The Gary Moore Band: Grinding Stone (1973)

Pripomínať si Garyho Moorea ma nikdy neomrzí. Najmä toho prvotného, dnes neprávom prehliadaného.

To sa stretli dvaja pokročilí tridsiatnici v bare…

– Človeče, pamätáš si na toho írskeho gitaristu Garyho Moorea?

– Toho, čo pred nedávnom zomrel a ktorého si celý svet pamätá ako majstra v držaní tónu?

– Hej, toho.

– Jasné. Svet sa delí na obdobie pred a po Still Got The Blues. Viem, že už v 80. rokoch hral svieži pop rock, ale naša generácia žije jeho deväťdesiatkovým návratom k blues. Tie jeho balady, v ktorých nie je schopný ukončiť sólo ani v momente, kedy to balia aj „freedžezoví“ onanisti, to je skrátka terno!

– Kámo, predstav si, že on ti hral blues už v 70. rokoch minulého storočia, keď sme ešte neboli na svete.

– Fakt? Ako je možné, že ho masovo nehrajú v rádiách, veď mal na konte určite množstvo ďalších bluesových balád!

– No, ako by som ti to…

– Po lopate.

– No dobre. Vieš, on ti debutoval už v roku 1973 albumom Grinding Stone, to ti je úplne iná muzika!

– Počkaj, vytasím mobil a vypočujeme.

(začne inštrumentálna skladba Grinding Stone)

– Bŕŕŕ, čo je to?

– Nepočuješ, furt sa tam niečo deje, rytmika sa košatí, Gary Moore sóluje, akoby ani nevedel, že by sa mal držať stále toho istého tónu, je to paráda!

– Houby paráda! Však to nemá hlavu ani pätu! Prečo tu nie je citlivá sloha, majestátna vyhrávka, ktorá tvorí kostru sólovania a vôbec! Však to znie, akoby sa Gary hotoval uvariť obed a vysypali sa mu hrnce!

– Neblázni! To je muzika, ktorá sa na nič nehrá, najmä nie na to, že jej zmyslom je tvoriť šum napríklad pri tom varení.

(nastupuje Time To Heal)

– Aha, teraz sa začalo spievať! Páni, čo to je? Však to je akoby som bol vo výbehu opíc v bratislavskej ZOO. Ešte aj tie sú tichšie.

– Sú, lebo sú znudenejšie. Toto je rocková smršť, na nudu nie je miesto.

– Kam sa podeli vyčačkaní speváci s natupírovanými vlasmi?

– Neuveríš, ale inšpirujú sa takouto muzikou!

(a je tu Sail Across The Mountain)

– Hurá, konečne balada! Ale čo to? Je akási divná, takto sa na špicu hitparády nedostane!

– Presne tak!

(začína krátka vsuvka The Energy Dance)

– Hm, zaujímavé, konečne počuť klávesové nástroje. Nie je mi však jasné, prečo nehrajú niečo priamočiarejšie. Takto to vyzerá, akoby sa tu niekto snažil o veľké umenie. A to, ako je známe, patrí do galérií, do Redút a do povinného čítania. Skrátka, načo ním obťažovať bežného človeka!

– Aby mohol byť za snoba?

– Čuš!

(prichádza Spirit)

– No teda! Čo je zasa toto? Hádam to čoskoro skončí.

– Snívaj! Toto je vyše štvrťhodiny trvajúca extáza!

– Akáže extáza! Skôr sado-maso salón. Kam sa podali krásne jednotvárne melódie?

– Ešte sú len v prenatálnom veku.

– Škoda.

– Veru. Škoda, že dospejú.

– Aha, už je asi koniec, opäť sa tu spieva.

– Ešte nie!

– Mňa z toho šľak trafí!

– Dedičia sa potešia.

(je tu záver – Boogie My Way Back Home)

– Ahaho! Klasické slajdové blues! To by sa ti mohlo páčiť.

– Čo ti ja viem, tie jeho klasiky sú lepšie, čistejšie, zvučnejšie…

– Sterilnejšie.

– Konečne je koniec!

– Tak ako?

– Vôbec sa nečudujem, že sa od tohto masmédiá dištancujú. Však to bol hurhaj.

– Bol to rock a nie to, čo zaň dnes mienkotvorné médiá vydávajú.

– Gary Moore hádam nič horšie nestvoril!

– Počkaj, až ti pustím Skid Row

Skladby:

  1. Grinding Stone 9:40
  2. Time To Heal 6:20
  3. Sail Across The Mountain 6:57
  4. The Energy Dance 2:29
  5. Spirit 17:16
  6. Boogie My Way Back Home 5:38

Zostava:
Gary Moore: gitara, spev
Pearse Kelly: bicie, perkusie
John Curtis: basa
a
Philip Donelly: gitara
Jan Schellhaas: klávesy
Frank Boylan: basa

Grinding Stone Book Cover Grinding Stone
Gary Moore Band
blues rock
CBS Records
1973
LP, CD
6

4 názory na “The Gary Moore Band: Grinding Stone (1973)”

Pridaj komentár