Nórske retro v artovom šate

Debutový album nórskej artrockovej kapely WobblerHinterland (2005) mi učaroval. Načim ho pripomenúť, nech učaruje aj ďalším poslucháčom.

Kapelu som prvýkrát zaregistroval na Progarchives, kde dostávala pomerne nadšené kritiky, neskôr som si prečítal aj recenziu na Artrock.cz, nuž som si ho zadovážil. Priznávam, že ma zaujal aj obal, drevená hlava s vlasmi z konárov, pripadalo mi to hodné artrockovej vizáže zo „starých dobrých“ 70. rokov.

Krátka Serenade For 1652 uvedie titulnú skladbu albumu. Hinterland začne vskutku emersonovskými „tarkusoidnými“ klávesami. Pripadá mi to ako návrat po rokoch domov, k rodine. Osobne nevkladám veľa nádejí do novodobých skupín, ale Wobbler mi ukazujú, že dokážu nahrať perfekte staromilskú hudbu bez toho, aby človek cítil tú urputnú snahu niečo si dokazovať (ako napr. Tangent). Krásna, mrazom a smútkom pretkaná, spievaná tichá pasáž patrí k tomu najlepšiemu, čo ma kedy v hudbe oslovilo. A až nastúpi melodická gitara, tak mi neostáva iné, ako sa mimovoľne usmievať a vychutnávať dielo génia. Pri vedomí, že skladba má niečo cez 27 minút, sa človeku chce chrochtať blahom (dnes je to však nebezpečné, prasacia chrípka by vedela rozprávať). Melodický a emocionálny potenciál krehkých aj rockových pasáží je doslova neopísateľný. Toto sa musí počuť! Samozrejmosťou sú rozprávkové pasáže ako vystrihnuté zo zasnežených pláni Ľadovej kráľovnej, ktoré znamenajú jedno. Fujavicu na obzore. Zlovestnú atmosféru zvláda kapela podať tak presvedčivo ako naslovovzatí odborníci z Van Der Graaf Generator.

Rubato Industry pokračuje v hutnej potemnenej ráznosti, motívy a pasáže utešene gradujú a pribúdajú, hotový artrockerov Raj. A tá krása spievanej emocionality by dokázala premeniť na citlivú dušu hoci aj Stalina. Záver je tak tvrdý, že mnohí prebustrovaní metalisti môžu tak akurát bezmocne škrípať zubami.

Zlo na začiatku každej správnej rozprávky zasadí dobru úder, ktorý z dobrých a mierumilovných protagonistov spraví spravodlivých kruťasov, neváhajúcich vymiesť oponenta z povrchu zemského, čo by urobili aj predtým, avšak chýbala vhodná Pí áR zámienka pre médiá. Tak dajako začína skladba Clair Obscur. Posmutnená princezná sa túla zvädnutou záhradou a srdce jej krváca za nemenovaným princom. Zlý čarodejník v podobe klávesov sa prihrnie a princeznú unáša. Akonáhle sa to dozvie nemenovaný princ, opáše sa všetkými ručnými a palnými zbraňami krátkeho dostrelu a za zvuku emersonovských klávesov vyráža do boja za záchranu svojich krvilačných chúťok a princeznej (po boji dobre padne trocha toho sexu, to vedel už aj Napoleon). Záverečný boj sa odohráva na monumentálnych klávesových plochách a nie je úplne jasné, kto nakoniec vyhrá. Ústup do ticha…

Kedysi som nadšene napísal, že nórska artrocková skupina Wobbler dokázala nemožné. Stala sa legendou už za života a stačil jej na to jeden album a voľne prístupné demá na MySpace. Samozrejme, časom prišli ďalšie albumy a pomerne veľký príklon k tvorbe kapely Yes, ktoré sa mi páčili menej a menej, na veci to však nič nemení. Z celej retro vlny vyklíčenej kdesi v 90. rokoch minulého storočia mám Hinterland najradšej.

(upravené, pôvodne zverejnené na progboarde)

Skladby:

  1. Serenade For 1652 0:41
  2. Hinterland 27:46
  3. Rubato Industry 12:44
  4. Clair Obscur 15:37

Zostava:
Lars Fredrik Frøislie: klávesy
Martin Nordrum Kneppen: bicie, perkusie
Kristian Karl Hultgren: basa, saxofóny
Morten Andreas Eriksen: gitary
Tony Johannessen: spev
a
Ketil Vestrum Einarsen: flauty, vokály
Ulrik Gaston Larsen: Theorbe, baroková gitara
Paulina Fred: rekordér
Aage Moltke Schou: perkusie

Hinterland Book Cover Hinterland
Wobbler
art rock
The Laser’s Edge
2005
CD, LP
4

Názor na “Nórske retro v artovom šate”

  1. Především v souvislosti s albem Hinterland jsem o Wobbler četl hodně chvály a na ukázku jsem byl opravdu zvědavej. Jsou tu vynikající pasáže, ale aj ty poněkud mdlé. Jak už to tak někdy u takhle dlouhých kompozic bývá…

    Fajnová půlhodinka 🙂

Pridaj komentár