Trojalbumová vykopávka s vedeckým názvom Bronco

Folkrocková britská vlna priniesla na prelome 60. a 70. rokov množstvo zaujímavých kapiel, viac i menej známych. Do druhej menovanej kategórie spadá aj formácia Bronco, ktorá sa občas dostala až kamsi na hranicu muziky produkovanej kapelou Free

Všetko sa to začalo u speváka Jessa Rodena (ročník 1947), ktorý v pätnástich vhupol do hudobného sveta s bluesovou skupinou Shakedown Sound. Tá po čase predskakovala formácii Alan Brown Set v Birmingham Civic Hall. Sám Brown ho stiahol, reku, nech sa pridá k nemu a presťahuje sa do Londýna. A tak sa aj stalo. Avšak, akonáhle sa skupina preorientovala zo soulu na psychedéliu, Roden sa ofrnel a šiel svojou cestou (spieval napríklad na albume Magic Bus od The Who). Koncom roka 1969 mal šťastie. Producent Guy Stevens vytiahol na svetlo sveta Iana Huntera s Mott The Hoople. Pôvodne šlo o herefordskú kapelu Silence (používajúcu aj názov Shakedown Sound), nuž navrhol Rodenovi, že pre jeho novú skupinu spraví to isté. Ten nelenil, zavolal bývalých spoluhráčov Kevyna Gammonda (gitara, hral s Band of Joy, Zeppelinisti vedia), Johna Pasternaka (basa) a Paula Lockeya (gitara) a zrodila sa skupina Bronco. Zostavu doplnili ešte dvaja niekdajší členovia Band of Joy, a síce Pete Robinson (bicie) a Robbie Blunt (gitara). A keďže Lockey zakrátko odišiel, z Bronca sa stal kvintet.

Stevens zabezpečil kontrakt s vydavateľstvom Island, čo bolo šťastie, pretože práve ono bolo náchylné podporovať folkové vpády do rocku, však malo na zozname kapely ako Fairport Convention, Traffic, ale aj interpretov typu Cat Stevens. Nahrávanie debutového albumu Country Home počalo v Olympic Studios v Západnom Londýne pod Stevensovou taktovkou, sebavedomý Roden ho však rýchlo vyšachoval a produkcie sa ujal sám. Finalizácia nahrávok sa udiala v islandských štúdiách na Basing Street a keďže Roden nemal toľko skúseností so štúdiovou prácou, s mixom mu pomohol Paul Samwell-Smith (producent Yardbirds a Cata Stevensa). Na albume si zahosťovali aj Clifford T. Ward a Jeff Bannister. Pred vydaním albumu sa zjavil singel Lazy Now/A Mater Of Perspective (ani jedna skladba sa na debute nenachádzala). Vyšiel aj promo singel Civil Of You Stranger/Home (1970) a v roku 1971 ho nasledoval singel Woman/Civil Of You Stranger.

Kapela sa následne vrhla na koncertovanie (predskakovala Mott The Hoople, Free i Traffic), a preto sa druhý album Ace Of Sunlight nahrával narýchlo počas šnúry. To malo za následok, že nahrávka znela „kapelovejšie“, veď debut zachytával skupinu bez veľkých spoločných skúseností. Produkcie sa ujal Richard Digby Smith a niekoľko textov napísala Suzy Worth. Zahralo si na ňom aj za priehrštie hosťov vrátane členov Mott The Hoople (o pár mesiacov neskôr im to Roden vrátil a zahosťoval na albume Wildlife).

Aj keď sa skupine koncertne darilo, predaj albumov bol viac ako slabý, a tak sa zvyšoval tlak zo strany Islandu, čo malo na klímu v kapele neblahé následky. Situácia eskalovala potom, čo Robinson, Pasternak a dvaja bedňáci havarovali a skončili v nemocnici. Na európskom turné musel Pasternak hrať v sede so sadrou na nohe. Na jeseň roku 1971 kapela zažila úspech počas turné v USA, ale to nestačilo. Roden si síce nenechal ujsť kapelové vystúpenie s Led Zeppelin vo Wembley Empire Pool, ale v apríli 1972 ju nadobro opustil. Najviac ho štvalo, že hudobný biznis ho nútil hrať bez ohľadu na to, kedy chcel on. S voľným časom nakladal po svojom, keďže bol skvelý spevák, najal si ho samotný Paul Kossoff z Free na svoju prvú sólovku Back Street Crawler (1973). Potom sa pridal k Butts Band ex-členov Doors Robbieho Kriegera a Johna Densmorea (hral na eponymnom albume) a následne sa vydal na sólovú dráhu.

Avšak kapela Bronco svoju kariéru neskončila len tak! Zostavu doplnil Dan Fone (gitara, spev) a vrátil sa aj gitarista Paul Lockey. V roku 1972 nahrala aktualizovaná zostava album Smoking Mixture, avšak v novembri toho istého roku sa definitívne rozpadla, i keď jej potom vyšiel singel Traveller/Steal That Gold. a vydania sa v roku 1973 dočkal aj tretí album.

Robbie Blunt pokračoval vo svojej hudobnej kariére v skupine Silverhead (dva štúdiové albumy v rokoch 1972-1973 a jeden koncertný v roku 1976), pridal sa k Stanovi Webbovi a Keefovi Heartleymu do formácie Broken Glass (jeden album v roku 1975), pričom pôsobil ako štúdiový hráč, hral do začiatku 80. rokov na albumoch Chicken Shack, Stevea Gibbonsa, Phila Collinsa, Jeff Healey Bandu a napokon spomáhal s písaním skladieb i hraním na albumoch Robertovi Plantovi. Odvtedy sa ako štúdiový hráč podieľal na albumoch Clannad, Julian Lennon, Donovana, Roberta Vecchioniho, Eddieho Brickella & The New Bohemians a Toma Pettyho & The Heartbreakers.

Kevin Gammond sa s Plantom stretol v druhej polovici 90. rokov v jeho skupine Priory Of Brion. Pasternak zomrel v roku 1986 a Plant na jeho počesť usporiadal spomienkový koncert. Rodenova sólová kariéra vydržala do okamihu, kedy sa stal grafikom (vytvoril napríklad obal Cinnamon Girl Neila Younga). V 70. rokoch vydal šesť albumov, v roku 1980 vyšiel album Multiplay kapely The Rivits, v ktorej chvíľku pôsobil. V roku 1995 sa pripomenul dielom Jess Roden & The Humans, v 1996 uzrel svetlo sveta živák Live At The BBC a v roku 2004 Live At The Robin. Keďže jeho albumy zväčša nie sú dostupné na CD, mapuje jeho tvorbu niekoľko antológií (z rokov 2009 a 2012).

Diela skupiny Bronco sú trestuhodne opomínané. Prvé dva albumy sa dostali na CD v roku 2010 vďaka jedinému  vydaniu od BGO, vyšli spolu na jednom nosiči. V roku 2015 vyšiel na cédečku tretí album vďaka vydaniu od Prog Temple a v tom istom roku sa pochlapili aj Japonci a vyšiel na značke Polydor.

(upravené, pôvodne zverejnené na progboarde)

Diskografia:
Country Home (1970)
Ace Of Sunlight (1971)
Smoking Mixture (1973)

Pridaj komentár