Na hodine chémie temnota H-abká o sto šesť

Popri osvedčenej muzike, ktorá, nech už je akéhokoľvek žánrovyznania, oslovuje masy, sa občas zjaví aj niečo, čo sa vymyká. Nechajme bokom avantgardu pre avantgardu a pozrime sa na jednu naozaj originálnu kapelu, ktorá neskrývala nedostatok estetického cítenia za hluk, ale produkovala muziku, aká nemala obdobu. Muziku, nie hlušinu! Dámy a páni, Van Der Graaf Generator uvádza album H to He Who am the Only One

Nebudem vám klamať. Nie je to ľahká poslucháčska korisť. Kapela okolo speváka, básnika a príležitostného hudobníka Petra Hammilla, robila všetko pre to, aby ste o jej priazeň museli bojovať. Presne tak! Nie hudba si získava masy, to jednotlivci sa musia pokúsiť pokoriť ju! Pokiaľ sa vyhýbate negatívnej energii, prípadne trpíte depresiami, oblúkom sa jej vyhnite! Estetika škaredosti, vyzdvihovanie beznádeje, oslava straty príčetnosti, to je v skratke prezentácia kapely Van Der Graaf Generator. Nie je hanbou, ak ju necháte napospas osudu. Pokiaľ však v umení vyhľadávate dekadenciu, dajte jej šancu. Atmosféra zmaru nebola nikde inde zhudobnená lepšie. A pod tou vrstvou pekelných múk sa nachádza čistá duša naplnená vznešenými ideálmi a citlivými nádejami. Ťažko sa to opisuje.

Mohol by som sa tu do nemoty rozplývať nad úvodnou skladbou Killer. Zaujímavý text o samote je naskrutkovaný do absolútnej esencie dokonalého rockového muzicírovania. Hudba Van Der Graaf Generator je tvrdá, nekompromisná, ťaživá, ostrá a neopakovateľná. Čo na tom, že gitara v nej hrá rolu komparzistu v počítačom generovanej scéne v americkom veľkofilme! Máme tu nezlomnú rytmiku, všetky možné klávesové exemplárne príklady stvárnenia šialenstva prostredníctvom zvuku, do toho saxofón, ktorý by mohol rezať sklo a, aby toho nebolo málo, spev. No, spev… Prednes ústavného činiteľa, resp. chovanca blázinca (vychádza to narovnako), ktorý zabudol užiť svoju dennú dávku liekov by neznel inak. Odbočil som, chcel som písať o skladbe Killer. Nuž, vlastne sa stalo! V protiklade s ťaživou atmosférou ponúka Hammill melancholické krehké výdychy, ako napríklad House With No Door. Kdesi medzi týmito dvomi polohami sa odohráva intímna chvíľka v cisárskom budoári zvaná The Emperor In His War Room. V melancholických pasážach si človek pripadá, akoby stratil milovanú osobu. Vo vypätých sa pristihne, že by menil s Čingischánom a rozsekal na cucky voľajakých Číňanov alebo Peržanov. Psychedelický rock s džezovým „fílingom“ nikdy neznel presvedčivejšie!

Keby chcel niekto zhudobniť Voľný pád, film, v ktorom Michael Douglas stratí všetky zábrany a pomstí sa všetkým, čo ho štvú, mohol by si ušetriť námahu. Hudobníci z Van Der Graaf Generator to urobili za neho v skladbe Lost. A v nastúpenom trende aj celý album ukončia. Pioneers Over C má takmer dvanásť a pol minúty, dlhšie sa hrá s jemnými, o to depresívnejšími polohami, ale nechýbajú aj riadne dravé pasáže a miestami si prídu na svoje i džezmeni s visačkou „free“. Pokiaľ si myslíte, že temnotu najlepšie reprezentuje black metal, tak ste ešte nepočuli naozajstnú muziku v hustote i farbe smoly. Neodporúčam realizovať samovraždu popri tejto skladbe, je takmer isté, že vás nebudú ratovať na pohotovosti. Nepodarený pokus je vylúčený!

