Králi kvetov na svetovom turné

The Flower Kings, kapela združená okolo gitaristu Roineho Stolta, ktorý hrá posledných tridsať rokov hádam so všetkými neoprogovými artistami a skupinami, čo niečo znamenajú (Transatlantic, TangentKaipa, Neil Morse, dokonca Steve Hackett), sa nevyhla ani koncertným albumom. Prvým z nich je Alive On Planet Earth z roka 2000. Aký je?

K nordickej vlne progresívneho rocku 90. rokov som sa dostal až spätne, niekedy v novom miléniu. Vyberal som kombináciou racionálneho štúdia Progarchives v kombinácii s estetickým očarením toho alebo onoho obalu. The Flower Kings som načal pekne od debutu Back In The World Of Adventures (1995) a tým to aj skončilo. Nie, že by sa mi nepáčil. Je jedným z najlepších artrockových diel, čo som z novodobého (uf, 90. roky sú už pomaly tridsaťročné!) neoprogu počul. Akurát sa mi tento štýl rýchlo opočúval a ďalej som sa ním nezaoberal. Keď mám chuť na dlhočizné onánie s minimom pasáží, ktoré prebúdzajú stav zamilovanosti, vyberiem si niektorý z mála albumov, čo sa mi poflakujú v zbierke a viac sa mi nežiada.

Lenže výpredaje sú zákerné. Prehrabávam sa stohmi cédečiek, väčšinu vzácností mám dávno doma, nuž mi zrak často padne na veci, ktorým by som po vzore cirkevných veličín ani len neuznal právo na existenciu. A tak som minule vyhrabal dvojdiskový koncert, o ktorom práve píšem.

Bez toho, aby som čo i len tušil, ako to znie, som si povedal – však čo, vyskúšam. Kapela mala v čase vydania Alive On Planet Earth na pultoch štyri štúdiovky, avšak koncertné turné zachytáva len prvé tri. Album zaznamenáva septembrové vystúpenia v Kanade a USA (prvý disk) a v Japonsku (druhý disk) z roka 1999. Z bohatého materiálu (albumy sú dlhšie ako týždeň pred výplatou a o dvojalbumy nie je núdza) sa na koncertný album dostalo veľmi málo. Tri skladby zo Stardust We Are (1997), dve z Retropolis (1996) a jedna z debutu. Nakoľko niektorí členovia skupiny sa venovali aj sólovej dráhe, nechýbajú koncertné reminiscencie na An Ordinary Night In My Ordinary Life (1996), album klávesáka Tomasa Bodina, ktorý ponúkol skladbu Three Stories, Roine Stolt pridal dva kúsky (Sounds Of Violence, The Flower King) so svojho sólového albumu The Flower King (1994), ktorý je v podstate úvodom do kapely The Flower Kings. Nechýba ani pripomienka jeho kapely zo 70. rokov, Kaipa, máme tu titulný song albumu Inget nytt under Solen (1976), samozrejme, poangličtený na Nothing New Under The Sun. Čerešničkou na torte je cover Lamb Lies Down On Broadway od Genesis.

Nemám šancu porovnať koncertné kúsky s albumovými podobami, netuším ani, nakoľko je tento živák reprezentatívny vo vzťahu ku kapele ako takej. Každopádne má obstojný zvuk a výkony hráčov sú artrockovo premakané. Zabudnite na nejaké krátke hity, Stolt (s kumpánmi) nie je schopný vyjadriť sa na ploche menšej ako päť minút, nakoľko sa chce vyjadrovať k viacerým veciam v rámci skladieb, pripravte sa na desať a viac minútové kúsky. Spevu veľa nie je, čo je však rozhodne klad. Na sólového speváka sa nikto nehrá, ide o povinné zlo. Osobne kvitujem, že oba disky sa pohybujú v časovom rozpätí do 50 minút. Záplava nezmyselných dvojalbumových osemdesiat krát dva minútových autokomunikačných diel bez štipky charizmy sa preto nekoná. Hurá! Druhý disk ma baví viac, je živší. Japonsko rockovej hudbe praje, Deep Purple by mohli rozprávať.

Pokiaľ ste fanúšikom neoprogu švédskeho strihu a Roine Stolt je vaším obľúbeným workoholikom, pokojne prihoďte jednu hviezdu k hodnoteniu. Vzhľadom na to, že playlist nekopíruje štúdiovú tvorbu, resp. pridáva ako cover Genesis, tak množstvo sólových kúskov, oplatí sa mu venovať pozornosť aj zo strany tých, čo koncertným albumom až tak neholdujú. Pre mňa je to viac ako dobré dielo, ktoré si hocikedy rád vypočujem.

Skladby:

CD1:
1. There Is More To This World 11:31
2. Church Of Your Heart 9:41
3. The Judas Kiss 15:43
4. Nothing New Under The Sun 4:13
5. The Lamb Lies Down On Broadway 9:17

CD2:
1. Big Puzzle 18:29
2. Sounds Of Violence 6:37
3. Three Stories 6:04
4. In The Eyes Of The World 12:14
5. The Flower King 11:27
6. Stardust We Are/part three 10:00

Zostava:
Roine Stolt: gitara, spev
Hans Fröberg: gitary, spev
Robert Engstrand: klávesy (CD1)
Tomas Bodin: klávesy (CD2)
Michael Stolt: basa, spev
Jaime Salazar: bicie, perkusie, spev

Alive On Planet Earth Book Cover Alive On Planet Earth
The Flower Kings
art rock
InsideOut Music
2000
CD
11

4 názory na “Králi kvetov na svetovom turné”

  1. Zdar Hejkale. Konkrétně tuhle placku nemám, koupil jsem si jen alba “Scanning The Greenhouse”, “Space Revover” a “Unfold The Future”, ovšem moje pocity z nich se dají porovnat s těmi Tvými. Rozhodně bych si nedovolil tvrdit, že je to špatná muzika – právě naopak. Je vzdušná, propracovaná, s dlouhatánskými instrumentálními kouzly, ale při těch ukrutných stopážích mi tam – asi – chybí víc vzruchu. Hrozně rychle se mi to oposlouchá a pak se přestávám soustředit. Snaha zaplnit celou kapacitu CD, mnohdy i 2CD se mi trochu příčí a říkám si zlaté, sotva čtyřicetiminutové desky se sedmdesátejch let. A v případě italskejch kapel sotva třicetiminutové 🙂

    Konkrétně The Flower Kings zrovna vydávají box sety s kompletní tvorbou, ale já o ně nestojím. Takovou porci hudby bych si asi těžko někdy poslechl celou. Výše uvedené vzorky ve sbírce mi – aspoň zatím – stačí.

  2. Koncem devadesátých let se ke mně dostala deska s názvem Retropolis, takových desek jsem slyšel desítky, vypálil jsem si jí a založil, srovnání se nabízelo byl to mix Yes, Genesis atd, skupin, které jsem moc neposlouchal a které se mi nelíbily. V souvislosti s tvojí recenzí jsem CD Retropolis vyhledal a pustil si jej, není to tak strašné, ale můj odtažitý vztah ke skupinám tohoto typu trvá. Překvapila mě účast bubeníka Hasse Bruniussona, kterého mám zafixovaného ve švédské skupině Samla Mammas Manna, jinak legendě hnutí Rock In Opposition. Nyní mi album Retropolis aktuálně hraje a možná se k němu zase vrátím, mají v sobě něco , co je od ostatních neoprog kapel odlišuje. Díky za upozornění.

Pridaj komentár