UFO 1 by to v škole malo za 4

Debut UFO vyšiel v mimoriadne plodnom roku 1970. Mal v názve prostú číslicu 1, ale v škole by veru nepochodil.

Skupinu UFO vnímam ako jednu z tých lepších hardrockových zoskupení z „druhej“ vlny, ktorá príjemne dopĺňala mozaiku popri velikánoch typu Led Zeppelin atď. Osobne som ju mal dlho zaškatuľkovanú ako kapelu jedného hitu (Doctor, Doctor). Paradoxne si najviac cením jej druhý album, ktorý sa venoval space rocku. Vlastne zdieľala podobný osud ako napríklad Scorpions. To bola tiež kapela, ktorá na počiatku kariéry hrala niečo úplne iné ako priamočiary hardrock, ktorým sa preslávila.

Nový záujem o kapelu ma pochytil po vydaní albumu The Visitor (2008), ktorý ma nadchol. Nechal som sa presvedčiť v CD predajni, že je to pecka a dodnes neľutujem. Inak, práve borci z UFO ma priviedli k zvláštnej teórii, ktorú som si sám pre seba nazval syndrómom ďalšieho albumu. Týka sa starých pardálov, ktorým sa okolo roka 2010 podarilo vydať vynikajúce albumy a následne sa pokúsili vydať to isté, ale už ma to neoslovilo, ba dokonca sklamalo. To bol prípad albumu Seven Deadly (2012), ktorý po The Visitor nasledoval. A stalo sa tak aj pri iných interpretoch a skupinách. John Mayall vydal vrcholné dielo Tough (2009) a jeho klon A Special Life (2014) bol o poznanie slabší. Uriah Heep prišli s parádnym Into The WIld (2011) a Outsider (2014) mi prišiel ako zle odkopírovaný klon. Ešte okatejšie to bolo počuť pri porovnaní albumov Big Dogz (2011) a Rock’n’Roll Telephone (2014) od Nazareth. A v neposlednom rade rovnaký osud stretol aj Savoy Brown a ich albumovú dvojičku Voodoo Moon (2011) a Goin’ To The Delta (2014). Ako sa tak na to pozerám, tak rok 2014 starým kapelám neprial…

Ale to som odbočil. Debut UFO som kedysi na Progboarde opísal nejako takto:

Gro albumu tvorí pomerne neučesaný a hrmotný blues-boogie virvar, ktorý znie ako niečo, čo by som neváhal označiť za garážovú hudbu. Zvuk neozvučenej pidimiestnosti (t.j. všetko je to jeden guláš, z ktorého počuť iba toho, kto sa viac vybudil) dokresľuje atmosféru dema partie nadšencov, čo po večeroch produkujú randál k hrôze susedov. A ako správna garážovka, aj UFO si na skúške zahrá pre radosť nejaký ten rokenrol (tu C’mon Everybody) alebo precítený slaďák (tu (Come Away) Melinda). Samozrejmosťou je prevzatie nejakej bluesovej hitovky (tu Who Do You Love) a rovnako je jasné, že garážnici vytvoria za priehrštie vlastných skladieb (t.j. rôzne adaptujú to, čo nadšene napočúvali a stihli nacvičiť na svojich nástrojoch – napr. variácia na Really Got Me nazvaná Follow You Home) a tak ďalej.

V celom tom nadšeneckom lomoze stoja za zmienku veci ako Boogie, Shake It About, (Come away) Melinda, Timothy a Treacle People. Keď počujem UFO, počujem svoje vlastné začiatky. A to je nostalgická rovina, ktorá mi toto dielo ľudsky približuje. Viem si živo predstaviť to nadšenie, keď to v jednom vrze nahrali v štúdiu a uznanlivo si potľapkávali po pleciach, keď mali v rukách platňu a tá šla na trh. Smrk.

Debutový album UFO je počin skôr pre zberateľov a kompletistov. Mám tento typ hudby celkom rád, ale o nič výnimočné tu naozaj nejde. Som s týmto hodnotením uzrozumený aj dnes.

