Vynikajúca muzika nemusí boriť priečky rádiových hitparád

Flash bola britská progresívna rocková kapela, v ktorej pôsobil Peter Banks, niekdajší to člen legendárnej formácie Yes.

Koncom leta 1971 ju založil spevák Colin Carter, ktorý si v jenom čísle časopisu Melody Maker prečítal ódu na Petera Banksa. Ten predtým pôsobil v skupinách Yes a Blodwyn Pig, nuž mu zavolal, nech si s ním „zadžemuje“. Vzal so sebou aj klávesáka Tonyho Kayea a už na druhej skúške zbúchali skladbu Small Beginnings, s ktorou obehli vydavateľstvá a získali kontrakt so Sovereign (odnož Capitol). Nedalo sa nič robiť, museli sa začať hľadať spoluhráči a vymýšľať názov pre kapelu. Najľahšie bolo získať basáka. Ray Bennett bol kamarátom Billa Bruforda, nuž ho Banks oslovil a bolo. Na bubeníka sa šli pozrieť rovno na koncert. Skupina Jeff Rovena Band hrala v Empire na Leicester Square, núkala bigbandového hráča Mikea Hougha a ten na spoluprácu kývol. V novembri 1971 sa zostava ocitla v štúdiu a nahrala debutový eponymný album, ktorý sa na pultoch zjavil počiatkom nasledujúceho roku. Šokujúci obal dievčenského pozadia v gaťkách isto fandovia progresívneho, ehm, rocku, neprehliadli.

Tony Kaye nikdy nebol oficiálnym členom skupiny, hoci hral na debute. Jeho záväzky sa sústredili k Davidovi Bowiemu a k vlastnej skupine Badger. Preto ďalej s Flash nespolupracoval a nahradil ho (po zvažovaní kandidátov ako Ian McDonald alebo Rick Wakeman) Patrick Moraz (neskôr tiež člen Yes). Album i singel Small Beginnings si svorne dobre viedli v amerických rebríčkoch, prvý koncert kapela odohrala 14. januára 1972. Moraz však Banksovi nesadol a kapela čoskoro ostala vo štvorici. V takejto zostave nahrala a vydala album In The Can, ktorý uzrel svetlo sveta v novembri 1972. Obal bol ešte provokatívnejší ako minule, dievčenská hruď zakrytá vlasmi hovorí za všetko. Kapela koncertovala po USA i v Európe, počas nahrávania tretieho albumu si dokonca nakrátko odskočila do Austrálie. Ten sa zjavil v roku 1973 pod názvom Out Of Our Hands. V novembri 1973 sa kapela rozpadla. Odohralo sa to počas turné v USA (konkrétne po koncerte v Albuquerque v Novom Mexiku) a stáli za tým dlhšie trvajúce rozbroje medzi členmi kapely.

Hudobníci sa rozišli, ale čas od času spolu spolupracovali i v budúcnosti. Banks, Bennett Carter i Hough sa striedali v rôznych hudobných projektoch (napr. Blaze, Empire). Koncom 80. rokov sa všetci zišli v Los Angeles, ale pokus o reunion nevyšiel.

V roku 1997 sa objavil album Psychosync, ktorý ponúkol záznamy z rádií a televízie počas amerického turné z rokov 1972 a 1973. Pôvodne šlo o bootleg, ktorý napokon Banks zlegalizoval.

V roku 2009 sa zjavili nové nahrávky kapely Flash, v ktorej pôsobila trojica Bennett, Carter a Hough (ten iba chvíľku). Dokonca si strihli nejaké koncerty (prvý 13. 8. 2010 v Hendersone v Nevade) v zostave Bennett, Carter, Wayne Carver (basa), Mark Pardy (bicie) a Rick Daugherty (klávesy). V roku 2013, v máji, vyšiel štvrtý štúdiový album Flash Featuring Ray Bennett & Colin Carter, ktorý sa zjavil krátko potom, čo zomrel Peter Banks (7. 3. 2013). Skupina na jeseň tohto roku naplánovala turné. A to nie je všetko. Pod názvom In Public Featuring Peter Banks (2013) sa skrýva vzácny koncert z roku 1973. Vyšiel bez vedomia kapely, ale fanúšikovia ho uvítali ako vzácnu spomienku na skvelú kapelu. Zatiaľ to tak vyzerá, že história skupiny je uzatvorená, ale ktovie.

(Upravené, pôvodne zverejnené na progboarde)

Diskografia:

  1. Flash (1972)
  2. In The Can (1972)
  3. Out Of Our Hands (1973)
  4. Psychosync (1997)
  5. Flash Featuring Ray Bennett & Colin Carter (2013)
  6. In Public Featuring Peter Banks (2013)

Pridaj komentár