Nemecko – krajina britských klonov?

V puberte som načas úplne prepadol takzvanému classical rocku. V podstate ide o to, že sa prepracujú motívy z oblasti vážnej hudby tak, aby to bolo „cool“. Kapely typu Emerson, Lake & Palmer sa vyrojili po celom svete a neobišli ani Nemecko. Spomedzi rôznych zoskupení sa tam najvýznamnejšie presadila kapela združená okolo klávesáka Jürgena Fritza – Triumvirat. Debutovala v roku 1972 dielom Mediterranean Tales (Across The Waters).V mnohých ohľadoch považujem práve tento album za jeden z najlepších, aké v danom štýle kedy vznikli. Príklon k melodike a absencia zvukových ruchov patria k najväčším devízam štyroch kompozícií. Kvitujem aj to, že hoci v tej dobe boli mnohí klasikou šplechnutí rockeri bachnutí Bachom, nemecké trio si vybralo k przneniu Mozarta. Predovšetkým úvodná vyše štvrťhodinová skladba Across The Waters zložená zo šiestich častí predstavuje vrchol toho, čo classical rock ponúka. Fritz je viac ako kompetentným klaviristom, pravda, Pape nie je Lake, hrou a ani spevom, no a Bathelt sa s Palmerom nemôže rovnať, ani keby bol britský velikán odkázaný hrať len s jednou končatinou (vyberte si podľa ľubovôle). Napriek rytmickému, nazvem si to, pokrivkávaniu, však muzika neskutočne šliape a udržuje si napätie, emócie, náladu, skrátka, všetko to, čo k tomuto typu rocku treba.

Ostatné tri kratšie skladby (no, kratšie, od šesť do osem minút) neurazia, v dvoch sa spieva, čo je kameň úrazu albumu. Klávesové trio skrátka (zatiaľ) nechcelo strácať čas so spevákom, hoci sa mu o pár rokov napokon nevyhlo. Muzika je však zaujímavá a to vo mne napokon pri vnímaní prevažuje. Predovšetkým temnejší inštrumentálny kúsok E Minor 5/9 Minor/5 nemá chybu!

Nesmierna dávka melodiky robí z debutu Triumvirat ideálneho kandidáta na oboznámenie sa s classical rockom. Mne sa páči veľmi a Across The Waters je skrátka klasika. V oboch hudobných zmysloch toho slova.

Skladby:

  1. Across The Waters (a. Overture, b. Taxident, c. Mind Tripper, d. 5 O’Clock Tea, e. Satan’s Breakfast, f. Underture) 16:31
  2. Eleven Kids 6:00
  3. E Minor 5/9 Minor /5 7:55
  4. Broken Mirror 7:14

Zostava:
Hans Bathelt: bicie, perkusie
Jürgen Fritz: klávesy, vokály, perkusie
Hans Pape: spev, basa

Mediterranean Tales (Across The Waters) Book Cover Mediterranean Tales (Across The Waters)
Triumvirat
classical rock
Harvest
1972
LP, CD
4

5 názorov na “Nemecko – krajina britských klonov?”

  1. Skupina Triumvirat si ma týmto albumom získala po prvom zoznámení a kúpa CD na seba nenechala dlho čakať. Nedám na neho dopustiť, hoci som vzápätí pridal do zbierky aj nasledujúce štyri diela, teda vrátane Pompeii (1977). Mediterranean Tales (Across The Waters) – môj favorit v diskografii kapely a nič sa na tom nezmení. Pri jeho prehrávaní sa vždy vrátim k úvodnej skladbe Across The Waters, aby som sa ešte raz pokochal “déčkom” 5 O’Clock Tea – bomba!!!
    Hejkal, díky za recenziu!

  2. Klábosnice já rád a Triumvirat jsou bezva, jedna z mých nejoblíbenějších německých skupin vůbec. Vyhovuje mi, že hrajou melodicky, bez disonancí a “vrzganín” – ta jejich alba se poslouchají vlastně sama. Nejraději mám “dvojku” Illusions On A Double Dimple, jíž šlapou na paty Spartacus a Old Loves Die Hard. Tohoto debutu si cením krapet míň – přijde mi trochu nevybroušenej – ale neva. Žádnej učenej z nebe nespadl. Dík za recenzi !

      1. Člověk je tvor zvídavej, hromadí další a další cédéčka a v té záplavě hudby trochu zapomíná na staré kamarády. Já jsem ještě včera Mediterranean Tales vytáhl z regálu a tu energickou jízdu parádně si užil. Míň jak čtyřku bych nedal.

Pridaj komentár