Liečba skamenením… od úžasu

Trapeze. Kapela, v ktorej sa vystriedalo viacero muzikantov, na ktorých naďabíte pri množstve slávnejších rockových kapiel. Ústredné trio Glenn Hughes (Deep Purple, Black Sabbath, Black Country Communion), Mel Galley (Whitesnake) a Dave Holland (Judas Priest) tvorilo vlastne akúsi superskupinu pred superskupinou. Niečo meta-, proto-, pre- a tak ďalej. Z neskorších známych tvárí spomeniem aspoň Roba Kendricka (Budgie) alebo Pete Goalbyho, ktorý sa mihol v Uriah Heep. Trapeze bola na prvý pohľad kapela, ktorá dodávala slávnym formáciám hudobníkov, ale na druhý ponúkla neskutočné množstvo zaujímavej muziky, v prípade albumu Medusa dokonca prvotriednej akosti.

Kapelu som dlho vnímal ako imaginárnu veličinu, vďaka ktorej sa do Deep Purple dostal basgitarista s parádnym jačákom Hughes. Nakoľko sa v encyklopédiách (spomínam na doby, kedy internet existoval tak, že pre nás vlastne neexistoval) zvyklo uvádzať, že ide o funky hard rock, odrádzalo ma to. Predsa len som všeličo, ale funky fanúšik som asi taký, ako je minister vnútra z krajiny uzurpujúcej si stred Európy nadšenec pre odhaľovanie vládnej korupcie. Samozrejme, keď sa zavŕtate do archeológie rocku zo 60. a 70. rokov, skôr alebo neskôr sa dostanete aj k najopomínanejším heslám z encyklopédií. V prípade albumu Medusa je to, akoby som objavil kompletnú kostru mäsožravého dinosaura, ktorý veľkosťou tromfol Tyranosaura Rexa.

Púhych sedem skladieb na ploche niečo cez štyridsať minút naznačuje, že o rádiový éter kapele priveľmi nešlo. Navzdory tomu, že úvodná pecka Black Cloud sa ešte pred vydaním albumu dočkala promo singlovej verzie. Žiadna z kompozícií sa nikam neponáhľa, žiadna nedopustí, aby vyznievala zmäkčilo, ani v prípade, kedy sa bavíme o slaďáku (Seafull), či tichej pasáži (Medusa). Taká drvička odpadu Jury strčí do vrecka väčšinu dobovej hardrockovej produkcie, nech si tam dosadíte akékoľvek zvučné meno, o dnešnej produkcii sa ani nebavme. Lepšiu skladbu od kapely nepoznám, nech jej titulná skladba ostro šliape na päty, ako len chce. Trojica „ľahších“ (a kratších) skladieb Your Love Is Alright, Touch My Life a Makes You Wanna Cry výborne okresáva ťaživú rádioaktívnu atmosféru spoza olovených plátov ústredných bombových skladieb. Občas sa v dvoch z nich dokonca mihne jemný funky rytmus, nie je to však nič, čo by rušilo, naopak, sedí to tam nepriedušne.

Kedysi som napísal, že na ľubovoľnú výberovku by som z tohto albumu zaradil sedem skladieb. Nič sa nezmenilo. Pokiaľ ste sa s týmto veľdielom ešte nestretli, neváhajte! My, ostatní, vieme svoje.

P. S. Na internete sa objavila kusá správa, že šestnásteho januára, ani nie pred týždňom, zomrel Dave Holland. Keď som si s chuťou vyberal toto cédečko z police, nemal som o tom ani potuchy.

Skladby:
1. Black Cloud 6:10
2. Jury 8:10
3. Your Love Is Alright 4:53
4. Touch My Life 4:05
5. Seafull 6:32
6. Makes You Wanna Cry 4:42
7. Medusa 5:42

Zostava:
Mel Galley: gitara, spev
Glenn Hughes: basa, piano, spev
Dave Holland: bicie

Medusa Book Cover Medusa
Trapeze
hard rock
Treshold Records
1970
LP, CD
7

6 názorov na “Liečba skamenením… od úžasu”

  1. Pravda, ve spojení s Hughesem je někdo schopnej vydávat za funky i Seventh Star… Mě ale tenhle blok u Trapeze minul, bo jsem se k nim dostal přes Párply, resp. Rock 2000, kde Vlček psal: “Hard rockový birminghamský soubor, v němž dominoval talentovaný baskytarista Glenn Hughes. Po jeho odchodu k Deep Purple se skupina rozpadla, pokus o obnovení v roce 1975 byl neúspěšný. Za nejúspěšnější a nejlepší desku je pokládáno LP You Are the Music… We’re Just the Band.”
    Když už jsem znal dílo Mk III a IV, musel jsem poznat i Trapeze.

  2. Skvelé dielo od výbornej kapely, na ktorú by sa nemalo zabúdať – díky za recenziu!
    Včera som strávil celý deň hľadaním informácii o úmrtí D. Hollanda. Zrejme je na čiernej listine. Aspoň si na neho spomenul gitarista K. K. Downing, zakladajúci člen Judas Priest.

Pridaj komentár