The Who

Šesťdesiate roky minulého storočia priniesli hudobnú revolúciu, ktorá na výslnie vyniesla to, čo by sme dnes mohli nazvať klasickou rockovou muzikou. Dali by sa, z čisto komerčného hľadiska, nazvať aj dobou Beatles, ale to neznamená, že sa nezjavovali aj iné, svojské a podstatne rinčiacejšie kapely. Spomeniem aspoň pár z nich, The Kinks, The Troggs alebo The Who. A práve posledná menovaná sa vymyká škatuľkovaniu. Vzala svet útokom, navzdory tomu, že v časoch, kedy sa rodili gitaroví hrdinovia, disponovala jedným z najneobratnejších sólových gitaristov všetkých čias.

Kapela vznikla v roku 1964. V podstate za to mohla základná škola, Roger Daltrey (spev), John Entwistle (basa) a Pete Townshend (gitara) navštevovali jednu a tú istú. Pôvodne sa volali The Detours, ale The Who znelo predsa len údernejšie. Problémy s bubeníkom Dougom Sandomom vyriešil Keith Moon (z kapely The Beachcombers). Traduje sa historka, ako na ich koncerte vstal z publika a oznámil im, že on to teda zvládne lepšie, čo hneď aj dokázal. Skupina začala byť slávna aj tým, že rada ničila hudobné nástroje, Townshend masakroval gitary, Moon neváhal zdemolovať celú biciu súpravu… Z marketingového hľadiska je dôležité spomenúť, že sa tiež stala tvárou hnutia Mod.

Keďže sa písala polovica 60. rokov, je jasné, že kapela vydávala množstvo singlov. Najprv sa zjavili nealbumové, ako Zoot Suit/I‘m the Face (1964) a I Can‘t Explain/Bald Headed Woman (1965), potom aj albumové. Za všetko hovorí rovnomenný singel z debutového albumu My Generation (1965). Tá  skladba je doslova generačná. Obsahuje koktanie, basové sólo a je to fakt mordujúca smršť. Kapele tiež výrazne pomohlo, že ju hrávali pirátske stanice. Tých singlov bolo mnoho, vymenované sú kade-tade po webe, vrhnime sa preto na albumovú tvorbu. V roku 1966 vyšiel A Quick One (v USA ako Happy Jack), o rok neskôr The Who Sell Out (ide dokonca o koncepčný album). Kapela zároveň vystúpila na Monterey Pop Festivale a medzi „Hipíkmi“ pôsobila ako hladný vlk v košiari bľačiacich ovečiek. Townshend sa ukázal ako výnimočný skladateľ, čo potvrdil majstrovským koncepčným dielom Tommy, ktorý kapela vydala v roku 1969. Príbeh hluchého, slepého a nemého chlapca, ktorý sa snaží komunikovať so svetom zaujme aj inak, ako muzikou. Tá je, mimochodom, skvelá. V tomto období bola skupina na vrchole síl, čo potvrdzuje jeden z najlepších rockových živákov Live at Leeds (1970). V neskorších rozšírených vydaniach obsahuje aj celého Tommyho naživo a je to bomba. Kapela zažiarila ako na Woodstocku, tak na Isle of Wight, skrátka, bola vo švungu.

Townshend začal vymýšľať ďalší, multimediálny projekt nazvaný pracovne Lifehouse, ale bolo to evidentne nad sily kapely, takže sa nervovo zrútil a dielo nedokončil. V máji 1971 vydal Entwistle sólový album Smash Your Head Against the Wall. Z pozostatkov z Lifehouse napokon kapela dokončila jej pravdepodobne najlepší štúdiový album Who’s Next. Dodnes zásobuje znelky amerických spotrebných detektívnych seriálov, pomáha popovým metalistom uspieť v oblasti balád a ešte je to aj klasika. Kapela dohrala sprievodné turné a dala si pauzu.

