Rokenrol? Figu! Hard rock!

Na počiatku bolo slovo. Nakoľko ťažko povedať, ktoré slovo by vystihlo počiatok, dokonca, o ktorý z tých nekonečných počiatkov sa vlastne jedná, skúsim to zúžiť. Na počiatku hardrocku bolo slovo a to slovo znelo: Vanilla Fudge. Iste, našlo by sa asi aj viacero iných priliehavých slov, avšak dnes to vidím takto. Dovoľte mi túto tému opustiť a pozrieť sa na koniec, posledný album skupiny, ktorá dala svetu jednu z najlepších rockových rytmík všetkých čias. Rock & Roll. Nie je to zlé slovo na finále, však? 

Ku kapele Vanilla Fudge mám vrúcny vzťah. Naďabil som na ňu na otcových véháeskách, konkrétne šlo o dva klipy z Beat Clubu, You Keep Me Hanging On a Shotgun. Fascinovala ma tá bezmedzná energia, to nadšenie rozlievajúce sa z ksichtov a pohybov všetkých protagonistov. Odvtedy som presvedčený, že „pravý“ rocker vyzerá na pódiu práve takto. Nespútaný a prežívajúci každú notu až za hranice obyčajného pátosu. Nakoľko som sa v tom čase začal učiť hrať na bicie, doslova ma omráčil Carmine Appice, ktorý tam popri namakanom bubnovaní strúhal kadejaké frajerinky typu točenie paličiek a pod. Potom to šlo rýchlo.

Bola len otázka času, kým som doputoval až k poslednému albumu pred rozpadom, ktorý nesie názov Rock & Roll. Zvuk je tak archaický, že oproti nemu dinosaury pôsobia ako výkrik poslednej módy. Garážový opar s kúpeľňovým echom, skrátka, čo v roku 1967 pôsobilo ako zjavenie, v roku 1969 javilo všetky známky ošúchanej učebnice dejepisu. Nechápte ma zle, ja tento sound milujem, ale vcelku mi je jasné, že Vanilla Fudge, ako mnohí iní zakladatelia niečoho nového, priniesla na svet čosi, čo už sama nedokázala rozvinúť. Osobne mi to neprekáža. Som náchylný pripustiť aj názor, že to bude mnohým prekážať. Ich vec.

Sedem skladieb nesie všetky poznávacie znaky zavedenej a originálnej kapely. Ak chcete poukázať, ako vznikal hardrock, je tu temný kúsok Need Love, prípadne posadená (a posekaná) náladovka Street Walking Woman. Pokiaľ chcete spevné kúsky, ktoré sa vyžívajú vo vrstvených vokáloch, máte tu Lord In The Country. Pokiaľ ste počuli, že Vanilla Fudge bola majsterkou pomalých coverov, je tu hneď trojica pútavých dôkazov, a síce I Can‘t Make It Alone, The Windmills Of Your Mind a najmä nedostižná gradujúca pecka If You Gotta Make A Fool Of Somebody. A kebyže je vám tých pomalých baladických kúskov málo, z vlastnej kuchyne vám kapela servíruje pietny pozdrav Church Bells Of St. Martinus.

Dodnes nenájdete veľa skupín, ktoré by ste si dokázali zameniť s Vanilla Fudge. Z hlavy mi napadá jediná, tiež americká záležitosť, Child. Jediný rovnomenný album vyšiel zhodou okolností tiež v roku 1969, ale o tom inokedy.

Rozlúčiť sa patrí na vrchole a Vanilla Fudge to s albumom Rock & Roll dokázala.

P.S. Na cédečku od Sundazed, rok vydania 1998, sa nachádza jeden dvadsaťminútový bonus, Break Song, čo je vlastne bezcieľna predstavovačka hráčov, sólové vstupy má ako basa, tak bicie, klávesy i gitara. Pôvodne sa táto koncertná istota nachádzala na albume Near The Beginning (1969), zaznamenaná, ako inak, z pódia. Nemyslím si, že malo zmysel nahrať tento kúsok i v štúdiu, ale keď už sa tak stalo, nemám problém si ho vypočuť.

Skladby:
1. Need Love 4:57
2. Lord In The Country 4:32
3. I Can‘t Make It Alone 4:46
4. Street Walking Woman 5:59
5. Church Bells Of St. Martins 4:39
6. The Windmills Of Your Mind 8:53
7. If You Gotta Make A Fool Of Somebody 6:18

Zostava:
Mark Stein: klávesy, spev
Vince Martell: gitara, spev
Tim Bogert: basa, spev
Carmine Appice: bicie, spev

Rock & Roll Book Cover Rock & Roll
Vanilla Fudge
hard rock
Atco
1969
LP, CD
7

6 názorov na “Rokenrol? Figu! Hard rock!”

  1. Martell se tak někomu nemusí jevit, ale ve Vanilla Fudge se sešli čtyři výrazný osobnosti, což kromě skvělých alb zákonitě časem přinese i spory. Tohle album nahrávala vztahově rozhašená kapela, výsledek je přesto famózní. Sice mám ještě o chlup radši Renaissanci, ale slyšet z firstpressovýho vinylu Rock & Roll nebo Near the Beginning je zážitek pro všechny smysly.

  2. Od Vanilla Fudge jsem si na počátku sedmdesátých let nahrál album Renaissance, byl jsem nadšenej, ta tekoucí voda ve The Sky Cried, předělávka Season Of The Witch, prostě bomba navíc nádherně těžkej zvuk. Později jsem si nahrál jejich asi všechny desky, zrovna tahle se mi nikdy moc nelíbila. V současné době mám debut (LP), podepsaný z koncertu v Brně a i když ta deska je taková nemastná chtěl jsem ji mít, kamarád mi věnoval The Beat Goes On (LP) gatefold v NM stavu, on jej moc nehrál. Rytmika Tim Bogert a Carmine Appice byla vysněnou sestavou Jeff Becka, ale když na to došlo, moc to nefungovalo.

Pridaj komentár