The Trip – ako sa Ritchie Blackmore zaslúžil o jednu z najlepších talianskych kapiel

Anglická skupina The Trip sa právom radí medzi príslušníkov čeľade chameleónovitých. Ide o anglickú progresívnu rockovú skupinu, ktorá imigrovala do Talianska a k svojej rodnej hrude sa viac nehlásila.

Vznikla niekedy v druhej polovici 60. rokov, kedy ju sformovali Arvid Andersen (basa, spev) a Ritchie Blackmore (gitara). Áno, ten Ritchie Blackmore z „Párplov“. Zostavu doplnili Billy Gray (gitara) a Ian Broad (bicie). Pomenovaní podľa stavov po užití LSD vyrazili do Talianska na turné. Zostava sa rýchlo zmenila, Blackmore a Broad zmizli a nahradili ich dvaja Taliani, Pino „Caronte“ Sinnone (bicie) a virtuózny klávesák Joe Vescovi. V roku 1970 tak teraz už talianskej skupine vyšiel eponymný debutový album (občas sa nazýva aj Musica Impressionistica, čo je nápis na zadnej strane obalu) plný psychedelického rocku. V tom istom roku skupina účinkovala v bláznivej komédii Terzo canale – Avventura a Montecarlo. Druhý album, Caronte (1971), priniesol podstatne lepšiu, stále ešte psychedelickú rockovú hudbu, ale bolo jasné, že prím postupne začína hrať Vescovi.

To prinieslo zmenu v zostave. Odišiel Gray (vydal sólový album) i Sinnone a za bicie si sadol virtuózny bubeník Fuorio Chirico (taký taliansky Neal Peart). Trio vedené klávesákom sa výrazne preorientovalo na classical rockovú vlnu typu Emerson, Lake & Palmer a vydalo skvelý album Atlantide (1972) s kúzelným obalom. V roku 1973 vyšla skupine, v tom čase v Taliansku veľmi populárnej, posledná doska Time Of Change, ktorá zvýraznila orientáciu na britskú artrockovú vlnu, niektoré skladby nesú všetky znaky Yes

To však bol koniec skupiny, Chirico sa rozhodol založiť vynikajúcu fusion formáciu Arti & Mestieri, ostávajúca dvojica chvíľu fungovala s bubeníkom skupiny Osage Tribe Nunziom Faviom, ale dlho to nevydržalo. Vescovi následne pôsobil v skupine Aqua Fragile (taký Genesis klon) a potom aj s Flaviom fungovali v skupine Dik Dik.

Dlho sa nič nedialo, až sa v roku 2002 Vescovi znovu vrátil do brandže beatlesovskou skupinou Shout! (vydala aj album). V roku 2010 skupina The Trip prekvapujúco obnovila svoju činnosť v klasickej zostave Vescovi, Andersen, Chirico. Spolu s ďalšími dvomi členmi (Fabrizio Chiarelli – gitara a spev, Angelo Perini – basa) sa zúčastnili rockového festivalu Prog Exhibition. CD/DVD z tohto podujatia je súčasťou boxu Prog Exhibition: 40 anni di musica immaginifica vydaného v roku 2014. Rovnako hrali aj na progresívnom festivale v Japonsku, v Kavasaki 4. novembra 2011, záznam z neho je súčasťou dvojdiskovej reedície albumu Atlantide z roku 2013, ktorú vydala talianska odnož Sony Music.

V roku 2012 zomrel Andersen a na jeho pamiatku sa konal koncert v mestečku Alassio, kde sa kapela opätovne jednorazovo zišla. V novembri 2014 zomrel aj Vescovi, kapelu však stihol odkázať pôvodnému bubeníkovi Sinnonemu. Ten v roku 2015 sformoval kapelu The New Trip, s ktorou odohral niekoľko koncertov a nevzdáva sa ani plánov na nový štúdiový album. V zostave sú aj Paul Silver (klávesy), Andrea Ranfa (spev), Tony Scantamburlo (gitara) a Fabio Gremo (basa). V januári 2016 vyšiel zoficiálnený bootleg Live ’72, ktorý obsahuje posledný koncert pôvodnej zostavy v Ríme z 28. januára 1972. Vydaný bol na počesť Vescoviho pamiatke.

(upravené, pôvodne publikované na progboarde)

Diskografia:
1. The Trip (1970)
2. Caronte (1971)
3. Atlantide (1972)
4. Time Of Change (1973)
5. Prog Exhibition 2010 (Live In Rome) (2014)
6. Live ’72 (2016)

5 názorov na “The Trip – ako sa Ritchie Blackmore zaslúžil o jednu z najlepších talianskych kapiel”

  1. Kapelu The Trip mám moc rád a její – opravdu pečlivě zpracovaný – profil mě zaujal a potěšil, nicméně, je to tak trochu smutné čtení…

    Ono naprosto strhující vystoupení na festivalu Prog Exhibition jsem viděl (dá se najít na ytb a celý box set, obsahující 7 CD a 4 DVD bych si chtěl na podzim koupit do sbírky) a Andersen už tam byl opravdu špatnej, ale Vescovi hrál – i přes fyzický handicap – jako pánbůh. A nakonec ho přežil jen o dva roky 🙁

    A tak nám po těch legendách zůstává aspoň ta muzika…

Pridaj komentár