V roku 1972 začal vznikať ďalší projekt, ktorý sa vo výsledku Townshendovi znepáčil natoľko, že ho hodil do koša. Navyše, Moon bol alkoholik, oproti ktorému vyzerá Slota ako celoživotný abstinent, čo sa začalo prejavovať deštruktívnym spôsobom. Napokon sa kapela vrátila s ďalším koncepčným dielom Quadrophenia (1973). Navzdory komerčnému úspechu bolo turné sprevádzané priekmi medzi jej členmi, čo sa negatívne odrazilo na niektorých vystúpeniach. Daltrey a Townshend sa začali tváriť priam ako Gillan s Blackmoreom. V roku 1974 sa na plátna dostal celovečerný film Tommy a bolo to geniálne dielo! Zahrali si v ňom viaceré osobnosti typu Jack Nicholson, Eric Clapton, Elton John alebo hoci Tina Turner. Frustráciu si Townshend vybil na albume The Who by Numbers z roku 1975. V roku 1976 toho mal dosť a začal sa venovať rodine. Kapela začala pracovať na novom albume až v januári roku 1978, ale koniec sa blížil. Dielo otitulkované Who Are You vyšlo v auguste toho roku, ale už o mesiac neskôr prišla katastrofa. Dňa 6. septembra 1978 sa Moon vrátil zo žúru a predávkoval sa liekmi. Nasledujúci deň už bol mŕtvy.

Kapela sa rozhodla vytrvať a bubeníkom sa stal Kenney Jones (Small Faces, Faces). Nahradiť jedinečný Moonov štýl hrania bolo nemožné, história to potvrdila, ale o to sa pravdepodobne Jones ani nesnažil.

Filmový priemysel doprial kapele ako film Quadrophenia (1979), tak The Kids Are Alright (1979). Zato 3. decembra 1979 bolo v Cincinnati ušliapaných jedenásť fanúšikov, ako sa dav snažil dostať na koncert a to kapelou otriaslo. Odohrala totiž koncert bez toho, aby to čo i len tušila, lebo usporiadatelia sa báli zrušiť koncert, aby dav načisto nezošalel.

Daltrey sa vrhol na filmovú dráhu, Townshend tiež vydal nejaký sólový album, nuž kapela s Jonesom vydala iba dva albumy, Face Dances (1981) a  It’s Hard (1982). Jej členovia sa nevedeli dohodnúť, či koncertovať alebo sa orientovať len na štúdio, nuž sa na konci roku 1982 rozišli. Posledný album bol koncertný kúsok Who’s Last z roku 1984, ktorý zaznamenával rozlúčkové turné.

Čas od času sa kapela zjavila na pódiách, raz v roku 1985, párkrát v roku 1989 (dokumentuje to koncertný album Join Together z roku 1990) a občas sa tu i tam zjavila aj v 90. rokoch. Kapela si pravidelne vypomáhala rôznymi nájomnými hráčmi. Od roku 1996 sa prakticky vrátila na hudobnú mapu a ostáva tam dodnes. Prakticky ju tvoria Townshend s Daltreym, pretože Entwistle zomrel na infarkt 27. júna 2002. Okrem viacerých koncertných albumov vyšiel ešte jeden štúdiový kúsok, a síce Endless Wire (2006).

The Who sa stala legendou a to už za života. Právom.

DISKOGRAFIA:

  1. My Generation (1965)
  2. A Quick One (1966)
  3. The Who Sell Out (1967)
  4. Tommy (1969)
  5. Live at Leeds (1970)
  6. Who’s Next (1971)
  7. Quadrophenia (1973)
  8. The Who by Numbers (1975)
  9. Who Are You (1978)
  10. Face Dances (1981)
  11. It’s Hard (1982)
  12. Who’s Last (1984)
  13. Join Together (1990)
  14. Live at the Isle of Wight Festival 1970 (1996)
  15. BBC Sessions (2000)
  16. Blues to the Bush (2000)
  17. The Ultimate Collection (2002)
  18. Live at the Royal Albert Hall (2003)
  19. Endless Wire (2006)
  20. Live from Toronto (2006)
  21. View from a Backstage Pass (2007)
  22. Greatest Hits Live (2010)
  23. Live at Hull (2012)
  24. Quadrophenia Live in London (2014)
  25. The Who Live in Hyde Park (2015)

Názor na “The Who”

Pridaj komentár