Dvadsiaty piaty ročník Livin‘ Blues bol magický

Včera sa, už tradične, v DK Lúky v Petržalke uskutočnil, ani sa mi veriť nechce, už dvadsiaty piaty ročník festivalu Livin‘ Blues.

2017-a2-poster-livin-blues-2017

Osobne je pre mňa tento festival priam osudový. V 90. rokoch to bol pojem. Vtedy ešte ľudia nesuplovali zážitky z muziky šumom z Youtube, Bratislava hudobne žila. Navyše, v roku 2001 som si na ňom prvý raz zahral s Macom Csonkom, nech mu je zem ľahká. A práve tam sa predstavila aj vtedy čerstvá kapela Žalman Brothers Band, práve tam nás (Maťa a mňa) Maco strčil k Peťovi Žalmanovi, že reku, hrajte spolu. Nuž, hráme pomaly šestnástym rokom… Na najväčšom a najlepšom bluesovom festivale na Slovensku som hral v priebehu rokov niekoľkokrát. V hornej „tichej“ sále som si zahral ako so Žalman Brothers Bandom (2002, 2003 a 2009), tak so Strempek Križan Blues Bandom (2006) a raz aj na hlavnom pódiu, logicky, so Žalmanmi (2007). Všetko to bolo úžasné, ale včera, včera sa udialo niečo neopísateľné.

P. P. Band – Blues mne

Po dvoch dňoch za volantom a jemného ponocovania som sa dovalil na miesto činu niekedy o pol štvrtej, absolvoval som zvukovku a poďho do sály, nakoľko P. P. Band to roztočil už o 16:45. A to tak, že dohral päť minút pred časovým limitom. Nečudo, že došlo na prídavok. Vyjadrovať sa k vystúpeniu Žalman Brothers Band mi neprináleží. Ale užil som si to náramne. Z pódia sa zdalo, že ľudia (a bolo ich požehnane) sa bavia a my sme sa rozhodne nedržali na uzde. Nechce sa mi popisovať každé vystúpenie zvlášť, ale každý jeden vystupujúci mi dal niečo, čo ma napĺňalo radosťou. Silvia Josifoska so svojou krehkou náladou, jednočlenný bluesman Ján Litecký-Šveda svojim pokojom, ktorý nenarušila ani prasknutá gitarová struna, Ďuro Turtev s Bluesweiserom s neskutočne podmanivým zvukom, ktorý výdatne obohatila trojčlenná dychová sekcia (štvrtý člen u jedinej dámy so saxofónom bol tiež určite spokojný), no a Mojo Workings

Maďarskí bluesmani boli úžasní. Za posledné roky si nepamätám, že by som zažil emotívnejšie vystúpenie. Sympatický deduško s harmonikou predvádzal veci, z ktorých sa mi chcelo tu smiať, tam plakať, skrátka vedel manipulovať s emóciami poslucháčov ako ľubovoľný premiér z V4. Akurát z toho ostatným následne nebolo zle. Mojo Workings, to meno si zapamätajte, ak budete mať možnosť, choďte si ich pozrieť. Skladba It Hurts Me Too ma takmer rozplakala, tak úžasne bola zahraná a to, čo tam predviedol spomínaný veterán, to si zapamätám azda navždy.

Ako to už býva, čas bežal, nuž sa polovica osadenstva vybrala na posledné spoje, a tak mal americký (skôr medzinárodný) ansábel Lord Bishop Rocks poloprázdnu sálu. Aj tak to roztočil, hral s prehľadom, boli to skrátka svetoví profíci. Napriek tomu sa im nepodarilo prebiť emočný náboj maďarských „predskokanov“. O polnoci ešte stále hrali, počas „sabatovskej“ klasiky Paranoid som sa však porúčal, pretože som nevládal. Hádam, že to bol záver vystúpenia. Čo však musím spomenúť, bol bubeník. Ten chalan hral presne tak, ako sa celý život snažím, akurát lepšie. Zložité vyhrávky na činely, obíjanie ráfikov celej súpravy, striedanie “džezového” a rockového úchytu paličiek, hranie rukami (to ma až tak neberie, ale nič proti tomu), do toho emočné výrazy od úsmevov po zanietenú vážnosť, skrátka, tak sa mi to páči. Hold, profík, ktorého to baví, ideálna kombinácia.

Publikum bolo po celý čas skvelé. Bol som prekvapený, koľko ľudí prišlo, predsa len sa posledné roky návštevnosť v našich končinách stáva okatým neduhom nielen festivalov, ktoré sa snažia aj o iné, ako suplovať vysielanie Markízy, či JOJky. Ďakujem všetkým, čo prišli. Špeciálne poďakovanie venujem dáme, ktorá sedela na kraji vedľa mňa v rade, a ktorá ma zakaždým trpezlivo pustila, aby som sa v prestávkach mohol nadýchať čerstvého vzduchu. Azda len mladých (čím sa nechcem nikoho dotknúť) návštevníkov bolo primálo, blues to v budúcnosti na Slovensku nebude mať ľahké, ale zasa, kedy malo. A tu sme.

Livin‘ Blues 2017 bol magický,, pre mňa dokonca dvakrát, ako muzikant si vážim, že som mohol byť súčasťou pódiovej šou, ako poslucháč, že som počul vynikajúcu muziku od skvelých hudobníkov. Za oboje ďakujem.

Fotoreporty:

4 názory na “Dvadsiaty piaty ročník Livin‘ Blues bol magický”

Pridaj komentár