eye zaradil medzi významné diela britského progresívneho rocku a svojou experimentálnou povahou prispel aj k formovaniu nemeckej krautrockovej scény. Hoci všetci členovia Nektar pochádzali z Anglicka, ich pôsobenie v Nemecku a originálne spojenie psychedelického rocku, rozsiahlych hudobných plôch a zvukových experimentov vytvorili pozoruhodný most medzi britskou progresívnou tradíciou a nemeckou krautrockovou scénou začiatku sedemdesiatych rokov.

Album sa dočkal viacerých reedícií na CD aj LP. Ja vlastním päťdiskový CD box doplnený o Blu-ray od vydavateľstva Esoteric Recordings. Prvé CD obsahuje samotný album, druhé prináša nevydané nahrávky z bostonského štúdia. Tretí disk ponúka nový stereo mix pripravený z originálnych štúdiových pások. Štvrté a piate CD obsahujú koncertný záznam Live at Bessunger Turnhalle z nemeckého Darmstadtu, nahraný 13. novembra 1971. Šiestym nosičom je Blu-ray, na ktorom album nájdeme v priestorovom zvuku 5.1.

Album: Journey To The Centre Of The Eyes
Séria: BLPS 19064
Autor: Nektar
Žáner: Psychedelic Rock, Progressive Rock
Vydavateľstvo: Bacillus
Rok: 1971
Formát: LP
Počet skladieb: 13
Zdroj: Esoteric Recordings CD box set ECLEC62891 /2025/