Ťažko v Rajskej záhrade? Čo bolo skôr, vajce alebo sliepka? Železný motýľ!

Štýlotvorných kapiel je málo. Čo sa týka temnej strany rockovej muziky, prípadne hardrockového praveku, tak zistíte, že korene tohto štýlu začínajú niekde v USA. Blue Cheer, Vanilla Fudge, dokonca aj Jimi Hendrix bol Američan. Nikto neznižuje dôležitosť britských formácií typu Cream, Led Zeppelin alebo Black Sabbath, ale dovolím si tvrdiť, že inšpiráciu pre môj najobľúbenejší hudobný prejav majú na konte formácie z ľavej strany Atlantiku. A medzi nimi sa vyníma jedna z prvých hardrockových kapiel vôbec, Iron Butterfly.

V polovici 60. rokov sa v preslnenej Kalifornii, konkrétne v San Diegu. Štvorica kamarátov, Doug Ingle (spev, klávesy), Jack Pinney (bicie), Greg Willis (basa) a Danny Weis (gitara) pribrala do pratie piateho (Darryl DeLoach – spev, tamburína), nakoľko jeho rodičia mali k dispozícii garáž, kde sa dalo skúšať a legenda Iron Butterfly bola na svete. V roku 1966 sa formácia presunula do Los Angeles, čo viedlo k prvým personálnym zmenám. Odišli Pinney a Willis, nahradili ich Jerry Penrod (basa) a Bruce Morse (bicie). Druhý menovaný však kvôli rodinnej tragédii kapelu opustil a na jeho miesto nastúpil Ron Bushy (bicie). V tomto zložení nahrala skupina v roku 1967 prvý album pomenovaný Heavy. V januári 1968 sa dostal na trh a ukázalo sa, že výstižnejšie pomenovanie temného rockového obsahu by ste nenašli. Paradoxne, skupina sa ešte pred vydaním stihla rozísť. Ingle a Bushy preto sformovali novú, klasickú zostavu. Spoluhráčmi sa im stali Lee Dorman (basa) a Erik Braunn (gitara). Druhý menovaný používal aj priezvisko Brann.

Okrem koncertovania stihla kapela nahrať a vydať dielo, ktoré sa zapísalo do histórie. In-A-Gadda-Da-Vida (skomolenina od „In A Garden Of Eden“) je názov ako albumu z roku 1968, tak jeho titulnej, viac ako štvrťhodinovej skladby, a tiež svetovo úspešného singlu. Album dosiahol za dva roky predajnosť cez tri milióny nosičov a dodnes sa ho predalo viac ako tridsať miliónov kusov.

Megaúspech automaticky prisúdil kapele účasť na Woodstocku, kde však napokon nezahrala, nakoľko sa tam nedokázala dopraviť, aj vinou organizátorov. Aj ďalší skvelý album, Ball (1969) si viedol vynikajúco, čo platí aj o koncertnom kúsku Live (1970). Kapela však spela k ďalším personálnym obmenám. Odišiel Braunn a prišli hneď dvaja gitaristi, Mike Pinera a Larry „Rhino“ Reinhardt. Vydarený album Metamorphosis (1970) sa dočkal predpokladaného úspechu, avšak, kde sa vzala, tu sa vzala, prišla smrteľná rana. Zo zostavy odišiel zakladajúci člen Ingle. Zostava bez klávesov, poznávajúceho znamenia jej zvuku, vydala singel Silly Sally, ale nefungovalo to. Posledný koncert odohrala 23. mája 1971.

V roku 1974 sa Bushy a Brann rozhodli, že to skúsia znovu. Pribrali Philipa Taylora Kramera (basa) a Howarda Reitzesa (klávesy), s ktorými nahrali album Scorching Beauty. Vyšiel v januári 1975 a v októbri naň nadviazal album Sun And Steel, na ktorom už hral namiesto Reitzesa Bill DeMartinez (klávesy). Obe diela komerčne prepadli, čím nastalo obdobie, ktoré pretrváva dodnes.

Kapela neustále mení zostavu, čas od času sa rozpadne (1985-1987, 2012-2015) a každú chvíľu sa v nej objavujú niekdajší členovia, či už v ľubovoľných kombináciách alebo samostatne. Stabilnejšia zostava fungovala od roku 2005, boli v nej Dorman, Bushy, Charlie Marinkovich (gitara, spev) a Martin Gerschwitz (klávesy, spev), pričom aj jej neustále niekto vypomáhal. Od roku 2015, kedy sa kapela opäť aktivizovala, funguje v zostave Bushy, Eric Barnett (gitara, spev), Mike Green (perkusie, spev), Dave Meros (basa, spev), Phil Parlapiano (klávesy, spev) a Ray Weston (bicie). Nakoľko Bushy má vážne zdravotné problémy, momentálne s kapelou nevystupuje, čím sa v nej nenachádza ani jeden z klasických členov.

Iron Butterfly je zdanlivo kapelou, ktorá žije zo zašlej slávy. Pokiaľ však sledujem nadšené reakcie fanúšikov z ich koncertov, o zašlosti nemôže byť reč. Možno je škoda, že sa vytratila ambícia prísť s nejakým novým albumovým materiálom, ale povedzme si otvorene: Potom, čo stvoríte nesmrteľnú klasiku, nemusíte už nič dodávať. Zberateľov udržuje v strehu aspoň niekoľko archívnych koncertných albumov, menovite Fillmore East 1968 (2011), Live In Sweden 1971 (2014), Live At The Galaxy 1967 (2014) a Live In Copenhagen 1971 (2014).

Keďže sa v Iron Butterfly vystriedalo takmer šesťdesiat muzikantov, viacerí už nie sú medzi nami. V roku 1978 zomrel Keith Ellis (basa), v roku 1985 zasa Kurtis Teal (basa). V roku 2002 zomrel DeLoach, o rok neskôr Braunn. V roku 2009 skonal Guy Babylon (klávesy), no a v roku 2012 nás opustili Reinhardt, Bob Birch (basa) a Dorman. V roku 2016 zomrel aj Larry Rust (klávesy, spev).

P. S. Čo sa týka rôznych ďalších pôsobení jej členov, uvediem aspoň niekoľko formácií, ktoré by pre pamätníkov alebo hľadačov mohli byť zaujímavé: Rhinoceros, Blues Image, Captain Beyond.

Diskografia:

  1. Heavy (1968)
  2. In-A-Gadda-Da-Vida (1968)
  3. Ball (1969)
  4. Live (1970)
  5. Metamorphosis (1970)
  6. Scorching Beauty (1975)
  7. Sun And Steel (1975)
  8. Fillmore East 1968 (2011)
  9. Live In Sweden 1971 (2014)
  10. Live At The Galaxy 1967 (2014)
  11. Live In Copenhagen 1971 (2014)

4 názory na “Ťažko v Rajskej záhrade? Čo bolo skôr, vajce alebo sliepka? Železný motýľ!”

Pridaj komentár