Zrodený v januári, to nemôže dopadnúť zle

Medzi hardrockovými koncertami mám viacero favoritov. Nie, že by som ich voľajako radil, predsa len, človek má svoje dietky rád rovnako. Jasné, že v realite sa z niektorých občas teším viac ako z iných, je to často o momentálnom rozpoložení. Kebyže však musím zostavovať nejaký rebríček naj koncertných albumov, Live od Uriah Heep by v ňom nechýbal. 

Kapela, ktorú si osobne radím do toptenu najlepších hardrockových formácií všetkých čias, mala od roka 1971, kedy sa s albumom Look At Yourself dostala do rebríčkov v Británii i USA, naštartované k hviezdnej dráhe. Potvrdila to klasika Demons And Wizards (1972), zle si neviedla ani doska The Magician‘s Birthday (1972), nuž bolo načase dokázať svetu, že koncertne šlo tiež o prvotriednu kvalitu. Nebudem špekulovať, nakoľko je možné identifikovať inšpiráciu Made In Japan od Deep Purple, každopádne sa na jar 1973 na pultoch zjavil dvojalbum Live s podtitulom January 1973, za cenu, ako inak, jednej platne.

Setlist pozostáva výhradne z troch predchádzajúcich albumov, výnimkou je debutová pecka Gypsy a záverečný mix rokenrolov. Neúčasť niektorej skladby z môjho milovaného Salisbury síce zamrzí, pri počúvaní energickej muziky mi však nikdy neprišlo, že by tomuto albumu niečo chýbalo. Naopak, čo skladba, to pojem, čo sólo, to extáza. Problémom kapiel, čo sa vyžívajú vo vokálnych súhrach, spočíva často v tom, že na pódiu sa nepodarí dosiahnuť želateľný efekt. Inými slovami, buď sa dobre nepočujú alebo jednoducho naživo spievať nevedia. Našťastie, v Uriah Heep s týmto problém nemali a tým pádom niet čo vytknúť. Prechádzať to skladbu po skladbe nehodlám, je tu ako hitová smršť (Easy Livin‘, July Morning), tak zásoba takzvaných nosičov vody. Skladieb, ktoré možno neboria hitparády, ale nie sú preto o nič horšie (Sunrise, Tears In My Eyes, Circle Of Hands). Sú to skrátka veci, ktoré dobrá kapela má a nehrozí jej osud formácie jedného hitu. Všetkému vládne štrnásť minútová Gypsy. Kebyže má niekto pochyby, či boli „Uriáši“ dostatočne tvrdí, toto je odpoveď ako rana závesnou guľou z voza vykonávajúceho búracie práce. Rovno na solar. Zároveň je to Hensleyho monument, aj s tými vesmírnymi pazvukmi á la Moog.

Live je bezchybný hardrockový album. Zahraný kapelou na vrchole formy (klasickou zostavou Uriah Heep v zložení Byron, Hensley, Box, Thain a Kerslake) spôsobom, ktorý aj dnes berie dych. Žiadna hardrocková kapela nedokázala skĺbiť melodiku a dravosť podobným spôsobom. Naživo dupľom. Užívam si to!

P.S. Inak, nesmierne sa bavím na hláške z bookletu, kde sa spomína, že akási kritička z magazínu Rolling Stone prehlásila pri recenzovaní debutu Very ‘Eavy Very’ Umble, že spácha samovraždu, ak sa tento „desaťtriedny Jethro Tull“ stane slávny.

P.P.S. Bonusový disk prilepený k vydaniu na CD od Sanctuary prináša ďalšiu kopu parádnej muziky, byť ide o veci určené pre rádiá a datujú sa aj do ďalších rokov, nielen 1973. Rozhodne som rád, že som si túto verziu albumu zaobstaral.

Skladby:
01. Intro/Sunrise 5:10
02. Sweet Lorraine 5:01
03. Traveller In Time 3:32
04. Easy Livin’ 2:49
05. July Morning 11:51
06. Tears In My Eyes 5:01
07. Gypsy 14:01
08. Circle Of Hands 8:57
09. Look At Yourself 7:30
10. The Magician’s Birthday 1:45
11. Love Machine 3:27
12. Rock’n’Roll Medley: 8:41
– Roll Over Beethoven
– Blue Suede Shoes
– Mean Woman Blues
– Hound Dog
– At The Hop
– Whole Lotta Shakin’ Goin‘ On
– Blue Suede Shoes

Zostava:
David Byron: spev
Mick Box: gitara, vokály
Ken Hensley: klávesy, vokály
Gary Thain: basa, vokály
Lee Kerslake: bicie, vokály

Live Book Cover Live
Uriah Heep
hard rock
Mercury Records/Bronze Records
1973
LP, CD
12

11 názorov na “Zrodený v januári, to nemôže dopadnúť zle”

  1. Kupovat live lp nebo cd od takovych velicin jako Uriah Heep a dalsich prvoligovych skupin to je sazka na jistotu. Nikdy neprohloupite a nelitujete jakykoliv vydaju. Proto si kompletuji i zivaky. Nekdo namitne, ze je to zbytecne, skladby pochazeji z radovych alb atd. Kdo zacinal s hudbou urcite narazil na tuto skvelou vec. Mam rad Easy Livin, Look At Yourself i dalsi, to jsem jen vypichnul ty, ktere mi stale hraji v hlave. Ano dalsi klenot do truhlice a pekne velke, aby bylo dost mista i na dalsi treba Thin Lizzy – Live In Dangerous 2lp. Vsimli jste si kolik krasnych zivaku vychazelo v 70. letech? A pekne nahranych,zadny chuchvalec pazvuku nekonecna intra atd. Nevadi mi, ze je nevidim, hraji vice nez na 100% a to mi vynahradi i vizualni stranku. Dekuji. Hezke pripomenuti let minulych, kdyz jsme jeste holky tahali za copy.

  2. Živák je to jedinečnej, o tom žádná, osobně mi ale aspoň jeden kousek ze Salisbury chybí. Nad špekulacema, kterej by tam měl bejt a kam by se nejvíc hodil, jsme strávili kus mladosti…
    PS: Zmíněnou recenzí se proslavila Melissa Millsová.

  3. Ja si kupuji cd s puvodni verzi nahravek a stopazi. Nic proti bonusum, ale mam radu cd, kde jsou tzv. prilepky nektere maji hodnotu, nektere vylozene zklamaly. U Uriah Heep bych ani nevahal a koupil bych si take verzi s bonusy, zel v te dobe jina moznost nebyla. Treba to napravim. Dik za upozorneni, ze takova verze existuje.

Pridaj komentár