Neviem, ako vy, ale ja mám v tvorbe Van Der Graaf Generator jasného favorita – H To He Who Am The Only One! Nie je to ľahké počúvanie (i keď kapela, o Hammilovej sólovej tvorbe nevraviac, má na konte aj bezútešnejšie diela). Na nejaké pozitívne emócie zabudnite, silné melódie tu síce sú, narúša ich toľko deštruktívnych vnemov, že popri nich tlačovky slovenských politikov počas šou zvanej „vládna kríza“ vyzerajú ako náborové videá pozitívne ladených kresťanských siekt. Pokiaľ si však túto muziku pustíte k telu, očakávajte sado-maso orgazmus.

Skladby:
1. Killer 8:07
2. House With No Door 6:03
3. The Emperor In His War Room 9:04
4. Lost 11:13
5. Pioneers Over C 12:25

Zostava:
Hugh Banton: organ, piano, oscilátor, vokály, basa (2, 5)
Guy Evans: biciem perkusie
Peter Hammill: spev, ak. gitara, piano (2)
David Jackson: saxofóny, flauta, vokály
a
Nic Potter: basa (1, 3, 4)
Robert Fripp: gitara (3)

H To He Who Am The Only One Book Cover H To He Who Am The Only One
Van Der Graaf Generator
progressive rock
Charisma
1970
LP, CD
5

6 názorov na “Na hodine chémie temnota H-abká o sto šesť”

  1. Generator to jsem si tedy dal. Jsem fanda hard rocku 70.let a po kompletaci vsech nejdulezitejsich skupin jsem tzv. najel na narocnejsi muziku. Tak jsem si poridil prave generatory a to jsem si dal. To neni hudba bum prask, to chce cas na tzv. straveni a pochopeni vsech hudebnich kolazi. Je pravda, ze je to takova depresivni, tezka stejne jako solo alba P. Hammilla. Ja casto propadnu smutku a kdyz si poslechnu genetatory jsem totalne psychicky vyrizen. Je to dlouho co jsem je neposlouchal, mam je zastrcene hodne hodne hluboko, abych je nemel na ocich. Treba uvidim svet v lepsich barvach a najdu si i kladny vztah ke generatorovi. Asi jsem jeste ve vyvinu a nedospel k pochopeni generatora. Ale mam je, treba mne chytnou a nepusti. Kdovi.

      1. Fools Mate je výborná deska, možná by byla lepší Nadir´s Big Chance ta je taková rocková až punková. Mně se taky líbí Over, pH7 prostě prvních cca deset alb, protože každé je jiné. S Van Der Graaf Generator je to trochu jiné , mně se ta serie desek po přestávce nelíbí tak, jak ty první desky, ale co se týká přístupnosti, tak pro mě je to jenoznačně Godbluff.

  2. Tohle byla první deska od Van Der Graaf Generator, kterou jsem měl nahranou, pak to šlo ráz na ráz jak desky vycházely. Peter Hammill se stal mým oblíbeným autorem, slušelo by se uvést účast Roberta Frippa na této a následující Pawn Hearts, jeho sólo ve skladbě The Emperor In His War Room je pro mě nezapomenutelné a vždy se na něj těším, pokaždé když si tuhle desku pustím. Robert Fripp hrál i na první sólové desce Petera Hammilla Fools Mate. Název téhle desky je termonukleární reakce, kterou lze provést opravdu pouze jednou. Díky za připomenutí desky, která patří do mého zlatého fondu.

      1. Máš pravdu, je v seznamu k desce :-). Když jsem tuhle desku slyšel poprvé, tak jsem znal King Crimson, kteří přeci jen měli tehdy větší reputaci. Hammil v sobě spojoval a spojuje skladatele, básníka i hudebníka.

Pridaj komentár