Takmer na začiatku hard rocku

Vanilla Fudge stála pri zrode hard rocku. Bez nej by britská vrcholná éra tohto štýlu vyzerala inak. Štvrtý album Near The Beginning (1969) sumarizuje všetko to, čím sa Briti inšpirovali.

Môžeme ísť rad za radom. Deep Purple na prvých troch albumoch v podstate kopírovali svoj americký idol a neskôr je počuť, že klávesové orgie majú svoj predobraz práve vo Vanilla Fudge. Led Zeppelin nechali Bonhama, aby odkopíroval bubenícky štýl Appiceho. Osobne si myslím, že aj košatá Bogertova hra na basgitaru ovplyvnila Jonesa. Uriah Heep napínali uši pri viachlasých vokálnych pradivách i pri mohutnom hammondovom zvuku. No a Black Sabbath… Tí boli svojskí, podobnosť možno nasilu naskrutkovať do pomalých ťažkých temp.

To je však detail! Vanilla Fudge bolo zoskupenie štyroch borcov, z ktorých rytmická dvojica bola svojho času považovaná za najlepšiu na svete (a Carmine Appice je bubenícka legenda), klávesák a spevák neprávom upadol do zabudnutia, no a gitarista odviedol, čo mal. Kým debut priniesol brutálne prekopané, spomalené a pritvrdené cover verzie známych hitov, The Beat Goes On bol nepodarený experiment, ktorý občas niekoho aj zaujme, no a Renaissance ukázala, kde sú limity vlastnej skladateľskej invencie. Všetky uvedené polohy (okrem experimentu, to bol jednorazový exces) napokon zhrnul album Near The Beginning (a neskôr už len zopakoval posledný album Rock & Roll). Ten ponúkol iba štyri skladby, z toho jednu viac ako dvadsaťminútovú koncertnú exhibíciu. Kým ho priblížim, dovolím si uviesť niekoľko dobových faktov o jeho komerčnom potenciáli. Album sa na pulty dostal vo februári 1969 a v marci sa vyšplhal na 16. miesto v rebríčku Billboardu. Ešte pred vydaním albumu (v roku 1968) kapela vypustila singel Shotgun/Good Good Lovin, ten sa umiestnil na 68. priečke rebríčka. Druhý singel, Some Velvet Morning/People, sa nedostal ani do prvej stovky (103. pozícia).

Ale k veci! Prvé dve skladby predstavujú skupinu v polohe geniálnych spracovateľov prevzatých skladieb. Shotgun je okrem toho aj brutálna hardrocková jazda. Some Velvet Morning sa pre zmenu orientuje v pomalej baladickej polohe. Vlastná tvorba zopakuje citlivú polohu vo Where Is Happiness, no a potom to príde. Zásadná živá nahrávka Break Song predvedie všetko to, čo neskôr preslávilo Led Zeppelin. Všetci štyria členovia sa postupne sólovo predstavia a ukážu, že sú naozaj tí pr(a)ví inšpirátori hard rocku (Cream odpustí). Bonusová trojica skladieb pozbieraná zo singlov je rovnako úžasná. Good Good Lovin’ (na CD od Sundazed je uvádzaná ako „livin’”) je absolútna hardrocková jazda, jedna z najlepších priamočiarych ráznych skladieb žánru. Skrátená verzia Shotgun má grády, no a People má chytľavú spevnú melódiu, ktorá zaujme hádam aj najväčšieho ignoranta melodickej hudby.

Keby som sa hral na objektivitu (akože nie), uznám, že zvuk znie archaicky a v tomto smere sa hudba Vanilla Fudge stala rýchlo topornou. Ono to bolo pre prvých prieskumníkov nových smerov symptomatické. Opatrne vliezli na nepoznané územie a vytýčili základy. Na nich následne vo vysokom tempe budovali druhí. Určite nie bezprácne, ale zato jednoduchšie. Ľahšie sa rozvíja ako tvorí z ničoho. Ginger Baker by vedel rozprávať. Položiť základy bubeníckeho rockového sóla bolo odvážne a bravúrne, technicky ho však rýchlo prekonali nasledovníci. No a čo! Podstatné je, že dodnes je v tej muzike niečo autentické, pôvodné a neopakovateľné. Near The Beginning považujem za najlepší album Vanilla Fudge a pre štúdium dejín hard rocku je esenciálny. Som rád, že je súčasťou môjho života.

 Skladby:

  1. Shotgun 6:13
  2. Some Velvet Morning 7:32
  3. Where Is Happiness 6:58
  4. Break Song 23:23
  5. Good Good Livin’ (unedited version) (bonus) 5:45
  6. Shotgun (single version) (bonus) 2:33
  7. People (single) (bonus) 5:20

Zostava:
Vince Martell: gitara, vokály
Mark Stein: klávesy, spev
Tim Bogert: basa, vokály
Carmine Appice: bicie, vokály

Near The Beginning Book Cover Near The Beginning
Vanilla Fudge
hard rock
ATCO Records
1969
CD (Sundazed, 1998)
4+3 skladby

5 názorov na “Takmer na začiatku hard rocku”

  1. Na pětici alb z prvního období nabídli Vanilla Fudge co se jen dalo a ještě něco navíc. Debut je zásadní, The Beat Goes On experimentální, Renaissance autorská, Rock & Roll rozlučkovej a… na Near the Beginning je všechno, čím se zapsali do historie – mohutnej sound, úžasný vokální harmonie, ukočírovaná pompéznost, instrumentální zdatnost, jedinečný předělávky, znamenitá vlastní věc i strhující jam session. Co víc si od muziky přát?
    Celoživotně žeru tu jejich zdánlivou těžkopádnost a vlastně i ten archaickej zvuk. V posledních letech je poslouchám výhradně z dobovejch vinylů, hned jdu na to.
    Dík za připomenutí a tradičně bezva počtení!

      1. Mám volné dopoledne a pro bližší seznámení s Vanilla Fudge jsem zvolil na Spotify dostupnou kompilaci You Keep Me Hangin´on (2016). Myslím, že po těch osmatřiceti písničkách si budu moct udělat obrázek.

  2. Vanilla Fudge jsem jsem poznal tak, že jsem si od kamaráda na podzim roku 1971 nahrál desku Renaissance, která mě naprosto okouzlila. V té době jsem o skupině nevěděl vůbec nic ani kdo tam hrál, nahrál jsem si krátce na to Cactus a netušil jsem, že to je v podstatě ta samá kapela. Později jsem si nahrál všechny jejich desky včetně recenzované. O vlivu na britskou scénu nebudu polemizovat, vidím to trochu jinak, John Bonham vždy uváděl jako svůj vzor jazzového bubeníka Gene Kruppu, ale nejsem hudebník. Koho určitě hodně ovlivnili, tak brněnskou kapelu Progress Organization. Já mám od nich nejradši debutové album a právě tu Renaissanci. Je docela tristní, že v provedení mini LP vyšlo v Japonsku kde co, ale Vanilla Fudge ne, hodně si cením obal jejich LP Beat Goes On, mám na původním vinylu. Díky za připomenutí.

Pridaj komentár