Otec mi, ako chlapcovi rozprával veľa o kapele Led Zeppelin – alebo začnem inak… Keď otec (na základe úspešného testu s albumami In rock a Look at yourself) zistil, že „jeho hudba“ oslovuje aj mňa, začal vyťahovať rôzne staré kazety, kde mal nahrané to, čo v mladosti počúval. Teda rôzne old schoolové hard/blues rockové kapely. Rad prišiel aj na Led Zeppelin – tých mi spomenul medzi prvými (bodaj by nie, sú jeho srdcovkou). Mal nahrané prvé štyri legendárne albumy. No tu hneď musím povedať, že na Zeppelínov som si zvykal dlhšie, ako na Párplov alebo Uriášov. Zeppelínovské tvrdé a rýchle rockové pecky si ma získali ihneď, ale pomalšie bluesové skladby boli pre mňa ťažký oriešok. Mal som okolo osem rokov… VIAC Led Zeppelin – Led Zeppelin, 1969 →