(upravené, pôvodne zverejnené naprogboarde)

Skladby:

  1. Unidentified Flying Object 2:17
  2. Boogie 4:16
  3. C’mon Everybody 3:11
  4. Shake It About 3:46
  5. (Come Away) Melinda 5:04
  6. Timothy 3:27
  7. Follow You Home 2:12
  8. Treacle People 3:23
  9. Who Do You Love 7:48
  10. Evil 3:27

Zostava:
Phil Mogg: spev
Mick Bolton: gitara
Pete Way: basa
Andy Parker: drums

1 Book Cover 1
UFO
blues rock, hard rock, psychedelic rock
Beacon
1970
CD (Repertoire Records, 1999)
10

15 názorov na “UFO 1 by to v škole malo za 4”

  1. Slyšel jsem Phenomenon, ale nijak zvlášť mě neokouzlil na rozdíl od prvních tří desek. Ten živák UFO Live je pro mě prostě pecka, něco tak syrového a tvrdého jsem tehdy neslyšel, parádní zpěv Phila Mogga, pro mě po Paulu Rodgersovi jeden z nejlepších rockových hlasů, nepočítám Captain Beefhearta, ten je v jiné kategorii.

  2. Tož debut UFO určitě není kumšt pro náročné, ale ani si na to nehraje. Osobně si tuhle syrovost umím užít a líbí se mi i jejich podání space rocku na dvojce. Nezapomenu, jak jsme cestou z burzy špekulovali, jestli to “One Hour” vážně značí hodinu muziky na jedný desce. Dodneška jsem v ruce neměl delší vinyl… Výživnej je i živák, kterej tuhle etapu uzavřel.
    Tituly po žánrovým veletoči jsou už jinou kapitolou, každopádně ale alba od Phenomenon po Obsession řadím do zlatýho fondu hard rocku… UFO jsem několikrát zažil i live, poprvé v Retru ještě s Petem Wayem. Ultimátní zážitek!

    1. UFO jsem naživo viděl v době vydání Visitor, které mě kromě poslední skladby nebere. Byl vidět rozdíl v reakci publika na nové a staré věci, ostatně stejně jako u všech klasik ze 70. let. Vinnie Moore důstojně nahradil Schenkera instrumentálně, ne však skladatelsky.

  3. Ufo, samozrejme Doctor, doctor a potom už len sporadicky , napríklad *Heavy Petting, No Place to run. Kapele to znie dobre, ale prirovnal by som to k tomuto : Pečú celý život koláče, ale torta sa nikdy nepodarí. Dobrá druhá liga, ale na to koľko rokov hrajú sú skvelou prímesou anglickej hudby. Takže majú nakoniec môj obdiv a niekedy za čas sa k nim vrátim.

  4. Od skupiny UFO mám ve sbírce pět alb, od desky Phenomenon až po Obsession. Nejčastěji poslouchám první jmenovanou a následující Force It. Debut neznám, zato jsem kdysi slyšel desku Flying. Eriku, dík za připomínku, budu je muset zase provětrat.
    Také jsem si dlouho myslel, že Ufo jsou skupina jednoho slušného hitu.

    1. Ja mám prvé dva albumy a Phenomenon s Force It. A ešte The Visitor (2009), to je asi môj najobľúbenejší album od kapely. UFO mám zaradené k tým dobrým, ale predsa len nijako zvlášť nevynikajúcim hardrockovým skupinám. Občas, keď mám náladu na jednoduchú melodickú muziku, si ich rád vypočujem.

      1. Pro mě jsou UFO od Phenomenon po Mechanix plus Walk On Water. První 2 alba mě neberou a z alb s Motorem jen některé věci. Nepovažuji je za druhou ligu, Strangers in The Night byl zvolen živým albem roku.

  5. Skupinu UFO jsem poznal přes desku UFO Live, kterou vlastnil spolužák z hlavního města. Ta syrovost už úvodní Comon Everybody mě dostala, za čas přivezl desku One Hour Space Rock, která mě rovněž fascinovala, po Phenomenon jsem ztratil o skupinu zájem. Vím, že debut není až taková pecka, ale dá se poslechnout. Díky za podnět co bych si mohl po čase poslechnout.

Pridaj komentár