Jedna z mála talianskych skupín, ktoré prišli na svet na ostrove Sardínia. Vznikla v roku 1971 a nasledujúci rok vydala svoj jediný album na miestnej značke a bez akejkoľvek podpory.
Počúvam tretí raz za sebou – jemný, melodický, romantický, mnohé skladby s podporou akustickej gitary, jedna pieseň aj v angličtine (Denise) – príjemný štart do nového dňa.
Talianska skupina z Parmy, pomenovaná po svojom frontmanovi (Rocky Rossi). Po turné s Banco Del Mutuo Soccorso podpísala zmluvu a vydala jediný album orientovaný do jazz rocku a prirovnávaný k tvorbe King Crimson. Po uväznení jedného člena prestala pôsobiť a objavila sa až v roku 1979…
Talianska skupina z Janova, ktorá má históriu prepletenú s kapelou New Trolls, keď dvaja členovia boli jej súčasťou v rôznych fázach. Skupina sa sformovala v 60. rokoch pod názvom Plep, od roku 1970 – po personálnych zmenách – pod názvom Nuova Idea. V roku 1971 jej vyšiel debutový album psychedelic/hard rocku. Jedna skladba na ukážku naživo:
Jediná dlhohrajúca doska talianskej skupiny z Milána, ktorá sa sformovala v roku 1969 ako sexteto, neskôr v päťčlennej zostave, v ktorej nahrala aj album. Ako uvádza stránka talianskeho progresívneho rocku – “…dokonalý rekord, veľmi dobre hraný i spievaný…” Som takmer na konci a maximálna spokojnosť – výborná muzika – Snake, díky!
Jediný album talianskej skupiny z Padovy, ktorá sa dala dokopy v roku 1970 pod názvom Eneide Pop. Sprevádzala kapelu Van Der Graaf Generator na jej turné a potom dostala šancu nahrať svoju hudbu. Udialo sa to v roku 1972. Žiaľ, nahrávka z nepochopiteľných príčin nevyšla. Až v roku 1990 sa toho ujali členovia Eneide na vlastnej značke a v obmedzenom náklade.
Něco ze země javorového listu, určitě něco jiného. Je to takový klasický metalek. Neznám tu bandu, ale za poslech to určitě bude stát. Má to rytmus, šmrnc, tempo, tak proč nezkusit?
Jediný štúdiový album talianskej skupiny z Ríma, ktorá vznikla v roku 1971. “Dvojka” bola nahrávaná niekedy v roku 1974, kedy sa kapela rozpadla, ale nahrávka sa oficiálne nikdy neobjavila.
Další novinka je Masterplan. Zde jsem slyšel jen pár skladeb, jedna se mi vryla do hlavy díky radiu Čas rock, kterou rvali do posluchaču celý týden, ale i u toho alba mám takový dojem, že už kluci měli lepší časy.
Další novinka – Američani Quiet Riot – zde jsem ale trochu zklamán. Vím, že Kevina už nevytáhnu z hrobu, ale že by toto měli kluci zapotřebi? To mě tedy osobne mrzí, deska je mdlá, nemastná, neslaná, taková moc obyčejná. No škoda a ten zpěvák mi taky nezapadá nějak do kontextu se svým hlasem, je moc slaďoučký.
Opět vylezli nějaké novinky a tak tu máme Accept. Kapela, kterou není třeba představovat, jedna z ikon metalu. Co říci k poslednímu albu? Něco je naposlouchané. Nevím, ale myslím, že pro mě nějak nepřesáhlo hranice ani dobré ani špatné, je to takový ten jejich standart. Nu co, snad se to časem změni. Zde ochutnávka: